Genuine Fractals

Web, z ktorého sa tento filter stiahnuť, nájdete tu: Lizardtech Genuine Fractals.

Samotný softvér sa v demoverzii dá použiť na úpravu 10 obrázkov (20 použití) čo je veľmi, veľmi a ešte raz veľmi priaznivá správa – v domácom použití sa takéto operácie vykonávajú takpovediac raz za život. Ďakujem Lizardtechu za túto možnosť…

Tip: ak chcete zachrániť a zväčšiť zopár rodinných fotiek, môžete ich zhromaždiť na jeden veľký obrázok a ten zväčšiť ako jednu fotku…

Pre profesionálne nasadenie treba, samozrejme, filter kúpiť, ale na demoverzii si ľahko overíte, či vám kvalita za tú cenu stojí.

Nástroj sa používa jednoducho: Fotografiu, ktorú chcete kvalitne zväčšiť (alebo zmenšiť), uložíte do formátu tohto filtra. (Tým si “miniete” jedno použitie demoverzie.) Potom obrázok zatvoríte. Následne otvoríte uloženú verziu, aby sa vám zobrazil dialóg, v ktorom filter chce vedieť, aký rozmer obrázka má vytvoriť. Zvolíte nový rozmer a obrázok sa (pomaly) otvorí už vo vypočítanej kvalite. (Tým si “miniete” druhé použitie demoverzie…). Tento zväčšený alebo zmenšený obrázok ešte uložíte do niektorého štandardného formátu. Hotovo.

Výsledky

Pri hodnotení kvality sa dá hovoriť dosť rozpačito – rovnako dobre môžeme jasať nad špičkovou a bezkonkurenčnou kvalitou zväčšenia, ako aj spochybniť, či to vôbec celé má zmysel kupovať.

Všetko záleží na tom, o akom zväčšení hovoríme a čo zväčšujeme.

A poďme zhurta na naozaj ťažký oriešok.

Pokúsme sa zväčšiť tento miniatúrny obrázok s čiarami na trochu väčší. Pri interpolácii narazíme na niekoľko vážnych problémov. V prvom rade je nedostatok informácií o tom, ako majú byť čiary zväčšené.

Pre názornosť najskôr zväčším obrázok akoby lupou 4×.

Horné čiary sú tvorené čiernymi pixelmi. Spodné sú mäkšie a plynulejšie, pretože si pomáhajú sivými pixelmi. (Volá sa to antialiasing, ale to je iná téma.)

Program, ktorý má zväčšiť tento obrázok, nevie, či šikmá čiara má byť plynulá čiara alebo schodíkovitá – čo ak má byť zväčšená bez úpravy?

Po zväčšení bežným postupom sa program pokúsi dopočítať chýbajúce informácie a “schodíky” zarovná. Výsledkom je nezaostrený, ale pomerne plynulý obraz.

Filter Genuine Fractals sa pokúša zo štvorčekov na pôvodnej predlohe “pochopiť”, aký tvar má asi čiara mať a potom ju “nakreslí”.

Čiary sú vďaka tomu o niečo ostrejšie a plynulejšie.

A poďme do reálnych situácií

Zväčšujem dvojmegapixelovú fotografiu na veľký formát:

Pomôže tejto fotke filter, alebo stačí, ak ju zväčšíte bežným nástrojom?

Výrez 1:1 po zväčšení na šírku 4000 pixelov. Rozdiel je na hranici – takmer to nevidieť, ale spodný obrázok má o chlp ostrejší obraz, je filtrovaný cez filter Genuine Fractals. 

Ďalšie veľmi masívne priblíženie odhalí, že filter sa snaží hľadať pokračujúce objekty – napríklad rán okuliarov a dokonca diskrétne potlačí aj artefakty JPEG kompresie.

Pokračujeme

Za základ si vezmime tento maličký obrázok.

Pod lupou by vyzeral asi takto – sieť pixelov nehovorí veľa o nejakých jemnejších podrobnostiach – na tomto obrázku už nie je veľmi čo zväčšovať, no skúsme to.

Zväčšenie bežnou cestou na šírku 400 pixelov.

Zväčšenie filtrom Genuine Fractals. Vidíme, že pri tomto obrázku je snaha filtra nájsť hrany a podrobnosti podstatne úspešnejšia – obrázok predsa len pôsobí ostrejšie.

Až pokus o následné doostrenie prezradí pravdu o výkone filtra:

Bežne zväčšený obrázok po následnom zaostrení má hrany štvorčekované.

Filtrom Genuine Fractals zväčšený a rovnako zaostrený obrázok má podstatne ostrejšie hrany – až na nich a až po zaostrení “naplno” vidieť, čo filter vlastne naozaj dokáže. So zaťatými zubami by som o tomto obrázku povedal: publikovateľné. Ak treba a ak niet lepšieho…

Ale skúsme pôvodný, 150 pixelov široký obrázok zväčšiť o 1000%.

Hore bežnou metódou, dolu Genuine Fractals. Aj po takomto bez preháňania šialenom zväčšení sa filter snaží nájsť ostré hrany.

Hore bežnou metódou, dolu Genuine Fractals.

Kedy filter pomôže málo, alebo nepomôže?

Keď sa pokúsite zväčšiť obrázok, ktorý má nejednoznačné okraje – čiže typickú fotku z digitálneho aparátu.

Vychádzam z dvojmegapixelovej fotografie…

…presnejšie z jej stredu. Veľa detailov tam nie je – a tie čo sú, sú akoby rozmazané. Lacný aparát, plastový objektív…

V takomto prípade je rozdiel medzi filtrovaným obrázkom a obrázkom zväčšeným klasickou metódou celkom zanedbateľný.

Kedy filter pomôže citeľne?

Vždy, keď zväčšujete malú, ale kvalitnú fotografiu. Napríklad zmenšenú fotku z digitálneho fotoaparátu. (Zmenšenú vo fotoeditore.)

Tento obrázok z 8 megapixlového fotoaparátu som zmenšil na 400 pixelov a následne zväčšil na 1000 percent.

Hore bežnou metódou, dolu Genuine Fractals.

Hore bežnou metódou, dolu Genuine Fractals. Na tomto obrázku je dopočítanie ostrosti mimoriadne efektívne.

Záver

Filter sa správa presne podľa toho, aký obrázok mu predhodíte.

Ak je v obrázku veľmi precízna drobnokresba, bude zväčšenie mimoriadne efektívne a filter dokáže dopočítať priam zázračné detaily.

Preto sa jeho využitie oplatí práve v situáciách, keď ako zdrojový obrázok máte zmenšený, ale kvalitný záber. Napríklad na internet zmenšená fotka z digitálneho fotoaparátu, alebo z profesionálnych tlačových predlôh zmenšené náhľady.

Menej presvedčivé výsledky filter dosahuje pri miernom zväčšení fotografií z menej kvalitných digitálnych fotoaparátov – tu kvalita dopočítanej ostrosti úzko súvisí s kvalitou fotoaparátu – drahší značkový dvojmegapixelový fotoaparát má jemnejšiu drobnokresbu, než o polovicu lacnejší, tiež dvojmegapixelový prístroj.

S Genuine Fractals a následným doostrením niektorým výkonným softvérovým doostrovačom sa vám však podarí dosiahnuť v niektorých prípadoch bez preháňania ohromujúce výsledky. 

Oplatí sa?

Hmm. Tu je ťažko odpovedať jednoznačne. Jednoduchšie bude – vyskúšajte si ho a uvidíte.

Jedna vec sa však oplatí celkom zaručene: vedieť, že niečo takéto vôbec existuje.

Na bežnú prácu či výrobu zväčšených obrázkov na bežné použitie je, myslím, použitie tohto programu trocha zdĺhavé a cena vysoká.

Veľmi však pomôže, ak sa dostanete pred úlohu masívne zväčšiť maličkú fotografiu.

V tej chvíli máte v rukách pravdepodobne najvýkonnejší nástroj svojho druhu na trhu (2004).

A ja si to spravím lepšie ručne

Predpokladám, že v diskusii k článku sa možno ozve niekto, kto bude tvrdiť, že rovnaký alebo dokonca lepší efekt sa dá dosiahnuť aj ručne a zadarmo.

Skúšal som všeličo a nemyslím si, že by som dokázal inou cestou vytlačiť lepší obrázok. Ale ak popíšete konkrétne postupy, ako by ste vec riešili inak, iste to bude zaujímať viacerých (aj mňa).

 

Komentáre k článku: Genuine Fractals

  1. noname 16. júla 2004

    obrázek obchodna-150-400-pt-sh.jpg vypadá krásně – jako kresba nějakého kubisty. S fotkou to pravda nemá nic moc společného, ale jako uměleckou fotografii to beru

  2. JanoM 16. júla 2004

    Presne tento dojem vo mne zanechali vysledky tohto programu. Pripadaju mi trosku ako prebehnute cez nejaky “umelecky” filter (Brush strokes, alebo tak nieco). na papieri to ale, vdaka tej neodskriepitelnej ostrosti, moze vyzerat rozhodne lepsie. Rozhodne mi to pripada ako hodne vyskusanial.

  3. Miro A 19. júla 2004

    Aj ja som si myslel, ze toto je ten Nastroj, ktory pouzivaju americky detektivi a sudny znalci na zvacsovani a zvacsovanie a zvacsovanie … ,
    a bum, pripad je vyrieseny ;]

  4. Miro Veselý 19. júla 2004

    Miro A: :-) minule v nejakej detektívke zväčšili z TV záberu tvár (zhruba 10×15 pixelov neostrý zdroj a extrapolovali presny portret. psina prevelika, hlavne preto, ze to nebola komedia :-) :-) :-)

  5. MAHO 22. júla 2004

    To Miro V.:
    To je nic – minule zo zaberu priemyslenej kamery urobili 3D scenu a pootocili zaber tak, ze odrazu bolo vidiet aj tam, kde ta kamera nevidela :-) A vsetci ti efbiajovia sa tvarili vazne (hral tam aj Will Smith :-) )

  6. Miro Veselý 22. júla 2004

    MAHO: :-) :-) :-)

  7. Yan 29. júla 2004

    Nedávno jsem potřeboval zvětšit na A3 poměrně komprimovaný JPG z digitálu s rozlišením 600×800, přičemž výsledná velikost byla cca 4300×5750, tj. asi 7x. Standardní postup produkoval krásně zvětšené jpg artefakty a kontury. Pomohlo opakované jemné gausovské rozostření a zvětšení na cca 1,5 násobek původní velikosti obrázku. Tento krok jsem opakoval, dokud jsem nedosáhl kýženého rozměru. (Občas jsem rozostření vynechal, protože už nebylo třeba.) Na závěr jsem fotku trochu zostřil a bylo to. Výsledek mnohem lepší, než klasickou metodou.

Pridajte komentár:

Napíšte váš komentár k článku...

Vyplňte ešte: