Presná expozícia v praxi

Mnoho fotografií je tmavších, ako by mali byť. Často sa s tým stretnete v situáciách, ak je na scéne veľa svetlých objektov. Biele šaty, alebo sneh sú ideálnou pôdou pre tento omyl automatiky.

Fotografia snehu spravidla dopadne tmavšia, než má byť. Pri exponovaní vám najlepšie pomôže, ak si vo fotoaparáte dáte zobraziť histogram.

Už v hľadáčiku je vidieť, že najsvetlejšie biele končia niekde v oblasti svetlej sivej farby a že na fotografii nebude nič biele – ani sneh, ktorý by mal byť.

Pomocou kompenzácie expozície sa môžete dopracovať k expozícii, pri ktorej budete na histograme vidieť, že biela sa takmer začína "dotýkať" pravého konca oblasti histogramu. Obraz na LCD mnohých fotoaparátov býva o niečo svetlejší a tak fotografia na ňom vyzerá byť prepálená…

…ale nie je. Práve vďaka histogramu teda expozíciu nehádate, ale presne určíte.

Možno si teraz vravíte, že čo tam po nejakej presnosti. Tmavý sneh sa predsa pri retuši dá hravo zosvetliť. To áno. Je tu však iný problém.

Ak expozíciu necháte na automatiku, potom to, čo malo byť biele, bude sivé. Čo malo byť sivé, bude čierne. A to je problém, ktorý už pri retuši neošetríte.

Tmavá postava sa retušou síce mierne zosvetlí, ale nikdy nebude mať správnu farebnosť.

Ak ale zdrojový záber bude exponovaný správne, čiže biela je takmer biela, aj tmavé objekty budú mať kresbu.

Aj bez retuše bude prekreslená postava a biely sneh bude takmer biely.

Rovnako pri fotografiách s bleskom býva často vďaka bielym šatám expozícia zlá.

Takmer štvrtina rozsahu, v akom sa dá obraz zaznamenať je celkom nevyužitá. Zosvetlenie fotografie je potom možné len za cenu zvýšenia kontrastu.

Pri retuši sa stlačí celý zaznamenaný rozsah – z pôvodne sivých sa spraví biela, ale pôvodne tmavé objekty už zostanú tmavé.

Pozadie sa retušou nezosvetlilo, ani nemôže, pretože obsahuje príliš málo dát.

Nový pohľad na histogram po retuši ukazuje, že sme len roztiahli pásmo. Už to nie je hutná "batéria" farieb, už je to len riedka snaha zachrániť, čo sa dá. Na fotografii proste chýba a navždy bude chýbať to, čo je tmavé.

Preto je dôležité pri fotografovaní často kontrolovať expozíciu histogramom. V náročnejších podmienkach nezaškodí snímať v režime bracketingu expozičné varianty jedného záberu.

Vždy, keď môžete, snažte sa exponovať tak, aby sa motív expozične "zmestil" do celého rozsahu fotografie.

Následné pokusy retušou zachrániť z fotografie čo sa dá, sú vopred odsúdené na malý úspech. Oveľa lepšie je doniesť si domou expozične kvalitné fotografie a prípadnou retušou už len zdokonaliť posledné technické chybičky.

Napríklad do modra ladený sneh sa dá…

…selektívne skonvertovať do čiernobielej škály. Keby takýto záber bol podexponovaný, kolotoč by nemal živé farby, ale bol by temne pochmúrny…

 

Komentáre k článku: Presná expozícia v praxi

  1. dodo 7. júna 2008

    Nie všetkému som porozumel…

  2. mvodak 18. júna 2008

    odkaz na *sneh* v druhom riadku nefunguje. to len pre poriadok.
    skvely clanok btw.

  3. Milan 21. júna 2008

    Ja osobne som modry sneh nikdy nemal rad, tak som vyvazenie bielej nastavoval rucne podla snehu :D Vtedy aj mierne podexponovane foto vyzerali dobre, lebo sneh bol biely

  4. Erix 18. júla 2008

    Som úplne začiatočnik a mam otázku. Ako má vyzerať optimálny histogram?

  5. Martin London 31. júla 2009

    Gaussova krivka predstavuje optimalny histogram, ale nie vzdy je mozne ju dosiahnut.

Pridajte komentár:

Napíšte váš komentár k článku...

Vyplňte ešte: