Retuš rastrovanej fotografie

Nuž, je to veľmi nepríjemná retušérska úloha, ktorá si vyžiada veľa času. Výsledok pravdepodobne nebude celkom dokonalý, ale aspoň na prvý pohľad sa dá dosiahnuť lepší vzhľad fotografie.

Začnime tým, že rastrom rozumieme povrchovú reliéfnu úpravu fotografického papiera – na fotografii nejaká štruktúra. Často sú to pravidelné kosoštvorce, alebo vystupujúce vypuklinky či iné pravidelné reliéfne štruktúry. Táto úprava povrchu fotografií bola moderná už dávnejšie a používala sa aj preto, že vzbudzovala dojem ostrosti neostrej fotografie. Preto sa takýto papier používal na portréty. Fotograf v ateliéri nasnímal zámerne trocha neostrý záber, čim dokonale zaretušoval drobné vrásky. Ak sa to potom "pustilo" na rastrovaný papier, fotografia pôsobila dojmom, že je dokonale ostrá a človek na nej bol bez vrások… Jednoduchý trik.

No skúste takú fotografiu naskenovať a pravdepodobne zdúpniete.

Dostanete niečo takéto. Ale vy ste chceli takýto sken:

Nuž, žiaľ, takýto výsledok sa bez retuše nedá z rastrovanej fotky dostať "po dobrom".

Zdrojový obrázok totiž je zaťažený nie celkom pravidelnou štruktúrou rastra.

Jeho čiastočné odstránenie je síce možné, ale pri lepšom pohľade na vyretušovaný obrázok vidíte, že tam aj tak zostali stopy po štruktúre. (A to som sa snažil, aby výsledok bol čo najlepší.) Ak by sme z takejto fotografie spravili fotku rovnakej veľkosti, ako bola originálna, boli by ste veľmi spokojní. Ale ak by ste to zväčšili na rozmer A4, výsledok nebude dokonalý. (Ostatne ak mal originál rozmer asi 4 centimetre, ťažko chcieť dokonalé zväčšeniny…)

Dosť rečí, pracujme.

Sken

Už prvý sken rastrovanej fotografie vás asi veľmi sklame. Reliéfna štruktúra papiera je skenerom osvetlená zboku (svetlo skenerov svieti zboku vedľa snímača) vytvára tiene a odlesky.

Ak máte kvalitný digitálny fotoaparát a svetelný tunel, lepší vstup pre retuš by asi predstavovala fotografia snímaná vo veľmi rozptýlenom svetle. Ale získať kvalitnú, ostrú makrofotografiu takéhoto rozmeru rozhodne nie je nič pre bežný kompaktný fotoaparát…

Preto spravte sken s čo najvyšším rozlíšením – aspoň 1200 DPI. Následne fotografiu obráťte a znova skenujte.

Výsledkom bude niekoľko skenov, ktoré si detailne prezrite. Aj keď sa to nezdá, každý bude trocha iný.

Líšia sa v tom, akým smerom dopadalo svetlo na reliéfnu štruktúru papiera. Pri troche šťastia možno niektorý zo skenov bude tak dobrý, že jeho kvalita už nebude vyžadovať ďalšiu retuš. Na ukážke však sú na rastri vždy biele odlesky.

Retuš fľakov

Keďže ide o starú, čiernobielu fotografiu, fľaky sa najľahšie odstraňujú tak, že si vyberieme len jeden z troch kanálov.

Keďže ide o fľaky žlté a červené, najvýraznejšie budú v modrom kanáli a menej výrazné v zelenom.

Červený kanál sa teda dá použiť priamo, ako "vyretušovaná" fotografia – takmer úplne je bez fľakov.

Retuš rastra

S rastrom budú problémy. Pomocou veľkej dávky trpezlivosti sa pokúste prekryť dve fotografie skenované s protiľahlým osvetlením. (Trebárs fotku "normálnu" a fotku "hore nohami".) Každá fotografia nech je v samostatnej vrstve.

Tri pri prekrývaní: Predtým, než zvolíte voľnú transformáciu vrstvy, prepnite prekrytie vrstvy na Difference.

Rozdiely budú jasne viditeľné. Na obrázku sú fotografie prekryté ešte veľmi zle – vidieť reliéf. Vo chvíli, keď uvidíte prakticky celkom čiernu plochu, fotografie sú presne prekryté.

Pred prekrývaním sa duševne pripravte na fakt, že bežné lacné skenery neskenujú dokonale a tak dva rovnaké skeny vlastne nebudú celkom rovnaké. Chvíľu potrvá, kým obrázky prekryjete naozaj presne. Ale dajte si tú námahu spraviť to precízne.

Ak to nejde dokonale, dohliadnite, aby prekrytie bolo čo najpresnejšie aspoň na tvári, hlavne na očiach.

Pomocou niektorého výkonného nástroja na odstránenie šumu môžete mierne znížiť šum. Keďže tieto nástroje (Neat Image a podobné) dokážu "pochopiť", čo sa od nich chce, veľmi mierne to potlačí aj štruktúru rastra. Teraz už máte celkom solídny základ pre prácu. Raster nie je drasticky viditeľný, ostali biele odlesky svetla na hranách rastra.

Hore je fotografia osvetlená smerom sprava, dolu prichádzalo svetlo zľava. Túto dvojicu budeme kombinovať. Ktorú konkrétnu dvojicu skenovaných fotografií si na retuš vyberiete – to záleží na ich kvalite. Voľte takú, kde je raster už na začiatku vidieť čo najmenej.

Uistite sa ešte raz, že obidve fotografie sú umiestnené dokonale presne nad sebou. Potom prepnite vrchnú fotografiu do režimu prekrytia Darken.

Tým sa obrázky prekryjú tak, že celkom zmiznú biele odlesky, inak sa toho vizuálne veľa nezmení. Na obrázku zostala len diskrétna stopa po rastri.

Tú odstránite, lepšie povedané zmiernite, retušou.

Prejavy rastra sa dajú retušovať rôznymi spôsobmi, ktoré môžu vychádzať z rovnakých postupov, ako som popísal v článku kozmetika tváre.

Nakoniec môžete obrázok trocha doostriť – ale veľmi opatrne. Najlepšie je na to využiť niektorý softvérový nástroj, napríklad FocalBlade.

Ostrosť síce veľmi dobre padne oku, ale zároveň odhalí všetko, čo sme sa retušou snažili zakryť. Preto sa do obrázku pri zle nastavenom ostrení môže vrátiť veľa z rastrovania…

Záver

Touto cestou sa teda dá veľmi výrazne zmierniť jav rastra na skenoch starších fotografií. Viem, je to časovo náročné, ale spravidla ide o obrázky jedinečné, ktoré majú veľkú hodnotu. Ich rekonštrukcia tak môže urobiť radosť ich majiteľom…

• Komentáre k článku (1)