Ako správne držať fotoaparát?

Pri fotografovaní je potrebné, aby fotoaparát mal čo najlepšiu stabilitu. To znamená, aby ste fotoaparátom počas expozície podľa možností ani trošku nepohli. Pohnutie fotoaparátom by totiž vo väčšine prípadov viedlo k pohybovej neostrosti a teda ku zničeniu snímky.

Rozhodujúcim kritériom pre fotografovanie je taký spôsob držania, kedy dokážete pevne držať prístroj bez pohybu a pritom hýbete iba jediným prstom, ktorým stlačíte spúšť.

Klasický a nesprávny prístup k fotografovaniu – jednou rukou “nejako” držaný fotoaparát pri oku.

Aj keď sa prístroj trochu opiera o tvár, čo ho stabilizuje, bez poriadneho cviku hrozí, že budete mať veľa pohybovo neostrých fotiek. Ak nemáte prax, ľahko v momente expozície pohnete nielen ukazovákom, ale aj fotoaparátom.

Ešte horšie je voliť držanie prístroja jednou predpaženou rukou tak, aby ste videli na displej.

V lete síce fotky budú asi v poriadku, lebo je veľa svetla. S týmto návykom si však asi neprinesiete dobré zábery z tmavších prostredí.

Optimálne je držanie fotoaparátu v obidvoch rukách. Nasledovné tipy neberte, prosím, záväzne, ale skôr ako námet na to, aby ste si sami našli polohu, v ktorej sa vám najlepšie fotografuje.

Ak píšem našli, myslím tým, aby ste aj naozaj hľdali – skúšajte si to. Držanie aparátu vyžaduje cvik, nestačí len si niečo prečítať a potom ísť zvíťaziť.

Mne sa pre digitálne fotografovanie najviac hodí poloha s jednou rukou opretou o telo a druhou skôr voľnou.

Ľavá ruka je opretá o telo, aby bola čo najstabilizovanejšia. Ňou zároveň fotoaparát pevne držím, “podopieram”.

Pravá ruka je na fotoaparát len zľahka položená. Len natoľko, aby sa ukazovákom dalo celkom samostatne hýbať bez toho, aby to čokoľvek ovplyvnilo. Opatrne a pomaly stlačte spúšť.

Keby ste expozíciu spúšťali rýchlym pohybom ukazováka, mohlo by sa stať, že v momente „nárazu“ ukazováka na spúšť spôsobíte malé pohnutie rúk a fotoaparátu.

Znova, iný fotoaparát.

Prístroj pevne držím iba ľavou rukou. Pravá bude len exponovať alebo riadiť zoom.

Pravou držím prístroj len tak, aby sa dalo ľahko hýbať ukazovákom.

Ten dám na spúšť tak, aby len celkom ľahký pohyb mohol spôsobiť expozíciu.

Ultrazoom

Ak máte prístroj so silným zoomom, viac ako trojnásobným, je rozhodujúce, ako budete fotoaparát držať.

Pevné, ale naozaj pevné, držanie aparátu zabezpečte jednou rukou. Akokoľvek, tvorivosti sa medze nekladú.

Mnoho prístrojov s ultrazoomom má možnosť nasadiť predsádku. Okrem toho, že tým umožníte pripevniť pred objektív UV filter a účinne ho tak chrániť, oveľa bezpečnejšie taký prístroj aj uchopíte! Už kvôli tomu sa vám predsádka oplatí.

Pri fotografovaní pri oku vidíte, že ľavá ruka slúži takmer ako statív.

Pri fotografovaní na dobrom svetle sa však nemusíte s pevným držaním nejako zvlášť trápiť, no držanie dvoma rukami býva vždy bezpečnejšie. Na dobrom svetle si nemusíte lakte opierať o hrudník.

Ultrazoomom sa o takúto polohu radšej ani nepokúšajte. Pravdepodobnosť pohybovo neostrej fotky je blízka stopercentnej istote…

Ultrazoom rovná sa dve ruky!

Núdzové riešenia

Samozrejme – nie vždy sa prístroj dá držať dvomi rukami. Potom treba hľadať náhradné riešenie. Celkom sa mi osvedčilo nasledovné držanie – overte si však najskôr, či dokážete ľahko hýbať aj prostredníkom. Ak ste trochu hrali na nejaké hudobné nástroje, asi vám to nespôsobí žiadne problémy.

Fotoaparát je podopretý na palci – presnejšie povedané, je položený po celej ploche palca až po dlaň. Zhora je pevne uchopený ukazovákom. Tak je zaistená stabilita prístroja a expozíciu vykoná prostredník.

