Hĺbka ostrosti

Bežné kompaktné digitálne fotoaparáty majú veľkú hĺbku ostrosti. Vo väčšine prípadov nám teda zostane len konštatovať „zlatý veľký formát“ a spomínať na to, ako sme pri fotení na filmy s rozmerom políčka 6×9 centimetrov mali skôr takmer všetko neostré, často bola hĺbka ostrosti až príliš malá… Dnes je to naopak.

Objektív (alebo lupa) zobrazuje ostrý obraz len v jednom konkrétnom bode.

Ak ste ako deti pálili lupou mravce, týmto brutálnym spôsobom ste vlastne demonštrovali bod, na ktorý je zaostrené slnko.

Objekty premietnuté na plochu snímača teda nemusia byť vždy ostré.

Predstavme si, že chceme odfotiť takúto scénu. Fotoaparát je namierený na kvetináč a v pozadí vysedáva nejaká bytosť. Na čo zaostríte?

Ak na bytosť, kvetinky na fotke budú neostré.

Ak zaostríte na kvetiny, neostrý bude vzdialenejší objekt.

Oblasť, ktorá môže byť zaostrená, nie je veľká, ale je merateľná. Práve táto oblasť, ktorá je ostrá, sa volá hĺbkou ostrosti.

• Malá hĺbka ostrosti znamená to, že oblasť v ktorej je obraz ostrý, je len veľmi malá, krátka. V tomto prípade by to znamenalo, že ostrý by bol len jeden kvet, druhý by už bol trocha neostrý, koniec stolíka by bol ešte viac neostrý…
• Veľká hĺbka ostrosti zas znamená, že oblasť, ktorá sa dá odfotiť ostro, je veľká alebo veľmi veľká. Za určitých podmienok sa dá dosiahnuť, aby ostré boli aj kvetiny aj postava.

Veľká hĺbka ostrosti. Všetko je ostré.

Obraz „v hĺbke ostrosti“ však nie je ostrý naozaj

Ak by ste si namaľovali tento obrázok lupy ostrou ceruzkou, určite by ste si všimli, že bod skutočnej ostrosti môže byť len jeden. Aká teda hĺbka ostrosti, keď ostrý je len jeden bod? Presnejšie povedané nie bod, ale rovina v celkom presnej vzdialenosti od objektívu.

Odpoveď je jednoduchá – hĺbka ostrosti nie je optický jav. Hĺbka ostrosti je oblasť, v ktorej je obraz síce neostrý, ale tak málo neostrý, že na fotografii vyzerá, ako keby bol ostrý.

Snímač fotoaparátu nie je dokonalý a nerozlišuje dokonale. Práve vďaka tomu a vďaka nedokonalosti ľudského oka sa nám javí ostrým aj obraz, ktorý by prísne vedecky vzaté ostrý nebol.

Hĺbka ostrosti teda v skutočnosti znamená oblasť, v ktorej sa mierne neostrý obraz stále zobrazuje, ako keby bol ostrý. Či už vinou nekvality snímača, alebo preto, že fotku si nikto neprezerá pod mikroskopom. 

Čo sa dá akceptovať ako ostré a čo už je neostré?

Na to môže existovať mnoho kritérií. Ak napríklad dáte fotku na internet a predtým ju zmenšíte na maličký rozmer, stratí sa aj prípadná masívna neostrosť. A naopak – ak máte kvalitný fotoaparát a vyrábate veľkú zväčšeninu, nároky na ostrosť budú veľmi vysoké.

Aké má hĺbka ostrosti „parametre“?

Hĺbka ostrosti je oblasť ktorá nie je rozložená rovnako ďaleko od bodu presného zaostrenia. Ak by sa celá oblasť ostrosti rozdelila na tretiny, smerom k fotoaparátu by bola ostrá jedna tretina. Od bodu ostrosti smerom od fotoaparátu by boli ostré dve tretiny. Tak je oblasť hĺbky ostrosti rozložená vždy.

Preto ak chcete získať ostrú fotku postavy aj kvetináča, nezaostríte presne do stredu medzi objektmi, ale zhruba do prvej tretiny celej oblasti, ktorú chcete mať ostrú. V tomto prípade teda bližšie ku kvetinám.

Okrajové čiary znázorňujú oblasť hĺbky ostrosti, stredná čiara miesto, na ktoré treba zaostriť.

Miesto, na ktoré treba zaostriť sa dá aj vypočítať. Na lepších objektívoch je dokonca hĺbka ostrosti znázornená.

Pri clone 11 (spodná šípka) ukazuje mierka hĺbky ostrosti (okrajové šípky), že zaostrené bude v oblasti od zhruba 2 a trištvrte metra po sedem a pol metra. Objektív je z fotoaparátu na filmy rozmeru 6×6.

Čo ovplyvňuje hĺbku ostrosti?

V prvom rade je to clona. Ňou môžete regulovať, či váš fotoaparát bude mať v rovnakej situácii väčšiu alebo menšiu hĺbku ostrosti.

Prečo clona? Vyskúšajte si to doma.

Ak máte matnicu (matné sklo) spravte z nej jednu stenu v krabici od topánok. Na opačnej strane spravte špendlíkom dierku. Ak sa prikryjete aj so zadnou stranou krabice tmavou látkou tak, ako sa prikrývali fotografi pred mnohými rokmi, uvidíte obraz. Bude zobrazený hore nohami, ale bude tam obraz.

Tmavá látka sa používala preto, že obraz na matnici bol pomerne veľmi tmavý a v dennom svetle by nebolo nič vidieť.

Ak máte úplne tmavé záclony, môžete celkom zatemniť aj celú izbu. Ak potom cez okno vpustíte svetlo cez maličkú dierku, na stene sa vám premietne obraz z okna.

Dierka slúži ako najprimitívnejší objektív. A teraz pozor – čím bude dierka menšia, tým ostrejší obraz sa vám na stene premietne. (Aj tmavší.)

Práve tento princíp ovplyvňuje aj veľkosť hĺbky ostrosti pri fotení cez objektív. Čím menší je zväzok lúčov, tým menšia bude aj možná neostrosť.

Okrem clony ovplyvňuje hĺbku ostrosti vzdialenosť od objektívu. Čím bližší je predmet, ktorý fotografujete, tým masívnejšia je neostrosť a tým užšia je oblasť ostrosti.

Aj širokouhlý objektív, ktorý inak má veľkú hĺbku ostrosti, zobrazí v makrorozsahu pozadie neostré.

A naopak – osobu stojacu od vás napríklad dva metre zachytíte hravo ostrú tak, aby bol ostrý aj vzdialený hrad.

Tretí faktor, ktorý ovplyvňuje
hĺbku ostrosti je ohnisková vzdialenosť objektívu. Nejdem zachádzať do podrobností, tu stačí vedieť, že čím širokouhlejší objektív použijete, tým väčšia bude hĺbka ostrosti.

To znamená, že ak chcete mať ostré všetko, blízke, aj vzdialené predmety, odtiahnite zoom na čo najširokouhlejší obraz. Ak chcete malú hĺbku ostrosti, použite čo najsilnejší zoom.

Štvrtým faktorom, ktorý je v hre, no ovplyvňuje sa najťažšie je veľkosť snímača digitálneho fotoaparátu (alebo veľkosť filmového políčka). Tento parameter súvisí s ohniskovou vzdialenosťou objektívu. Čím väčší je rozmer zaznamenávaného obrázka, tým menšia je hĺbka ostrosti. Väčšina digitálnych fotoaparátov ma miniatúrny snímač, veľký niekoľko milimetrov.

Keďže profesionálni fotografi (a skúsenejší fotoamatéri tiež) radi používajú malú hĺbku ostrosti, výrobcov tlačia k výrobe čo najväčších snímacích čipov.

V rodinnej fotografii je však veľká hĺbka ostrosti výhodou! Máte vopred vyhraté, pretože viete, že nech spravíte čokoľvek, obrázok zrejme bude ostrý…

Ako sa hĺbka ostrosti dá využiť?

Keď fotografujete výjav v „strakatom“ prostredí, fotografovaný motív môže doslova zaniknúť.

Dve panie na rozbitom pozadí je lepšie snímať silným zoomom a s malou clonou.

Dosiahnete stav, kedy panie budú ostré, ale pozadie len naznačené. Vďaka tomu budú na obrázku výraznejšie.

Nezaostrené pozadie môže veľmi pomôcť práve pri portréte. Ak je všetko nezaostrené, donútite diváka, aby sa pozrel do očí na fotografii.

Čo robiť pre hĺbku ostrosti v praxi?

Dodržiavajte niektoré alebo všetky zásady:

1. Minimálna clona – ak nemáte manuálne nastavenie, voľte režim priority času alebo režim pre športovú fotografiu. Fotoaparát otvorí clonu, aby čas bol čo najkratší.
2. Maximálny optický zoom – foťte z väčšej vzdialenosti
3. Objekt nech je k vám čo najbližšie, pozadie čo najďalej

Ako vyberať fotoaparát na čo najmenšiu hĺbku ostrosti?

• Rozmer snímača nech je čo možno najväčší. V súčasnosti (2004) však snímače väčšiny prístrojov sú veľmi maličké a k rozmeru kinofilmu sa blíži len niekoľko najdrahších strojov.
• Svetelnosť objektívu nech je čo najväčšia.
• Zoom nech je čo najdlhší: s desaťnásobným zoomom sa dajú získať veľmi pôsobivé zábery s malou hĺbkou ostrosti.
• Veľmi dobré je mať manuálne nastavenie expozície, aspoň clony…

A keď všetko zlyhá?

Hĺbka ostrosti sa dá simulovať aj retušérskymi technikami. Je to pomerne náročná úloha, ale ak niet inej cesty a svoju fotku chcete mať hĺbkovo rozostrenú, s niektorými motívmi uspejete. Tu je návod, ako sa dá simulovať hĺbka ostrosti.

Viac informácií o hĺbke ostrosti v Češtine: Na internete si môžete pozrieť ešte aj tieto články na tému hĺbky ostrosti:

• fotoroman
• dobre-svetlo
• digineff
• paladix

• Komentáre k článku (24)