Simulácia vyše storočnej fotografie

Mailom prišla otázka, aký postup by som odporúčal zvoliť, aby záujemca získal fotografiu podobného vzhľadu, ako keby ju bol fotografoval niekedy pred sto rokmi.

Hneď na začiatku si povedzme, že odpoveď nie je jednoduchá a dokonca niekedy ani možná.

Kedy a ako?

Vývoj fotografie napredoval pomerne rýchlo a tak už na prelome storočí (19. a 20. storočia) neraz vznikali fotografie s pomerne vysokou kvalitou obrazu a to po stránke popísania poltónov, aj podrobností. Fotografovalo sa na veľkoformátový materiál, ktorý bol jedna ku jednej veľký, ako budúca fotografia. Ku tak precíznym technickým podrobnostiam sa bežné digitálne fotoaparáty ešte zopár rokov ani nepriblížia. Navyše fotolaboratóriá by aj z dobrej fotografie podrobnosti odstránili.

Preto skúsim článok napísať tak, aby zodpovedal naozajstným začiatkom fotografie. Ak vás zaujme, môžeme neskôr spísať aj návod na simuláciu menej starých záberov…

Mieru devastácie obrázkov však musíte stanoviť citlivo, pretože ak mienite simulovať staré fotografie, často stačí prevod do čiernobielej formy, plus nejaký nádych zažltnutia.

Najskôr si prezrite staré fotografie

Ak vám záleží na precíznom výsledku, najskôr siahnite po literatúre a trocha sa zoznámte s históriou fotografie. Na početných ukážkach sa naučíte vidieť, ako sa vtedy fotografovalo a komponovalo. Tento charakter práce by ste mali zachovať aj pri simulácii.

Nestačí zobrať ľubovoľnú fotografiu a zdevastovať ju…

Automaticky

Na simuláciu starej fotografie sa dá často využiť aj filter na to určený – videl som v akcii niekoľko filtrov, ale nepresvedčili ma. Je možné, že sú k dispozícii aj lepšie filtre, len o nich neviem. (Úprimne povedané ma nezaujímajú, takú prácu človek robí raz za život…)

Ak máte k tejto téme tipy, určite to príde vhod ostatným, ak sa podelíte o svoje poznatky v diskusii.

Ručne

Ručne je to práca na tému, ako zdevastovať fotografiu tak, aby vyzerala, že nie je devastovaná.

Postupov je mnoho a ten, ktorý uvediem je len jedna z mnohých možností.

Voľba motívu

Všetko musí začať už pri fotografovaní.

Nepokúšajte sa simulovať fotografiu a fotografovať pritom dynamickú scénu typu momentka. Materiály boli málo citlivé, jeden obrázok sa exponoval aj niekoľko sekúnd.

Musíte fotografovať tak, ako keby fotoaparát bol stál na statíve.

Starostlivá kompozícia

Cena za fotografiu vtedy bola vysoká, preto sa fotograf snažil čo najstarostlivejšie určiť kompozíciu.

Charakter fotografovania

Pokúste sa štylizovať ľudí na fotografii do statickej, strnulej pózy.

Tak sa fotografovalo v minulosti – občan stál a za jeho chrbtom bol drevený stojan, o ktorý bol fotografovaný človek opretý, aby vydržal stáť bez pohnutia – aj desiatky sekúnd.

Skúste sa preto s fotografovanými dohodnúť, aby zaujali len také pózy, aké sa dajú vydržať bez pohybu. Ak chcete dôveryhodný záber, nechajte ich naozaj stáť bez pohybu asi minútu. Strnulosť bude strnulejšia.

Výsledkom bude bežná, farebná fotografia s kompozíciou a výjavom, ako z pred sto rokov.

Prevod na čiernobiely záber

Hneď zabudnite na kvalitný prevod vo fotoeditore, či nebodaj pomocou špecializovaných filtrov.

Niečo takéto si nemôžete dovoliť vyhlásiť za starú fotografiu.

Musíte simulovať charakter starých fotomateriálov, ktoré neboli citlivé na červené svetlo.

Použite len jeden obrazový kanál, trebárs zelený, alebo modrý. (Alebo obidva, len bez červeného.)

Portrét prevedený na peknú čiernobielu fotografiu vyzerá takto:

Takéto fotografie však pred sto rokmi nemohli vzniknúť, pretože ortochromatické materiály zobrazovali pleť tmavo…

Asi takýto prevod je teda dostatočne nepríjemný, aby vyzeral dôveryhodne.

Ostrosť

Pri simulácii najstarších fotografií musíme zraziť na kolená ostrosť. Obrázky musia mať len málo detailov.

Na to sa hodí filter na prach a škrabance. Rýchlo odstráni jemné podrobnosti.

Dynamický rozsah

Staré materiály mali len málo podrobností medzi tmou a tieňom.

Pomocou funkcie Levels (Úrovne) odstráňte okraje pásma. Tým fotografiu zbavíte podrobností v tieňoch a v svetlách.

Teraz je fotografia bez podrobností a pomerne kontrastná.

Pomocou nástroja Posterizácia zmenšite počet úrovní. Na ilustrácii vidieť, že 4 sú málo, ale okolo 20 bude akurát. Do obrázku to vnesie miernu zrnitosť.

Fľaky

Po tých storočiach sa na fotografii objavujú rôzne škvrny

Nástrojom na miestne zosvetlenie a stmavenie pridajte tu a tam fľak. Stred obrázka by mal byť svetlejší, okraje tmavšie.

Šum

Pridajte šum a pomocou nástroja na zneostrenie ho mierne rozostrite.

Postup môžete zopakovať aj dvakrát, záber bude zrnitejší.

V priebehu celej retuše by ste občas mohli tu a tam nakresliť nejaký ten fliačik. Ja som ich pridal až na konci a tak je vidieť, že sú podozrivo rovnaké. Ak by bol jeden rozostrený, iný viac zašumený, vyzerali by verne.

Teraz sa fotografia začína nápadne podobať na kvalitu kresby z osemnásteho storočia. Asi tak vyzerali prvé fotografie vôbec.

Papier

Problém s tým, ako umiestniť fotografiu napríklad do rámčeka riešte empaticky. Vcíťte sa do úlohy človeka, ktorý za fotografiu asi zaplatil celý majetok a tak to musí byť rámček dôstojný…

Aj na fotografii by mali byť cenné veci – široká rodina v tom najlepšom, čo majú…

• Komentáre k článku (7)