Fotenie jednou rukou

Fotografovať jednou rukou je niekedy veľmi užitočné, aj keď nebezpečné. Pri fotení jednou rukou je oveľa ťažšie stláčať spúšť a pritom ani trochu nepohnúť fotoaparátom. Taký prístup k fotografovaniu chce tréning. Neočakávajte, že fotením s jednou rukou dosiahnete vždy spoľahlivý výsledok.

Schopnosť fotografovať jednou rukou sa vám oplatí v situáciách, kedy nie je možné držať fotoaparát vo výške očí.

Pri fotografovaní detí, makrofotografie či menších zvierat je výhodné mať fotoaparát vo výške očí foteného objektu. Vtedy býva niekedy vhodnejšie pracovať vo veľmi nezvyčajnej polohe a dobre navrhnutý fotoaparát je spravidla možné ovládať aj v rôznych divokých polohách. (Opakovane zdôrazňujem, že tento druh držania fotoaparátu je riskantný z dôvodu pohybovej neostrosti. Ak chcete takto fotoaparát držať, vrelo vám odporúčam: najprv si to veľmi dôkladne nacvičte).

Krkolomné (vlastne rukolomné) polohy

Často sa stáva, že fotografovať môžeme len jednou rukou, prípadne v nejakej nepohodlnej polohe.

Vždy s dajú nájsť spôsoby, ako držať prístroj, no myslite na to, ako budete fotiť, aby ste počas expozície prístrojom nepohli. Ak je poloha tak krkolomná, ako na tomto zábere, expozíciu musíte vykonať palcom, ktorým zároveň držíte prístroj. V takom prípade treba pohyb palcom na spúšti viesť tak pomaly, aby ste aparátom nepohli. Dá sa to.

Podobná situácia.

Cvičte si to

Cvičenie bezpečného držania fotoaparátu nevykonávajte v lete a na slnku.

Zájdite do miestnosti v ktorej je šero. Prípadne ešte aj zahrňte závesy. Až v podmienkach, kedy budete fotografovať s expozičným časom približne 15-tina sekundy, začnite s prvými pokusmi.

Je veľmi dobré, ak fotograf dokáže udržať čas 15-tinu sekundy s bežným ohniskom objektívu, teda nie so zoomom.

Poistný remienok

Máte k fotoaparátu remienok na krk či okolo zápästia?

Použite ho.

Z času na čas z
achráni aparát pred pádom. Odporúčam radšej remienok okolo krku. Taký, čo je na zápästie, je spravidla voľný a prístroj nezastaví, ak vám aparát vypadne z ruky v čase, keď ju máte zvisle…

…a teraz nááádyyych a zadržíme dych…

Ak snímate v tmavom prostredí, je dobré pred snímkou sa mierne rozkročiť a poriadne nadýchnuť – podobne ako na röntgene.

Na röntgene sa človek musí nadýchnuť preto, aby počas snímky neboli na obrázku žiadne neostré objekty – napríklad rebrá, ktoré sa počas nádychu pohybujú. Podobne to bude aj s fotografovaním.

Potom čo sa nadýchnete, máte najstabilnejší možný dosiahnuteľný postoj. Aj v takej polohe sa síce človek ešte trochu hýbe, ale menej to už nejde.

Nádych pred momentom expozície veľmi pomáha ostrosti – vyskúšajte si to. Tesne po nádychu zadržte dych a nejakú sekundu na to už máte celkom stabilnú polohu. Teraz už pohnete len ukazováčikom a fotka musí byť ostrá.

Nedá sa o niečo oprieť?

Ideálnou možnosťou je, ak sa dá pred fotografovaním o niečo pevné oprieť alebo sadnúť si.

Oprieť sa o múrik alebo stĺpik je veľmi výhodné. Môžete sa oprieť chrbtom, ale ak to je možné, lepšie je oprieť sa časťou fotoaparátu. Tak získate stabilitu, ktorá sa blíži statívu. Môžete počítať aj s udržaním sekundovej expozície – asi na niekoľko pokusov, ale má to šancu.

Hmotnosť? Čím viac, tým lepšie!

Pevnému držaniu fotoaparátu prospieva jeho váha, čím je fotoaparát ťažší tým pevnejšie sa vám bude držať.

Kvalitný fotoaparát potrebuje mať dostatočnú hmotnosť – to sa týka aj videokamier. Ľahulinký a maličký prístroj na seba preberá množstvo pohybov, o ktorých ani neviete. Okrem iného trebárs aj tep – v záberoch s videokamerou so silnejším zoomom rýchlo objavíte, že obraz sa diskrétne potriasa – v rytme toho, ako vám bije srdce.

Veľkosť? Čím viac, tým lepšie!

Čím väčší prístroj si kúpite, tým viac môže očakávať od výrobcu aj po stránke ergonómie. Naopak, ak si kúpite miniatúrny prístroj, nemôžete očakávať, že sa vám v rukách bude držať rovnako dobre ako profesionálna zrkadlovka.

S tým súvisí aj rozlíšenie fotografií.

Veľkosť prístroja a rozlíšenie snímača

Miniatúrny prístroj je lepšie kúpiť s menším rozlíšením, pretože mimoriadne citlivý miniatúrny prístroj by odhalil všetky (aj drobné) nedostatky držania prístroja. Veľa fotografií by ste mali pohybovo neostrých.

Ak si kúpite fotoaparát s menším rozlíšením, fotografie budú síce odfotené s miernou pohybovou neostrosťou, ale vzhľadom na jeho rozlíšenie túto neostrosť nebude na snímkach vôbec vidieť.

Na fotopoznámky má preto optimálne rozlíšenie dvoj- až trojmegapixelový fotoaparát.

Ísť s miniatúrnym fotoaparátom na 5 či viac megapixelov už vyžaduje veľmi vážne uvažovanie aj o tom, ako s takýmto prístrojom budete fotografovať. Jeho držanie je totiž pomerne neľahké: stabilnú pozíciu dosiahnete len v prípade, že pred každou snímkou budete vážne uvažovať, či prístroj držíte celkom nehybne.

Bezpečnosť držania fotoaparátu

Okrem toho, ako budete s fotoaparátom fotografovať, je dôležité aj to, ako sa fotoaparát drží v rukách v čase, keď – nefotografujete.

Pod pojmom bezpečnosť držania rozumiem stav, kedy fotoaparát držíte v ruke, ale nefotografujete ním. Stane sa to trebárs počas akcie, ktorá trvá 2 hodiny.

Počas akcie sa fotograf zvykne rôzne pohybovať, neraz je potrebné rýchlo utekať, čupnúť si, ľahnúť alebo fotografovať na labilnej stoličke s rukami nad hlavou. Všetky tieto polohy spravidla fotograf absolvuje s prístrojom v rukách.

Prístroj, ktorý sa dobre drží, vám pri týchto činnostiach nebude prekážať.

Je jasné, že v rukách ho ako predmet cítiť budete, ale nemusíte mu musieť venovať žiadnu pozornosť. Dobre navrhnutý prístroj nemá tendenciu z ruky nečakane vykĺznuť, ak na moment zabudnete pevne zvierať dlaň.

Zle navrhnutý (alebo mimoriadne malý) prístroj má málo výstupkov a v ruke drží len na „čestné slovo“. Ak je akcia stresujúca, fotografovi sa môžu začať potiť ruky. Prístroj bez výstupkov a so zlou ergonómiou môže oveľa ľahšie z ruky pri neopatrnej manipulácii vykĺznuť a pádom na zem sa poškodiť.

Miniatúrne fotoaparáty

Pri miniatúrnych fotoaparátoch spravidla neočakávajte žiadny revolučný prevrat v kvalite držania fotoaparátu v ruke. Nedá sa.

Tieto fotoaparáty sa často držia relatívne veľmi ťažko, pretože ich telo slúži nielen ako držadlo, ale aj ako displej, objektív, blesk a ovládací panel zároveň.

Preto býva problémom nájsť taký spôsob držania tejto miniatúrnej skrinky, ktorý nebude na prekážku funkcionalite a zároveň bude držanie bezpečné.

Pri držaní miniatúrneho fotoaparátu však v prospech používateľa hrá úlohu váha prístroja, ktorá býva veľmi malá. Takéto fotoaparáty sa dajú preto držať bez problémov aj dvoma prstami a nehrozí, že vám vypadnú.

Horšie je to, že ak držíte prístroj dvoma prstami, oveľa ťažšie dosiahnete jeho naozaj dobrú stabilitu… Čím väčšie rozlíšenie bude miniatúrny fotoaparát mať, tým vážnejšie a viditeľnejšie to bude mať následky.

Miniatúrny 5 megapixelový prístroj, ktorý sa drží relatívne dobre vďaka jeho tučnejšiemu telu.

Malý a ľahký prístroj totiž zvádza k tomu, že ho budete držať len ležérne a nedávať na nič pozor. Práve také správanie sa však vedie k množstvu pohybovo neostrých fotografií. Táto neostrosť je spôsobená práve tým, že používateľ počas expozície pohne prístrojom.

Niektoré prístroje sú na tento jav oveľa náchylnejšie ako iné. Napríklad fotoaparát, ktorý vyzerá ako plochá tabatierka, bude mať oveľa väčší sklon k labilite než kompaktnejší tvar prístroja.

Kompaktné fotoaparáty

Azda najrozšírenejšími fotoaparátmi sú klasické fotoaparáty na rodinnú fotografiu. Majú veľkosť pohľadnicovej fotografie či menšieho puzdra na okuliare. Pri takomto rozmere tela prístroja je už podstatne jednoduchšie dosiahnuť dobrý, ergonomický tvar. Fotoaparáty tohto druhu sa preto v rukách držia podstatne bezpečnejšie a pohodlnejšie.

Nie dokonale dobre a nie ideálne. Len lepšie a pohodlnejšie ako miniatúrne prístroje.

Sú totiž stále pomerne malé a ľahké na to, aby sa na kvalitu ergonómie dali klásť nejaké mimoriadne prísne kritériá.

Musia byť predovšetkým malé, kompaktné a skladné, výrobca tak nemá veľa priestoru na manévrovanie s ergonómiou.

Lepšie fotoaparáty

Samozrejme, najlepšie sa zvyknú v rukách držať prístroje z kategórie zrkadloviek a iných prístrojov určených pre skúseného fotografa či profesionála.

Pri prístrojoch tohto druhu totiž nie je veľkosť a váha rozhodujúcim kritériom. Výrobca môže veľkosť prispôsobiť tomu tvaru, ktorý považuje za ideálny na bezpečné držanie v rukách. Fotograf ocení kvalitne tvarovaný, teda väčší fotoaparát. A ocení aj vyššiu hmotnosť prístroja.

Pri týchto fotoaparátoch spravidla hrá úlohu kvalita objektívu, obrazu a okrem možností ovládania aj kvalita ergonómie držania fotoaparátu.

Preto práve väčšie a drahšie fotoaparáty mávajú najlepšie vyriešenú ergonómiu.

Držia sa v ruke tak, že často nemusíte takmer ani len stláčať prsty, aby vám fotoaparát zostal v ruke a nevypadol. Telo týchto prístrojov býva n
avrhnuté tak, aby sa „zakosílilo“ medzi voľne položené prsty…

Pri týchto prístrojoch je spravidla ergonómia ovládania neporovnateľne lepšia ako pri kompaktných či nebodaj miniatúrnych digitálnych fotoaparátoch. S dobre navrhnutým prístrojom udržíte spravidla aj oveľa dlhší expozičný čas a to práve vďaka tomu, že jeho telo je robustné a dokážete ho držať pevne dvoma rukami. Jednu môžete použiť ako podperu a druhou prístroj ovládate.

Hodnotenie ergonómie v recenziách?

Pri hodnotení ergonomického riešenia miniatúrneho prístroja v recenziách som sa rozhodol vždy hodnotiť prístroj v kontexte danej triedy.

Pri miniatúrnom prístroji (vzhľadom na veľkosť) nie je možné očakávať dokonalé držanie. To však neznamená, že miniatúrny prístroj treba v recenzii úplne znemožniť či zatratiť. Aj miniatúrny prístroj totiž často výrobca dokáže zaopatriť rôznymi miniatúrnymi výstupkami, ktoré sa predsa len postarajú o to, že sa drží v podstate veľmi bezpečne. Takéto rafinované veci nemusí byť často ani vidieť. Sú to diskrétne preliačeninky či výstupky v reliéfnom zmysle a tieto objekty umožňujú veľmi dobrý kontakt s pokožkou.

S ohľadom na rôzne druhy fotoaparátov teda aj v recenziách nasadzujem inú latku pre miniatúrne prístroje a inú pre profesionálne. Môže sa tak stať, že v recenzii kompaktného prístroja sa dočítate, že jeho ergonómia je navrhnutá vynikajúco a za vynikajúcu ergonómiu označím aj držanie poloprofesionálneho prístroja.

Samozrejme – miniatúrny kompakt sa v porovnaní s profesionálnym drží v rukách oveľa horšie, ale myslím, že by bolo nezmyselné merať všetky prístroje jedným metrom. To by dopadli na pätorku všetky stroje s cenou pod 100 tisíc.

S miniatúrnym prístrojom sa ostatne robí aj iný druh prác, ako s profesionálnym. Zatiaľ čo fotograf fotí často aj niekoľko hodín v kuse s fotoaparátom v ruke, v amatérskej fotografii sa fotoaparát vytiahne, “cvaknú” sa jeden či dva dva motívy a fotoaparát putuje nazad do vrecka…

Preto pre posúdenie ergonómie je dobré prihliadať aj na to, na aký druh nasadenia je prístroj určený – klásť vysoké nároky na “poznámkový blok” by bolo nemiestne.

Komentáre k článku: Ako správne držať fotoaparát?

  1. Andrej 25. mája 2004

    Spominam si na taky bowden na dialkove ovladanie spuste, na mojom prvom fotoaparate to ani inak neslo. Velmi to pomahalo proti pohybu pristroja pocas expozicie.
    Na digitalnom aparate pouzivam 2 sekundovu samospust, alebo castejsie burst mode. Funguje to.

  2. BoBo 25. mája 2004

    Proti rozmazaniu pri dlhsich casoch ja zneuzivam pomalost dogitalov. Jednoducho fotim bez predmeranych hodnot, len stalcim spust na doraz. Kym fotak odmera vsetko potrebne, tak uz po pohybe sposobenom stlacenim spuste nie je ani stopy ;)

  3. Miro Veselý 25. mája 2004

    BoBo: túto taktiku som s obľubou používal, kým som nezistil, že niektoré fotoaparáty sa správajú inak pri okamžitej fotografii – často v mene rýchlosti “riskujú” a pustia aj nezaostrenú fotku. Rovnaká scéna odfotená s meraním hodnôt ale výjde celkom ostro.
    Dokonca sa nájdu aj aparáty, ktoré ak stlačíte spúšť, tak pozaostrujú a keď zistia, že ste sa vykašľal na to držať ju stlačenú, vykašľú sa na fodfotenie obrázku. Sú vhodné pre milovníkov adrenalínových športov :-) Aspoň mňa to vždy nadvihne

  4. JD 25. mája 2004

    Bohuzel je pravda, ze nektere fotaky maji pri stlaceni az na doraz najednou snahu uspechat ostreni. A dalkova spoust je bezva vec, bohuzel to maji jenom nejake fotaky.

  5. MAHO 25. mája 2004

    Ja mam dialkovu spust, ale iba infra :-(
    Zisla by sa mi aj dratenna, lebo to tlacitko na infra ma daleko od ergonomie (aj ked sa da nastavit na expoziciu s nulovym omeskanim, t.j. necaka 2/10s ako pri klasickej samospusti)

    Fotak sa vacsinou snazim drzat tak, aby prostrednik a prstenik lavej ruky obopinali “grip” na tele – obcas pri nudzovych fotkach jednou rukou a s nasadenim bleskom (ked to cele ma viac ako kilo) je to fuska :-)

  6. BoBo 25. mája 2004

    p. Vesely: Ono aj moj canon sa s tym ostrenim tvari dost zvasne. tzv 5 bodovy inteligentny system je inteligentny natolko, ze sa nikdy neda predpokladat na co zaostri, a ci vlastne vobec zaostri… Preto som vypol 5AiAF a teraz sa mi to zda do pohody (aj ked je mozne, ze je to sposobene aj hlbkou ostrosti, ktora je teda poriadna :) Skusal som aj ten trik s 2sek. autospustou, funguje to dobre, len by som musel zakazdym behat do menu a to sa mi nexce :( Asi bude najlepsie pevne uchytyt fotak, ale aj to mi nepomaha pri casoch dlhsich 1/30… A tym “rychlym” sposobom som pri dobrom zapreti udrzal aj 1/20 :)

    PS: a s tym vykaslanim sa… aj Canony sa vykaslu na fotenie, ak nedrzi clovek dost dlho spust, ale nastastie len pri zapnutom blesku ( a mozno je to aj tak dobre… setri to baterky ;)

  7. BoBo 25. mája 2004

    Do kelu … uchytit s ypsilom :((((

  8. Juro 27. mája 2004

    cau miro, ten cierny sony w1 co tam drzis v ruke je uz v predaji???

  9. Miro Veselý 28. mája 2004

    Juro: To neviem. Ja som to len recenzoval. Budúci týždeň ide von.

  10. Juro 29. mája 2004

    miro> ja mam o ten pristroj totiz vazny zaujem, takze teraz si ma potesil ze bude receznia! Bude to tiez len pre-production model?

  11. Miro Veselý 30. mája 2004

    Juro: Pravdepodobne áno, Sony zvykne dávať na testy predprodukčné vzorky. Z reakcií doteraz to však bolo vždy tak, že finálny stroj fotí lepšie, než predprodukčný, čiže dá sa očakávať spokojnosť.

Pridajte komentár:

Napíšte váš komentár k článku...

Vyplňte ešte: