Farebná aberácia – čo to je?

Začnime ukážkou a popisom, čo to vlastne farebná aberácia je.

Aberácia znamená odchýlka.

Teraz miniatúrna exkurzia do optiky.

Svetlo, ktoré prechádza cez objektív sa skladá z rôznych farieb. Sú to farby dúhy – práve z nich sa skladá svetlo. A dúhu nespomínam náhodne – aj ona je vlastne farebnou aberáciou.

Celý problém tkvie v lome svetla. Objektív by správne mal lámať svetlo tak, že všetky jeho zložky by sa stretli presne v strede, ako keď deti lupou pália mravce.

Optika však nie je dokonalá a tak niektoré farby, z ktorých sa svetlo skladá lámu viac, iné menej. A tak sa stane, že obraz je celkom pekne zaostrený, no modrá farba (ktorá je "na okraji" farebného spektra) nie je celkom tam, kde má byť. A ani červená… A tak vznikne jav, pri ktorom sýtomodré farby vytvoria obraz trochu väčší, ako ostatné.

V skutočnosti, samozrejme, nie je svetlo tak ostro oddelené, prechody medzi farbami sú plynulé. Výsledkom tohto javu je stav, pri ktorom sa nápis premietne na snímač takto:

Pri pohľade na celý, ale zmenšený obrázok nie je nápadné nič. Snáď len trochu modrý strom… To je ono.

Ak si to zväčšíte, zistíte, že to nie je len pocit.

Strom naozaj je farebne posunutý. Zatiaľ čo červená časť spektra je objektívom zlomená viac, než "väčšina" farieb, modrá je zas zlomená menej. No a obidve spomínané farby sú o chlp menej ostré.

Vyskúšajte si to doma

Ak máte doma niekoho, kto nosí okuliare (najlepšie plusky, spoznáte ich, že zväčšujú) máte v rukách optiku. Aj okuliare majú farebnú aberáciu! Na kontrastných motívoch sa prejaví.

Lom svetla nebude masívny, ale dúhové okraje asi uvidíte, najmä pri pohľade šikmo. Fotí sa to dosť ťažko, ale v skutočnosti to vidno lepšie – najlepšie je tento test robiť na dennom svetle – obsahuje viac modrej farby.

Kde nájdete aberáciu?

Aberácia sa najlepšie cíti v rohoch obrazu, tam býva. V strede obrazu ju nenájdete, čím viac ku okraju obrázka sa budete pozerať, tým bude výraznejšia.

Na málo kontrastných objektoch ju takmer nevidno (ale je tam!) zato na vysoko kontrastných je viditeľné veľmi dobre.

Komu prekáža aberácia?

Aberácia je pri lacnejších fotoaparátoch nutným zlom.

Ak si neplánujete kúpiť objektív (bez tela fotoaparátu) najmenej za 50 tisíc, počítajte s tým, že čím lacnejší objektív vo fotoaparáte bude, tým bude mať viac viditeľné optické chyby. Napríklad aberáciu, či skreslenie, alebo neostrosť po bokoch obrazu.

Keďže digitálny fotoaparát je napchaný elektronikou, je jasné, že výrobca má vlastne len tri možnosti:

1. dať dobrý objektív a celková cena za prístroj bude vysoká
2. dať lacný objektív a nízku cenu
3. kompromis

Povedzme si na rovinu, že o farebnej aberácii sa veľa používateľov digitálnych aparátov nikdy nedozvie – neskúmajú svoje fotky lupou. Tak to má byť, práve pre nich sú určené tieto lacnejšie prístroje. Ak si neprečítajú článok, ako je tento, nenapadne ich skúmať, či na bokoch obrazu nie sú nejaké technické chyby.

Ostatne – čo s bokmi obrazu? Hlava babičky je vľavo, jej pes vpravo. Načo sa pozerať na nejaké rohy obrázka? Pre mňa za mňa, nech si pokojne vyrábajú fotoaparáty, ktoré žiadne rohy nemajú. Fotka predsa nie je býk, načo jej sú nejaké rohy? Iba na fotke s čertom by mali byť rohy.

Potom je to ďalšia skupina používateľov lacnejších fotoaparátov. Sú to veci znalí fotoamatéri, štvrťprofesionáli a iní, čo chcú fotiť, ale nie draho. Pochopiteľne – na tých pár rodinných fotiek netreba stroj, ktorý stojí celoročný plat a do dvoch rokov je zastaraný. Táto časť používateľov aparátov však je oboznámená s chybami optiky a na svojich snímkach im technické problémy vždy udrú do očí…

Úhlavní nepriatelia aberácie majú len jedinú možnosť. Kúpiť si poriadny fotoaparát – začiatkom roku 2004 počítajte s cenou zhruba 100 až 200 tisíc korún slovenských. Taký fotoaparát sníma naozaj pekné fotky na ktorej aberácia prakticky nie je…

Ak ale máte stroj za 10 až 20 tisíc, naozaj sa nedá očakávať okrem iných dokonalostí aj dokonalá optika. Dokonca aj fotoaparáty za 60 tisíc stále nie sú celkom bez aberácie.

Ozaj – ako si vlastne prezeráte svoje fotky?

Prezerať si fotky vo veľkom zväčšení nie je vždy celkom dobrý nápad.

Myslite na to, že obrazovka monitoru je vlastne veľká, asi ako kancelársky papier A4. To už je rozmer obrazu, na ktorom aj pri klasických zväčšeninách z filmu uvidíte nejeden technický problémik.

Ak si fotky dokonca zväčšíte dokonca na väčší rozmer, ako veľkosť monitoru, pozeráte sa na svoje fotky v mierke, ktorá už zodpovedá rozmeru výstavnej zväčšeniny. Nečudo, že potom narazíte na mnohé technologické limity.

Nechcem tým aberáciu bagatelizovať, či podceňovať. Bojovať však s ňou, či rozčuľovať sa, že "je", je celkom zbytočné. Nepomôžete si tým.

Ak sa s ňou zmieriť nedokážete, dá sa retušou zmierniť, či niekedy aj celkom odstrániť. Počítajte však s tým, že to je proces, ktorý žerie čas. Oplatí sa preto len pri niektorých záberoch. Nie vždy sa retuš dá zautomatizovať…

Odstránenie farebnej aberácie

• Komentáre k článku (8)