Zrkadlovka verzus elektronický hľadáčik

V diskusii k článku o tom, ako sa fotí v predpažení (aby človek videl na  LCD), padla skupinka otázok, ktoré si zaslúžia podrobnejšiu odpoveď.

Citátik namiesto úvodu: „Prosim, mohli by ste sa blizsie povenovat problematike elektronickeho hladacika, versus zrkadlovka. Co neumoznuje, resp. vie lepsie elektr. hladacik ako hladacik pravej zrkadlovky. Do akej miery elektronicky hladacik umoznuje kontrolu zaostrenia a nastavenia expozicie? Okrem toho, zda sa mi, ze preklapanie zrkadla pri expozicii moze sposobit „roztrasenie“ aparatu. Ak sa mylim, vyvedte ma z omylu, prosim, nemam zo zrkadlovkami skusenosti.“

Asi bude dobré začať krátkym prehľadom druhov fotoaparátov.

Kniha Jedálniček na chudnutie

Bežný fotoaparát posiela cez objektív svetlo na film a hore či na boku má otvor, ktorý slúži ako hľadáčik. V hľadáčiku môže byť jednoduchá optika, aby mal obraz ostré okraje, alebo aby zodpovedal polohe zoomu.

Mnoho filmových fotoaparátov sa vyrábalo s dvoma objektívmi:

Hovorilo sa im nepravé zrkadlovky, pretože síce to boli zrkadlové fotoaparáty, no jedným objektívom išiel obraz na film, druhým na matnicu. Výhodou bolo, že v hľadáčiku sa dal vidieť obraz veľmi blízky tomu, čo bude na filme, nevýhodou chyba paralaxy.

Pravá zrkadlovka je fotoaparát, ktorý používa jediný objektív a výklopné zrkadlo.

Kým nefotografujete, obraz sa odráža v zrkadle a dopadá na matnicu. Tak vidíte presne to, čo „ide na film“.

V momente expozície sa zrkadlo najskôr sklopí, aby nezavadzalo, a svetlo môže dopadnúť na film.

Digitálny fotoaparát zachytí obraz elektronickým snímačom, ktorý ho spracuje a zobrazí na LCD paneli vzadu na prístroji alebo v elektronickom hľadáčiku.

Toľko exkurzia do sveta fotoaparátov a teraz to poďme porovnať.

Nepravým zrkadlovkám sa venovať nejdem, v digitálnej fotografii som sa s takým prístrojom nestretol a neočakávam, že by niekto taký stroj navrhol.

Zrkadlovky…

Práca so zrkadlovkou rieši veľkú väčšinu problémov, s akými sa stretnete u amatérskych kompaktných prístrojov.

Prečo sa teda zrkadlovka nepoužíva aj v amatérskej praxi?

  1. Lebo cena.
    Mechanizmus zrkadla musí byť pomerne veľmi jemný – vyklopenie musí byť rýchle a pritom nesmie roztriasť fotoaparát.
  2. Lebo veľkosť.
    Mechanizmus zrkadla zaberá veľa priestoru.
  3. Lebo hmotnosť.
    Mechanizmus a optika zrkadlenia obrazu sú ťažšie.

Preto sa zrkadlovky objavujú až v modeloch určených pre pokročilých amatérov a profesionálov.

Elektronika

Digitálne fotoaparáty majú často elektronický hľadáčik. Ten v mnohých bodoch dokáže to isté čo zrkadlovka. Preto niektorí ľudia dodnes nazývajú digitálne fotoaparáty s elektronickým hľadáčikom „digitálne zrkadlovky“, čo je veľmi nepresné označenie. Až tak nepresné nebolo, keď vznikalo, pretože ešte neexistovali digitálne fotoaparáty typu pravá zrkadlovka.

Preto sa za kompromisnejší názov pre digitálny fotoaparát s elektronickým hľadáčikom dá považovať „elektronická zrkadlovka“. So zaťatými zubami sa z neho dá tušiť, čo obchodníci myslia, ak tak pomenujú fotoaparát. Aj to je však nepresné označenie. Pri označení fotoaparátu odporúčam použiť slovo zrkadlovka len v prípade, že prístroj naozaj má zrkadlo využité na zobrazenie obrazu z objektívu optickou cestou do hľadáčiku. V ostatných prípadoch odporúčam používať popisné, ale korektné, označenie „fotoaparát s elektronickým hľadáčikom“.

Každopádne, elektronický hľadáčik má k zrkadlovke bližšie, než ktorýkoľvek iný druh hľadáčika.

Spoločné výhody zrkadloviek a elektronického hľadáčika

Vidíte presne ten istý obraz, ktorý ide cez objektív na film (snímač).

Spoločné nevýhody zrkadloviek a elektronického hľadáčika

V momente expozície býva v hľadáčiku na okamih tma.

Výhody zrkadloviek

Jasný obraz, spravidla vidieť aj v pomerne veľkej tme.

Presná alebo až mimoriadne presná schopnosť zaostriť.

Ak máte matnicu, vidíte ako bude budúci obraz vyzerať – hĺbka ostrosti, celková ostrosť.

Obraz je zobrazený v reálnom čase.

Nevýhody zrkadloviek

Nevidíte, čo v skutočnosti bude na fotografii. Ak je zle nastavená expozícia, máte smolu. Fotografia bude nevydarená.

Nedokážete odhadnúť, ako bude vyzerať fotografia. Či snímač využil celkový dynamický rozsah práve na tú časť motívu, ktorý ste chceli. (Pri fotografovaní na film tento bod nie je až tak chúlostivý – film zaznamená širší rozsah.)

Zložitosť, veľkosť a hmotnosť mechanizmu zrkadla môže niekomu prekážať. Ťažší a väčší fotoaparát je síce lepší na fotografovanie, ale nie vždy to poteší v amatérskej praxi.

Chúlostivosť – lacnejší mechanizmus môže byť náchylný na poruchy. Nehrozí len poškodenie v zmysle úplnej nefunkčnosti prístroja. Horšie je, ak sa jemne posunie niektorý z optických členov a úplne znemožní presné zaostrenie. Mal som fotoaparáty, ktoré po precíznom zaostrení na matnicu nasnímali neostrý obrázok na film. Stálo to vždy mnoho filmov a stratených obrázkov, kým som zistil, že je čas navštíviť opravára…

Lacnejší mechanizmus zrkadla v momente vyklopenia môže jemne pohnúť celým fotoaparátom. To môže spôsobiť mnoho pohybovo neostrých záberov, obzvlášť, ak je prístroj na nie príliš pevnom statíve. To sa pri profesionálnych fotoaparátoch rieši tak, že moment expozície je oddialený – stlačíte spúšť, zrkadlo sa sklopí a čaká sa. Expozícia nastane až po chvíli, keď je fotoaparát zaručene nehybný.

Výhody elektronického hľadáčika

Vidíte veľmi podobný (nie totožný) obraz tomu, čo bude na fotografii.  Pomerne presne teda zobrazí, ako si snímač poradil s kontrastom scény, s expozičným rozsahom, farebnosťou.

Po exponovaní môžete okamžite vidieť ako vyzerá práve nasnímaný obrázok.

Drahšie fotoaparáty umožňujú funkciu nočného videnia, kedy v hľadáčiku vidíte v tme viac než voľným okom.

V hľadáčiku sa dá zobraziť množstvo informácií: histogram, počet obrázkov, ktoré sú k dispozícii a podobné.

Ak je obraz dostatočne jemný na to, aby ste podľa obrazu v hľadáčiku zaostrovali, potom je toto zaostrenie celkom spoľahlivé, pretože nie je závislé na inom optickom mechanizme. To, čo vidíte bezpečne ostré v hľadáčiku, bude zaručene ostré aj na fotografii. V súčasnosti (2004) sa však nevyrábajú tak jemné rozlíšenia hľadáčikov, a
by sa dalo hovoriť o dokonale bezpečnom zaostrovaní.

Nevýhody elektronického hľadáčika

Obraz je omeškaný oproti realite. Nie veľa, ale v niektorých situáciách tá zhruba desatina sekundy môže prekážať.

Staršie a lacné hľadáčiky majú ešte aj zotrvačnosť a mierny pohyb fotoaparátom nedokážu zobraziť ostro, len ako šmuhy.

Obraz je veľmi nekvalitný v porovnaní s budúcou fotografiou. Nie je preto možné spoľahlivo zaostriť. Ostrosť sa dá len tušiť.

Fotoaparát do hľadáčika (a na LCD) posiela iný obraz než ten, ktorý sa bude podieľať na tvorbe snímku. Je podstatne hrubozrnnejší a zaťažený chybami ako blooming. Odlišná elektronická cesta spracovania živého obrazu a budúcej fotografie spôsobuje aj mierne odlišný farebný vzhľad a kontrast objektov v hľadáčiku. Tento jav je u rôznych fotoaparátov rôzne viditeľný.

Niektoré fotoaparáty nemajú dostatočne citlivý snímač a v prítmí môže byť cez hľadáčik vidieť čierne nič. S tým sa nedá nič robiť.

Súhrn

Výhody a nevýhody sú vo všetkých druhoch zobrazenia. Neexistuje nič, čo by univerzálne a ideálne plnilo všetky požiadavky.

Hádky na tému elektronický hľadáčik verzus pravá zrkadlovka sú celkom márne, pretože sa pri nich zabúda ešte na jednu drobnosť:

Film verzus snímač

Tá drobnosť spôsobuje, že sa spor odohráva na dvoch rôznych štadiónoch.

Filmové fotoaparáty a profesionálne digitálne zrkadlovky majú totiž aj väčší rozmer zaznamenávaného obrazu. To umožňuje prácu s hĺbkou ostrosti. A práve hĺbka ostrosti býva často dôležitou „drobnosťou“, ktorú chce tvorivo využiť profesionál či pokročilý fotoamatér. Preto si kúpi zrkadlovku na film, či drahú digitálnu zrkadlovku s čo najväčším snímačom.

Bežné digitálne fotoaparáty majú malý snímač. Keby ste z nich aj spravili pravú zrkadlovku, rozsah zaostrenia by bol len malý a hĺbka ostrosti by stále zostala prakticky nevyužiteľná. Aj to je jeden z vážnych dôvodov, pre ktoré by si mnoho ľudí nekúpilo pravú zrkadlovku nízkej triedy. Bolo by to podobné ako montovať profesionálne laserové zameriavacie zariadenie na detskú vodovú pištoľ. Cena by neúmerne prekročila potrebu presnosti takej „zbrane“.

Môj názor, s ktorým určite nebudú všetci súhlasiť, je ten, že elektronický hľadáčik je pre lacnejšie digitálne fotoaparáty lepším riešením. Umožňuje totiž okamžitú kontrolu nad tým, ako fotoaparát zvláda a zvládol expozíciu. Tá je pri fotografovaní na digitálny fotoaparát celkom nutná.

Pri práci s filmom je totiž k dispozícii o niečo väčšia rezerva, pokiaľ ide o dynamický rozsah. Navyše je tu ešte jeden zásadný rozdiel:

S filmovým fotoaparátom sa pracuje oveľa „manuálnejšie“. Nameriate si hodnotu expozície a potom ňou pol dňa fotografujete. S digitálnym fotoaparátom však musíte nastavovať expozíciu oveľa presnejšie, často aj pre každý obrázok trocha inú. Preto sa expozícia musí väčšinou zveriť automatike. Ale automatika nie je až tak „múdra“ aby zvládla všetky situácie. Potrebuje kontrolu. A tú umožní len bdelé oko fotografa sliepňajúce na ten maličký „televízorček“ vo fotoaparáte. A tento fakt v triede lacných fotoaparátov len ťažko prebije akokoľvek kvalitné zrkadlo.

Záver

S týmto mojim záverom nemusíte súhlasiť. Nenadávajte však mne, ale píšte výrobcom. Vynadajte im, prečo neprišli s lacným rodinným digitálnym fotoaparátom, ktorý by bol riešený ako pravá zrkadlovka.

Verím, že by svojich kupcov našiel, obávam sa však, že výsledky práce by mohli veľmi sklamať. S nízkou cenou by subsystém zrkadla asi nebol práve najkvalitnejší a ľahkým plastovým fotoaparátikom by každá expozícia otriasla nápadnejšie ako vibračné zvonenie telefónu.

Myslím si, že budúcnosť budú mať elektronické hľadáčiky. Potom, čo sa za pár rokov zlepší kvalita farieb a jemnosť rozlíšenia, začnú pravé zrkadlovky miznúť. Tá chvíľa však nastane asi až za viac rokov.

Kniha Jedálniček na chudnutie

Komentáre k článku: Zrkadlovka verzus elektronický hľadáčik

  1. Tomas 6. októbra 2004

    Miro, mmilujem tvoje animacie. To vedenie v poslednom obrazku ma proste dostalo. ;-)))))

  2. Tomas 6. októbra 2004

    Prečo sa teda zrkadlovka nepoužíva aj v amatérskej praxi?

    4. Lebo medveď.

  3. Tomas 6. októbra 2004

    OK a teraz vazne, ako by si nazval Minoltu Dimage Z1 – 3 ? Je tam zrkadielko, ktore sa otaca a prenasa obraz z LCD do hladacika.

  4. Simm 6. októbra 2004

    2 Miro Vesely: Z mojho pohladu dobry clanok, minimalne o uroven vyssie ako predchadzajuci. Viac ani nemam k tomu co dodat :o)

  5. Miro Veselý 6. októbra 2004

    Tomas: Neveril som, že to vedenie vysokého napätia niekto rozozná, nepodarilo sa mi ho nakresliť, chcel som tam viac stožiarov :-)

    K Minolte a jej zrkadlu – tu by som zrkadlo v názve nespomínal, pretože by to mýlilo. Zrkadlovka je označenie technológie hľadáčika, nie prítomnosť akéhokoľvek zrkadielka vo fotoaparáte. To by sme mohli aj dámske kabelky označiť za zrkadlovky :-) :-) :-)

  6. Peter 6. októbra 2004

    M. Vesely: Dakujem za odpoved v podobe celeho aktulaneho clanku. Tot vcera som sa zaujimal, ako sa manualne zaostruje pomocou elektr. hladacika, ci LCD na Olympus-e C-765UZ. S prekvapenim som zistil, ze vzhladom na nedostatocne rozlisenie oboch displejov (hoci aj so zvacsenym nahladom)manualne zaostrovanie nie je spolahlive, povedal by som, ze az nekontrolovatelne. Aj majitel aparatu mi povedal, ze sa spolieha len na autofokus. Vsetkych zdravim. P.S. To VN vzdusne vedenie sa fakt neda prehliadnut :-)))

  7. ap 6. októbra 2004

    „Pravá zrkadlovka je fotoaparát, ktorý používa jediný objektív a výklopné zrkadlo“
    Miro, toto si napísal a sedí to aj na Minoltu Z1 ;-)
    aj keď netvrdím, že to je úplná pravda :-), len tak troška rýpem.

  8. ap 6. októbra 2004

    a vedenie som si samozrejme tiež hneď všimol :-)

  9. ap 6. októbra 2004

    aj oooobrovskúúúú „oktobrovorevolucnu“ reklamu, ktorá ešte včera zakrývala hornú lištu tak, že sa z hlavnej stránky nedalo kliknúť napr. na RSS :-(

  10. Miro Veselý 6. októbra 2004

    ap: ale už nezakrýva.

  11. Miro A 6. októbra 2004

    Reklama mala pvravo hore krizik na zatvorenie.

  12. Miro A 6. októbra 2004

    pre Peter: Ja na C-700 pouzivam manualny fokus iba takto: autofokus na predmet v spravnej vzdialenosti (napr. svetlejsi objekt, ak idem fotit tmu) a potom prepnut na MF.

  13. Peter 6. októbra 2004

    Miro A: Ani ja neznasam nasilne reklamy, nech je to cokolvek, pretoze ma to uraza. Myslim si, ze Minolta, aspon na tu, medzi fotograficky gramotnymi sa nemusi spravat takto drzo. Keby namiesto toho znizila ceny, mozno by to jej i nam pomohlo viac. Teraz sa bojim, co mi odpise M. Vesely…

  14. Miro Veselý 6. októbra 2004

    Peter: Tá drzá Minolta mi tým veľkým modrým pokryje takmer celomesačnú technickú prevádzku. Mne sa veľké reklamy nepáčia tiež, ale na druhej strane sú mimoriadne účinné – obzvlášť spočiatku. Takže chápem záujem inzerenta. Chce byť zaručene neprehliadnuteľný…

  15. Peter 6. októbra 2004

    M. Vesely: Aj vacsie stupidity su neprehliadnutelne. Vsetko chapem, ale ja som jeden z tych, ktori napr. aj Minolte nepasuju do profilu potencialneho zakaznika. Navzdy v dobrom, Peter.

  16. johned 6. októbra 2004

    skvely clanok ako vsetky na tomto webe, vedenie je super, prave s takymi stoziarmi pracujeme vo firme, okrem ineho .-) offtopic, kde sa zastavia Mpix ? – porovnanie ku klasickemu filmu, vid 16 mPix Canon, skor by mali makat programatori, uvidime ktory z vyrobcov (urcite to bude niekto z lowendow resp. nezmanych cinanov) pustia SDK na cely firmware nieco ako Linux medzi ludi. Sa mi zda, ze olympus uz SDK poskytuje ale co sa s tym da robit – neviem.

  17. shinobi (ICQ 328139226) 6. októbra 2004

    Mozno by som pridal este jednu nevyhodu zrkadloviek oproti ostatnym pristrojom – pri fotografovani sa neda pouzit display, da sa fotit iba cez hladacik. LCD je pri zrkadlovkach iba na pozeranie nafotenych zaberov a pohyb v menu. Sice pohlad cez zrkadlo je kvalitnejsi (neporovnatelne), ale pri foteni makra si musi fotograf niekedy lahnut, ale pri fotaku s vyklopnym displayom by stacilo si klaknut alebo sa ohnut.
    A este perlicka: Miro, spominal ste, ze ste nezazil dvojoku zrkadlovku digi. Tak pozrite sem:http://www.budu.cz/budu/index.php?zobraz_kategorii=1&subkategorie=4&clanek=541
    nie je to naozaj zrkadlovka, ma to LCD v hornej casti, ale je to krasne, vsak?

  18. Bolek 6. októbra 2004

    Ad reklamy: priznam sa ze vacsinu reklam mam blokovanych, co noveho ponuka K-M ma vsak celkom zaujalo ked som sem omylom prisiel cez RSS a nie cez browser.

  19. Miro Veselý 6. októbra 2004

    johned: zastavenie Mpx nečakám. Pôjde to hore, s rýchlejšími procesormi však dokážu lepšie zmenšiť obraz interpolácoiu. Taká päťmegapixelová fotografia získaná trebárs zo 60 megapixelového snímaču poriadnou interpoláciou bude mať kvalitu celkom bezpečne lepšiu, než sken z filmu.

  20. Peťo 6. októbra 2004

    shinobi: Neverím, že nikto ešte nevymyslel polopriesvitné zrkadlo, aby obraz išiel zároveň do hľadáčika aj na snímač. A vlastne takto by sa pri správnej korekčnej elektronike zrkadlo vôbec nemuselo sklápať a odpadol by celý zložitý mechanizmus. Dám si to patentovať.

  21. sleeper 6. októbra 2004

    Peťo: vymysleli hranol :) ale vtedy stracas cast svetla a cele tvoje snazenie a supersvetelny objektiv je v haji. zrkadlo je preto lepsie riesenie.

  22. P. 6. októbra 2004

    To Peťo – pravdu povediac, každa zrkadlovka (už aj môj Canon EOS 850 mal zrkadlo polopriepustne) v kludovom stave odraza obraz zrkadlom cez hranol na matnicu a za tymto zrkadlom je male zrkadielko, ktore obraz odraza na autofokus CCD senzor, ktory je umiestneny v spodnej casi tela zrkadlovky.
    To Miro Veselý – mam C750, ale pomyslam po zrkadlovke z nasledovnych dovodov
    1) Rychlost
    2) Variabilita objektivov
    3) Dynamicky rozsah snimaca, taky RAW obsahuje 12 bitov pre kazdy farebny kanal, takze dynamika „skoro“ ako pri klasickom filme.
    K cene – ceny zrkadloviek sa pomaly ale isto priblizuju k cenam 8Mpx kompaktov.
    Pekny den vsetkym.

  23. medo 6. októbra 2004

    Ak ma pamat neklame existuje fotoaparat ktory ma zabudovany opticky hranol, cez ktory svetlo prechadza do hladacika aj na snimac Je to HP a tusim sa volal 912

  24. Krouta 6. októbra 2004

    Na digi-foto.sk vždy najdu zajímavé a pro mne poučné a srozumitelné články, takže klidně překousnu i nějakou tu reklamu. Držím palce a přeji dobré světlo.

  25. pavel 7. októbra 2004

    2 shinobi, ale velky zrcadlovky to umeji! jmenuje se to predsklopeni zrcadla… proste to pak foti jako kompakt :)
    Ale na 300D je potreba updatnout firmware aby to umoznoval.

  26. MAHO 7. októbra 2004

    to Pavel:
    pri predsklopenom zrkadle to foti ako kompakt, ale taky slaby pokazeny – „nefunguje“ hladacik a LCD je tiez cierne :-))))))

  27. mirec 7. októbra 2004

    Moj „skromny“ nazor, ako majitela dig. zrkadlovky je taky, ze porovnavat elektronicky hladacik so zrkadlovkovym je dost odvazny cin. Zrkadlovka poskytuje uplne inu kvalitu obrazu a iny komfort pri foteni.. Su to uplne ine triedy, ktore sa navzajom jednoducho neporovnavaju. Tento web, ako sa zda, je primarne urceny amaterskym fotografom, ktori fotia kompaktmi, preto: venujme sa len im…

  28. PetrM 8. októbra 2004

    mirec: Četl jsi vůbec ten článek? A rozumněl jsi tomu, co Miro říká?

  29. paulie 9. októbra 2004

    perfektni obrazky :))))

  30. pepem_sk 10. októbra 2004

    myslim ze ani v clanku ani tu nikto nespomenul jeden velky argument a to je vydrz baterie. zatial co pri lcd hladaciku budete fotit na jednu bateriu radovo stovky fotiek, pri zrkadlovke to budu az tisice. samozrejme to zavisi aj od vyuzivania autofocusu, blesku atd.

  31. Miro Veselý 10. októbra 2004

    pepem_sk: Nechcem sa hádať, ale stroje, čo tu boli doteraz mali v životnosti medzi zapnutým a vypnutým LCD pomerne malý, rádovo 10%, možno 30 niekedy…

  32. pepem_sk 10. októbra 2004

    pod vypnutym LCD rozumiete zapnute EVF ?

    ja som skor myslel rozdiel medzi LCD/EVF vs. zrkadlovka s LCD iba na nahlady. teraz som si prebehol par stranok vyrobcov a vlastne ma to aj prekvapilo, Canon 300D som cakal lepsiu vydrz, ale kazdy to asi meria inak.

    zo specifikacie Nikon D70 (1400mAh standardna bateria):
    2000 fotiek
    (objektiv 18-70 AF-S DX, kontinualny AF, 2200×1400, pri najvyssej komprimacii, zmena zaostrenia pri kazdej fotke 3x uplne min na max a spaet, po kazdej 6ej fotke 5 sekund LCD)

    Canon EOS300D (mAh neudane)
    AE 100 %: přibl. 600 snímků; AE 50 %, FA 50 %: přibl. 400 snímků

    a napr. z Panasonic FZ-10 (680mAh bateria):
    200 snímok/100 minút pri zapnutom LCD monitore, 240 snímok/120 minút pri vypnutom LCD monitore

    a napr. zo Sony F-828 (mAh neudane v specifikacii)
    370 záberov a 185 minút

    a napr. zo Sony p-120 (mAh neudane v specifikacii)
    360 záberov a 180 Min (merané podľa normy CIPA)

  33. MartinB 10. októbra 2004

    Zdravím, súhlasím takmer so všetkým, čo je v článku, no medzi výhodami a nevýhodami pravých zrkadloviek, je myslím málo vyzdvihnuté, to hlavné – možnosť používať výmenné objektívy a tým nekonečné možnosti, medzikrúžky, pripojenie na ďalekohľad,…
    Elektronický hľadáčik ak nahradí optický hranol bude musieť byť VEĽMI kvalitný, snáď o niekoľko rokov, výhoda zrkadla je však, že snímač nemusí byť stále budený, pod napätím – dlhšia životnosť, menšia spotreba.

  34. Miro Veselý 11. októbra 2004

    MartinB: Princíp hľadáčika predsa nesúvisí s výmennými objektívmi.

  35. Memo 11. októbra 2004

    „Spoločné nevýhody zrkadloviek a elektronického hľadáčika: V momente expozície býva v hľadáčiku na okamih tma.“ Som sa pobavil, tiež niekedy riešim, čo robiť tú 1/1250 sekundy pri expozíci, dosť nuda :))) Tiež by som neriešil „…veľkosť a hmotnosť mechanizmu zrkadla“, napríklad pri mojom EOS 300 kde telo má okolo 300g bez batérií a objektívu, koľko asi má to zrkadlo… Ďalej by ma zaujímalo, do ktorých prístrojov sa montujú lacnejšie mechanizmy zrkadla… Ono to je zavádzajúce, nejde predsa o zrkadielka z Rumunska a Taiwanu, riadenie pohybu zrkadielka je softvérová záležitosť, takže môj Nikon D70 nemá predsklopenie zrkadielka len preto, že firmware odlišuje poloprofi zrkadlovku od profi pri obdobnej mechanickej konštrukcii a softwarovej výbave. Ďalšou záležitosťou je veľkosť čipu a hĺbka ostrosti. Amatérske aj poloprofi digi kompakty končia s clonovým číslom 8 až 11 a celá optika je uspôsobená veľkosti snímača, moc variovať s hĺbkou ostrosti sa nedá a teda ani zaostovať pomocou displayu, pretože minimálny pohyb môže v skutočnosti predstavovať dosť podstatné odchýlky. Takisto autofokusové objektívy zrkadloviek majú krátky „rozsah“ otáčania kvôli tomu, aby pohon AF bol rýchly a motorček nemusel vykonávať príliš veľa obrátok optickej sústavy (Contax to vyriešil v polovici deväťdesiatych rokov tak, že používal u svojej zrkadlovky manuálne objektívy, ale pre správne zaostrenie sa pohybovala rovina filmu voči osi objektívu), takže ani manuálne zaostrovanie u AF objektívov oproti manuálnemu zaostrovaniu u objektívov bez AF nie je to pravé orechové. A na záver: súhlasím s Mircom, je to porovnávanie neporovnateľného. Navyše, sú to dve odlišné skupiny ktoré vzhľadom na konštrukciu (nie len hľadáčika) poskytujú odlišné kreatívne možnosti, pričom klasická optická sústava má stále navrch.

  36. Anonym 12. októbra 2004

    nevim ale clanek se mi zda dost zavadejici nebo minimalne…se mi zda ze autor inklinuje k EVF a tak mozna i nechtic vyzvyhuje

  37. Miro Veselý 13. októbra 2004

    Anonym: Napísal som výhody a nevýhody obidvoch technológií aj svoj názor, že uprednostňujem EVF. Aj to, že mnohí uprednostňujú zrkadlo. Celkom by ma zaujímalo, žo je na takých informáciách zavádzajúce?

  38. tomXX 14. októbra 2004

    Miro: ten obrazok zrkadlovky pocas expozicie je BOZSKY ;-))))) asi si ho dam na desktop, kraaaasa!

  39. aj0 14. októbra 2004

    Nemozem suhlasit s tym, ze prave zrkadlovky zacnu nastupom dokonalych displejov miznut. Ani s tym najdokonalejsim displejom sa neda dokonale zachytit zaber v tej pravej chvili. Je to nieco dost odlisne. To by zistil pri porovnani aj amater. Profesional by sa nad tym iba usmial. Pri foteni s pravou zrkadlovkou staci v momente toho praveho okamihu uz len stlacit spust. Pri displeji treba este dohybat trasucimi sa rukami a nastavit spravny vyrez, co su stratene drahocenne sekundy. Ano, na snimky typu „postav sa tam a nehyb sa“ to mozno staci, ale na dynamicke momentky je to pomerne nepouzitelne, tam sa jedna o desatiny sekundy.

  40. Miro Veselý 15. októbra 2004

    aj0: Desatiny sekundy to nie sú, je to skôr menej, okolo jednej desatiny. Aj DF má omeškanie, takže by som celú vec nedramatizoval. Kto chce okamžitú odpoveď fotoaparátu, zatiaľ nefotí na DF… Iba ak na veľmi drahý

  41. Mavko 3. novembra 2004

    jj,suhlas s Memom. Tiez sa mi nezda radit niekomu kupovat za podobne ceny inu triedu fotoaparatov…

  42. peter 14. marca 2005

    vo vasich nakresoch mi chyba nakres digitalnej zrkadlovky, kde obraz prechadza cez objektiv do optickeho hladacika, ale sucasne je aj na displeji.Takto vybavene su drahe digitalne profesionalne zrkadlovky. Mylim sa???

  43. shinobi (ICQ 328139226) 14. marca 2005

    peter: Pokial viem, mylis sa, nestretol som sa s (profi) zrkadlovkou, na ktorej by sa dalo fotit cez display, a to som mal v ruke uz par peknych kuskov, vratane Hasselblad H1 D.

  44. Miro Veselý 14. marca 2005

    peter: neviem, nesledujem profi techniku, ale pokiaľ viem, pravé zrkadlovky nemajú „živý“ obraz na LCD. Kvalita rozdeleného obrazu ako v zrkadle tak na LCD by bola dosť pofidérna

Pridajte komentár: