Ako zväčšiť dynamický rozsah?

Extrémny svetelný rozsah nemožno uspokojivo nafotografovať:

Expozícia bude vždy len kompromisom. Na zábere vždy bude niečo preexponované a niečo podexponované. Pri niektorých motívoch to neprekáža, no niekedy vznikne nepoužiteľný obrázok.

Ak chcete, aby tmavé miesta mali precízne prekreslené podrobnosti, musíte svetlé oblasti do biela preexponovať.

No ak má byť rovnako detailne zaznamenané aj okno, potom zas všetko ostatné zanikne v nepreniknuteľnej tme.

Jedinou cestou, ako v súčasnosti môže vzniknúť záber, ktorý by dokázal zaznamenať tak široký rozsah jasov je odfotofrafovať dve, tri, alebo viac fotografií a tie neskôr v retušérskom programe spojiť do jedinej.

Je jasné, že stlačením dynamického rozsahu vnášate do fotografie nové svetelné pomery. Znížený kontrast môže vytvoriť fotografiu mdlého vzhľadu. Niekedy zas vznikne pôsobivý a efektný obrázok.

Ako na to?

Na internete sa dajú nájsť desiatky použiteľných postupov, ako spojiť niekoľko rôzne exponovaných fotografií do jediného obrázku. Od tých najjednoduchších až po najnáročnejšie.

Osobne za jednoduchšiu cestu považujem použiť niektorý, na to určený program. Dosiahnete veľmi presvedčivé výsledky bez toho, aby ste museli laborovať v retušovacom programe a uvažovať o tom, ako vytvoriť masky a ako tieto masky spájať s rôznymi vrstvami.

Zdá sa, že jedným z najvýkonnejších je program DRI Pro, no nepodarilo sa mi získať demoverziu. Je to často citovaný program, ale autor ho predáva bez možnosti skúsiť si ho…

Okrem neho však môžete s veľkým úspechom použiť program Photomatix, ktorý umožňuje už na prvý pokus (2 kliknutia) dosiahnuť lepší výsledok, než po niekoľkých minútach práce v normálnom retušovacom programe, v ktorom si za ten čas ani nepripravíte vrstvy…

Jasné, špecialisti na retuš sa asi v diskusii ozvú, že niet nad ručné spojenie fotografií, pri ktorom majú plnú kontrolu nad tým, čo bude na výsledku. Každý nech si skúsi, ktorý postup je výhodnejší na stratu času a kvalitu výsledku… Mne to vychádza v prospech programu Photomatrix.

Photomatrix umožní spojiť dve, alebo viacero fotografií rôznymi cestami. Ako vstup na test som použil dva bežné zábery z ulice.

Exponovaný na oblohu…

…a exponovaný na ulicu.

Nemilé pri spájaní fotografií s ľuďmi, autami, či "bežným životom" býva to, že objekty sa hýbu.

Na každom zo záberov sú autá v inej pozícii a to na výslednom mixe bude vidieť. Preto ja uprednostňujem pri spájaní fotografií radšej techniku selektívneho vloženia tmavej oblohy do svetlejšieho záberu. Časovo je to relatívne nenáročná úloha (ak nerobíte nejakú zložitú scénu) a výsledok býva veľmi dobrý. Tu je návod na také spojenie bracketingových fotografií.

Spájanie ďalejuvedenou cestou sa skôr hodí na fotografie statických scén, fotografovaných z pevného statívu.

Program teda umožňuje nastaviť veľa parametrov, ako má vyzerať výsledok. Po krátkom skúšaní rýchlo objavíte, na čo ktoré nastavenie slúži.

Už prosté spriemerovanie dvoch fotografií vedie k solídnym výsledkom a stojí to len dva kliknutia myšou.

Ak sa však začnete s fotografiou "hrať", dosiahnete aj veľmi pôsobivé fotografie už o niekoľko desiatok sekúnd od inštalácie programu. Môžete regulovať, či chcete vyvolať skôr dojem pochmúrnosti a ťažkej oblohy…

…alebo si prajete zvýšiť farebnosť a trocha zmierniť rozsah.

Alebo bude výsledok čo najviac podobný pôvodnej fotografii, akurát s mäkším podaním a širším rozsahom.

Program spájanie fotografií dosahuje kombináciou viacerých techník, takže sa oplatí, ak sa s ním najskôr dobre oboznámite, aby maskované oblasti boli čo najmenej viditeľné.

Dobrá správa na záver – demoverzia je plne funkčná, akurát do každej fotografie vkladá nápis. Ak ale program mienite používať len sviatočne, jeho kúpa nie je nevyhnutná – nápis sa dá retušou ľahko odstrániť.

Záver

Ak máte tri zábery fotografované bracketingom, pomocou tohto programu doslova bezbolestne vytvoríte presvedčivú fotografiu s lepším dynamickým rozsahom.

Nevýhodou je, že sa tak nedajú fotografovať bežné rodinné situácie, či ľudia v meste…

Je to ideálny doplnok ku skeneru na negatívy – získate neporovnateľne bohatšie prekreslený záber.

 

Komentáre k článku: Ako zväčšiť dynamický rozsah?

  1. yarco 11. mája 2005

    Photomatrix ten napis vklada na nahodnu poziciu?
    V ktorom kroku editacie zistim, kam ho vlozi?

    Len tak uvazujem, ci by sa v tomto pripade dal pouzit postup odstranovania napisu bez retuse:
    – zvacsim obrazok o zbytocne okraje
    – (ak sa da)necham umiestnit napis do tohto okraja
    – po uprave fotky okraj jednoducho orezat

  2. Miro Veselý 11. mája 2005

    Vkladá ho náhodne. Takže stačí fotku vyrobiť 2× a potom nahradiť popísanú oblasť.

  3. Dano 11. mája 2005

    Este existuje crack keby ta retus niekoho prestala bavit :-)))

  4. Jeremy 11. mája 2005

    Podla mna sa ten program da aj kupit (keby ta retus niekoho prestala bavit).

  5. Simm 11. mája 2005

    Ak je moznost, fotit do suroveho formatu s expoziciou tesne pod prepalmi – kde je prepal, uz nikdy nic nebude (s ISO max. do 600 – podla toho, kde snimac zacina viditelne sumiet). Nasledne vyrobit tri subory (najlepsie tiff -EV,0EV,+EV). Oba generovane subory (-/+) mierne odsumit (napr. v NI), zlozit uvedenym sposobom a vysledny obrazok zostrit na hranovych prechodoch. Je to zdlhave, ale stoji to za to.

  6. Miso 11. mája 2005

    A ako to vlastne funguje so suvisom medzi dynamickym rozsahom a velkostou snimaca ?

  7. Marki 11. mája 2005

    Miso: dynamicky rozsah je rozdiel medzi najmensou a najvacsou zaznamenatelnou hodnotou jasu. Pre dany snimac zavisi minimalna hodnota od jeho citlivosti a pomeru signal/sum. Maximalna hodnota zavisi od hlbky potencialovej jamy kazdeho pixelu snimaca. Takze potom cim vacsi snimac, tym vacsia maximalna hodnota jasu/osvetlenia/poctu fotonov, ktoru vie dany snimac spracovat. Samozrejme to nezavisi len od velkosti snimaca, ale aj od poctu pixelov (cim viac pixelov na danej ploche snimaca, tym mensi priestor ma dany snimac). Hmm vlastne aj minimalna hodnota zavisi od velkosti pixelu. Cim vacsi pixel, tym viac svetla nanho moze dopadnut – teda z celkoveho amleho poctu fotonov ktore dopadaju smerom na snimac, vacsi pixel zachyti viac.

    To bol v zasade popis dynamickeho rozsahu samotneho snimaca. Nanho je namontovany napr. IR filter a samozrejme objektiv, ktorym je mozne regulovat mnozstvo dopadajuceho svetla.

    Pokial je niekde osvetlenie mensie ako min. citlivost, je “tma” – konkretne iba sum snimaca+zosilnovaca+dalsie spracovanie. Ak je osvetlenie prilis velke, potencialova jama sa uplne zaplni – vznikne biela “prepalena” farba. Ak je toho svetla vsak prilis vela, stane sa ze naboj zachyteny v tejto pot. jame “pretecie” aj do vedlajsej. Tento efekt sa vola blooming a vidiet ho napr. pri foteni listov stromov oproti oblohe. Kvoli inym chybam objektivu sa javi ako fialovy obrys prepalenych oblasti.

    Viac o CCD snimacoch a trochu aj o objektivoch mozte najst v mojom projekte o kamerach – je to ako pdf na http://www.marki-online.net/download.php?file=SemProj/SemProj-CCTV.pdf

  8. Mavko 17. mája 2005

    pekny projekt Marki

  9. Kelso 22. mája 2005

    Ďakujem za tip na program. Práve som skúšal odfotiť kuchyňu s otvoreným balkónom, cez ktorý je vidieť ďalší dom. Buď mám vykreslenú kuchyňu s vypálenými balkónovým dverami, alebo dobre prekreslený barák oproti, avšak čiernu kuchynňu. Ale Photomatix pomohol ;)

Pridajte komentár:

Napíšte váš komentár k článku...

Vyplňte ešte: