Film verzus digi
Kvalita obrazu
Zhruba do roku 2005 po stránke kvality obrazu bez akýchkoľvek pochýb víťazí záznam obrazu na filme pred digitálnym. Film má nielen lepší dynamický rozsah, ale aj vernejšie a bohatšie farby a podstatne väčšiu rozlišovaciu schopnosť.
Touto vetou by vlastne porovnanie pokojne mohlo skončiť, poviete si. Možno ešte zopár fotografií na ukážku pre neveriacich a balíme.
Tak jednoduché to však, žiaľ, nie je. Už v tom čase totiž digitálna fotografia dýchala filmu veľmi tesne na krk. Iste – film je lepší, ale je to malý háčik: kvalitný obraz z neho nedostanete v minilabe. A kupovať profesionálny skener tiež nie je tá cesta, ktorou by sa chcela bežná rodina vydať, ak chce fotky z dovolenky. V tej chvíli sa dá povedať záver článku takto: od roku 2005 je digitálna fotografia neporovnateľne výhodnejšia, ako fotenie na film a to nielen v rodinnej, ale aj v bežnej reportážnej fotografii. A v tomto nekonečnom článku z roku 2004 vám argumentami dokážem, že to tak je. Po roku 2010 by som ho napísal ešte stručnejšie – nie je čo riešiť. Film stráca zmysel okrem extrémnych prípadov. Aj profesionálni fotografi cvakajú digitálmi a v časopisoch je bežné že sa dívate na prvotriedne fotografie. Fotené mobilným telefónom, trebárs iPhone to „dá“.
Pri porovnaní kvality totiž musíme brať do úvahy celý reťazec, ktorý sa podieľa na vzniku fotografie. Nestačí položiť negatív pod mikroskop a zrátať množstvo zaznamenaných čiarok na milimeter. Hodnotiť môžeme až vo chvíli, kedy svoju fotku po prvý raz naozaj uvidíme.
A tu nastáva vážny problém. Vývoj technológií ide dopredu rýchlejšie, ako požiadavky zákazníkov. A tak si z minilabu odnesieme mizerné fotky, ktoré ani zďaleka nie sú také, aké by mali byť. Zaplatíme tak vlastne za kvalitu filmu, ktorú však možno nikdy neuvidíme…
Ako teda porovnať film a digitál?
Zostaviť aspoň trochu kvalifikované porovnanie nie je tak jednoduché, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. V hre nie sú len megapixely či kvalita farieb. Záleží hodne aj na tom, aký je cieľ fotografie, aké máme nároky na kvalitu. A v neposlednom rade aj cena. Cena môže rozhodnúť o tom, či si z výletu donesiete 126 milých fotiek (z toho 10 vydarených), alebo päť (z toho jednu skoro vydarenú). Alebo ani jednu.
Predtým, než začneme porovnávať, prípadne hádať sa, mali by sme si ujasniť aspoň niekoľko základných východísk.
- Platforma diskusie. Dohodli sme sa, na akej úrovni sa rozprávame? Možností je veľa. Profesionálny fotograf, ktorý sa živí výrobou veľkoformátových fotografií, má iné potreby ako profesionál, ktorý fotí svadby. Od nárokov oboch sa veľmi líšia požiadavky, aké sa kladú na fotoaparát, určený ako darček pre dieťa. Inak sa na fotoaparát pozerá amatérsky fotograf, ktorý síce fotí s hlbokými znalosťami, ale fotografiou sa neživí a nemá ani veľa peňazí. Ak názory na fotografiu ktoréhokoľvek z týchto ľudí povýšite na „objektívny“ pohľad na vec, bude to pohľad veľmi skreslený. Ak je amatér spokojný s fotkou, je smutné, ak sa „profík“ potrebuje predvádzať až tak, že skritizuje pod čiernu zem kompozíciu, námet aj technologickú kvalitu.
- Cieľ. Vieme, čo je cieľom fotografovania? To tiež môže veľmi ovplyvniť nároky na kvalitu a cenu použitých technológií. Možno ide len o fotenie doma a medzi kamarátmi. Cieľom je občas si pripomenúť pekné chvíle – na to stačí monitor a fotky, na ktorých aspoň niečo vidieť. Netreba štúdiovú kvalitu, ani cenu. Alebo je cieľom prvotriedna zväčšenina v rozmere 2 × 4 metra, určená na predaj za veľké peniaze? Potom, samozrejme, kvalita nemôže byť kompromisná.
- Kvalita. Od cieľa sa teda odvíja aj kvalita. Na publikáciu do novín či časopisu väčšinou stačí digitálna kvalita. Pre kvalitný katalóg či módnu reklamnú fotografiu zas často nepríde do úvahy ani len fotenie na kinofilm – treba ešte väčší formát.
- Cena. S požadovanou kvalitou a použitou technológiou úzko súvisí aj cena. V profesionálnej praxi sa cena za materiál a vybavenie vráti – fotografie sú na predaj a vybavenie či materiál sú súčasťou ceny. V rodinnej fotografii sa však fotky nepredávajú. Koľko korún si môže rodina dovoliť investovať do fotografovania, toľko minie. Viac sa nedá.
- Dostupnosť. Nakoniec je tu ešte aj otázka, či kvalita s akou pracujete, je aj reálne dostupná. Napríklad ak fotografujete na film preto, že chcete mať na fotkách extrémne jemné rozlíšenie – máte si tak kvalitné fotky aj kde dať urobiť? V minilaboch totiž veľmi nepochodíte. Môžete si dovoliť poslať svoje filmy spracovať do laboratória v inom meste tak, ako to robia niektorí profesionáli? Stojí vám taká neoperatívnosť za výsledok?
- Znalosti. Ak zvolíme kvalitnú a drahú technológiu, bude rodinný fotograf schopný tieto možnosti využiť? Ak dáte laikovi do rúk prvotriedny fotoaparát s prvotriednym filmom, nečakajte, že fotky rozoznáte od tých, aké by spravil na film, ktorý sa predáva obalený fotoaparátom na jedno použitie!
Až po zodpovedaní týchto otázok si človek naplno uvedomí, že porovnať film a digitál znamená hovoriť dlho. Problém sa dá skúmať z rôznych uhlov pohľadu a výsledkom bude niekoľko celkom protichodných odpovedí na otázku či film alebo digitál.
Toto porovnanie budem robiť výhradne z pohľadu bežnej amatérskej a rodinnej fotografie.
Prečo práve z tohto pohľadu? Pretože profesionál má v tejto téme v podstate jasno. Nepotrebuje hľadať na internete články – mohol by ich sám písať.
Ale laik, ktorý možno nemá toľko skúseností, často hľadá odpoveď na otázku, aký fotoaparát si kúpiť na najbližších pár rokov. Možno tento text pomôže k voľbe, s ktorou budete spokojní. To je cieľom článku.
Na začiatku bol film
Predstavme si, že vám sused vysvetlil, aká neuveriteľne úžasná a kvalitná bude vaša budúca rodinná fotka, ak nekúpite ten umelohmotný digitálny „šmejd“, ale zvolíte si poctivý filmový fotoaparát. Vo vidine prvotriednych fotografií podľahnete a kúpite filmový fotoaparát.
Na aký materiál môžete fotografovať? Bohatý výber sa zužuje až na dve možnosti.
Negatívny film
Negatívne filmy sú vhodné, ak chcete mať ako výsledok papierové fotografie. Negatívny film síce neposkytuje najdokonalejšiu možnú dosiahnuteľnú obrazovú kvalitu, má však pomerne znesiteľnú cenu a dá sa prakticky kdekoľvek kúpiť.
Po nafotení negatívny film odovzdávate do fotolaboratória, kde vám ho vyvolajú. Čo však z toho, keď výsledkom sú len akési oranžové pásiky?
Vy predsa svoje fotky chcete vidieť normálne.
Neostáva vám teda iná možnosť, než ku zhruba 200 korunám, ktoré ste investovali do 36 obrázkov na filme, doplatiť približne ešte raz toľko za to, aby vám z filmu v laboratóriu vyrobili aj papierové fotografie.
Až po zaplatení zhruba 300 až 600 korún teda konečne uvidíte, či sa fotky vôbec podarili.
Podľa môjho názoru je to veľmi drahé. A slovo veľmi by som rád poriadne zdôraznil. To už je cena, ktorá pre mnohých znamená barikádu, ktorá stojí medzi fotením a nimi.
Cez prizmu takejto ceny človek fotí len výnimočne a len výnimočné udalosti.
Možno by vlastne nevadilo, že budete mať len málo fotiek. Horšie je, že ak málo nafotíte, aj tých zopár fotiek bude mizerných, pretože s fotením nemáte žiadne skúsenosti. Bez praxe nemôžu byť fotografie dobré – to ostatne platí pre každú činnosť, nielen pre fotenie.
Diapozitívny film
Druhou možnosťou ako fotografovať je použitie diapozitívnych filmov.
Taký film má v súčasnosti vrcholnú možnú dosiahnuteľnú kvalitu obrazu a to po všetkých stránkach. Extrémne jemné rozlíšenie, bohatá farebnosť a veľký rozsah zaznamenateľných jasov a tmavých objektov sa dá na diapozitív zachytiť v takej kvalite, ktorú ochotne prijmú aj vo veľmi kvalitných časopisoch.
Cena za snímanie na diapozitívny film je však na rodinné fotky dosť vysoká. Zatiaľ čo za políčko filmu negatívu zaplatíte okolo 5 korún (bez fotky), políčko kvalitného diapozitívu stojí okolo 15 korún. A ak by ste z neho chceli fotku, bude poriadne drahá.
Cenu za diapozitívy ďalej dvíha aj opakovaná expozícia. Diapozitív totiž musíte nafotiť celkom presne, inak bude zlý. Preto pre spoľahlivejší výsledok býva lepšie fotografovať radšej všetko trojmo – jednu tmavšiu a jednu svetlejšiu expozíciu.
Nemusíte, ak vám nejde o vrcholnú kvalitu. Načo ale potom voliť najkvalitnejší materiál s najkvalitnejšou cenou, ak fotky majú byť také, ako vyjdú náhodou?
Vidina nádherných fotografií sa ľahko môže rozplynúť, ak film zveríte do opatery laboratória, ktoré ho nevyvolá celkom správne. Uvidíte síce svoje obrázky, ale film môže byť tmavší alebo svetlejší, než aký ste chceli. V horšom prípade môže mať farebný závoj či drobné neodstrániteľné špinky v emulzii. Také laboratóriá sa hľadajú ľahko. Horšie sa hľadajú tie, ktoré vyvolávajú naozaj dokonale.
Prečo hovorím pri diapozitíve tak veľa o vyvolávaní? Pretože vyvolaním sa spracovanie diapozitívu končí. Aj minimálna chyba v spracovaní zničí váš drahý film a cenné fotky. Výsledok síce bude použiteľný, ale načo fotiť na takmer päťstokorunový film, ak výsledok má byť len kompromisný?
Dobre. Máme diapozitívy, či už dobré alebo zlé. Čo ďalej? Kúpiť si diarámčeky a premietnuť.
V amatérskej fotografii však premietanie diapozitívov nebýva až tak pohodlnou formou prezentácie. Vyžaduje rozložiť zariadenie, zatemniť a zhromaždiť nejakých divákov. To je niekedy ešte horšie, ako si prezrieť fotky na počítači.
Mnoho ľudí sa nedá veľmi rado pozývať na prezeranie cudzích fotiek týmto spôsobom. A tak vaše najlepšie obrázky zostanú po dlhé roky nikým nevidené zatvorené v zásuvkách.
Preto diapozitívny film nepovažujem v amatérskej praxi za praktické riešenie. Zodpovedá tomu ostatne aj stav v predajniach, v ktorých nebýva veľa diapozitívov oproti masívnemu výberu negatívnych filmov.
Čiernobiele fotky
Už tuším, ako by mi niektorí kolegovia od vývojky radi teraz skočili do reči upozornením, že čiernobiele fotky si každý môže spraviť sám doma. Kvalitne, rýchlo a lepšie ako v laboratóriu.
Áno, viem. Ešte teraz mi kdesi na skrini zavadzia starý zväčšovák.
Predstava, ako večer odstavím z prevádzky pol bytu, aby som okvapkal dve miestnosti ustaľovačom a do noci sušil fotografie, mi už pred pár rokmi prestala vyhovovať.
Áno, je to cesta ku kvalitným fotkám, ale nie je to riešenie pre každú domácnosť. Navyše mnoho ľudí sa radšej pozerá na farebné fotky. A tie sa robiť doma nedajú. Pár som ich vyrobil, tak viem, o čom hovorím.
Navyše ceny za čiernobiely materiál sa dnes šplhajú do výšky vhodnej skôr pre akrobatov. Kde sú časy, keď čiernobiela fotka bola skoro zadarmo…
A čo tak skenovať ich?
Tí, čo nechcú platiť laboratóriám za fotky, majú k dispozícii ešte ďalší spôsob, ako zhliadnuť fotky z filmov aj bez papiera.
Skenovanie filmov je asi najlepší spôsob, ako sa dostať ku kvalitným fotografiám.
Ak máte dostatok peňazí, kúpte si dve veci: skener a – neviem, kde ho teraz predávajú – čas.
Čas nebýva ku skeneru priložený, čo je veľmi nepríjemné. Aj ten najdrahší filmový skener je neuveriteľne pomalý.
Počítajte s tým, že nasnímanie jedného políčka filmu vám zaberie okolo 5 minút. Ak budete počítať radšej 10 minút na políčko, dostanete sa bližšie k skutočnej hodnote, koľko trvá skenovanie filmov.
Ilúzia, že do skeneru vložíte svoj nafotený film, dáte si jednu kávičku a potom si prezriete obrázky, je v roku 2004 utópiou na úrovni verneoviek.
V skutočnosti počítajte s desiatkami a desiatkami sekúnd, ktoré strávite trpezlivým, častejšie však zúrivým čakaním, kedy sa už ten hlúpy skener konečne pohne, pretože potom už viete, že asi za 25 sekúnd už konečne uvidíte miniatúrny náhľad fotky, ktorú chcete začať skenovať.
Potom jedno kliknutie a znovu čakáme 40 sekúnd.
Asi takto vyzerá skenovanie filmov v praxi.
Počítajte s tým, že ak chcete kvalitné skeny všetkých fotiek z jedného filmu s použitím kvalitného filmového skeneru, bude vám to trvať približne 5 až 6 hodín. Ak máte dva zbytočné a voľné večery, už viete, čo som myslel tým, keď som vravel, že skenovanie filmov je na hranici utópie.
Poriadny filmový skener na domáce použitie pritom vôbec nie je lacný. Stojí toľko ako kvalitný digitálny fotoaparát.
Drahý skener však na druhej strane poskytne kvalitu obrázkov, ktorá je naozaj vynikajúca. Ak si kúpite skener nízkej triedy, výsledky skenovania vás skôr rozladia ako potešia.
Skenovacie služby
Skenovať však nemusíte priamo vy. Je tu aj možnosť zveriť túto činnosť niektorej firme.
Overte si ceny a hlavne kvalitu. Ak je však firma vybavená vynikajúcim skenerom, nečakajte nízke ceny
.
Ak nemáte priveľký archív, je asi lepšie za prevedenie filmov do digitálnej podoby zaplatiť niektorej službe, než by ste strávili pri skenovaní celé mesiace a zaplatili by ste rovnako veľkú čiastku – za skener. A možno by ste s výsledkami ani neboli spokojní.
Skenovanie totiž nie je automatická činnosť. Musíte o ňom niečo vedieť.
Ak by ste skenovali fotky automaticky, výsledky budú neuspokojivé a neraz oveľa horšie, ako keby ste fotku snímali lacným digitálnym aparátom.
Možno som teraz niektorých rozladil. Možno v kľučkovaní pomedzi druhy filmov v honbe za kvalitnou fotkou z filmov v počítači prídete až na otázku:
Čo tak skenovať fotky a nie filmy?
Plošné skenery sú podstatne lacnejšie ako filmové a majú vcelku prijateľnú kvalitu. V hre je však iný, vážnejší problém:
Kde zobrať kvalitné fotografie z vášho filmu?
Ak si myslíte, že vám ich vyrobí minilab, potom ste kvalitné fotky ešte nevideli.
Minilaby vyrábajú fotky v pomerne nízkej kvalite. Ak takéto nepodarky budete skenovať, len zhoršíte už existujúce chyby.
Myslite aj na to, že prakticky všetky minilaby už dnes fotky vyrábajú tak, že film naskenujú (!) a až potom zo skenu spravia papierovú fotku. Skenovať stolovým skenerom takú fotku síce samozrejme môžete, ale kvalita obrazu bude nízka.
Horšia, ako fotiť to hneď digitálne.
Digitál je na rodinnú fotografiu lepší
Z pohľadu amatérskej fotografie vychádza porovnanie filmu proti digitálu celkom jednoznačne v prospech digitálnej technológie. Toto tvrdenie v článku zdôvodním argumentáciou.
Laik nevie fotiť
Pri voľbe technológie je vhodné myslieť aj na to, že v rodinnej fotografii fotografujú často ľudia, ktorí sa živia niečím celkom iným než fotografiou. Nemôžu teda vedieť všetko o správnom fotení a pritom chcú mať pekné fotky.
Tu je výhoda digitálu celkom neprehliadnuteľná. Ihneď po odfotení obrázku si môžete odfotený záber na LCD paneli fotoaparátu pozrieť, prípadne zväčšiť a skontrolovať, či je ostrý a či sa niekto na fotke netvári zle.
Laik tak môže fotiť, čo chce, a vďaka kontrole hneď vidí, či pochodil, alebo má spraviť ďalší pokus.
Keby fotil na film, výsledky uvidí až oveľa neskôr – často až v čase, kedy sa už prípadná chyba nedá napraviť.
Cieľ fotenia v amatérskej fotografii
V amatérskej a rodinnej fotografii sa fotografuje predovšetkým pre radosť a spomienku. Cieľom fotografií je teda väčšinou snaha radosť zaznamenať alebo vytvoriť.
Fotíme si rodinu, svojho psa alebo zaujímavý útvar, ktorý sme videli na dovolenke. Tí, čo majú k foteniu hlbší vzťah, fotia viac kreatívne, experimentujú, hrajú sa (čítaj: tešia sa).
Uplatnenie rodinných fotiek je síce široké, no vrcholom úspechu býva, ak obrázok skončí zväčšený na rozmer A4 za sklom na stene. Väčšinou je však výsledkom fotenia séria fotografií pohľadnicovej veľkosti v albume, alebo občasné prezretie si fotiek na počítači. Z toho sa dajú odvodiť:
Nároky na kvalitu v amatérskej fotografii
Nároky väčšinou nie sú špecifikované žiadnymi technickými parametrami. Skôr by sa dali špecifikovať civilne, bez odborných neprehľadností, asi takto: „kvalita musí byť aspoň taká, aby bolo možné dobre rozoznať, kto je na fotke, aby to malo farby, ktoré nie sú ako z dovolenky na Marse. Inými slovami: aby na fotke bolo vidieť aspoň zhruba to, čo sme chceli.
Tieto nároky väčšinou celkom splní pohľadnicová fotografia.
Ešte pred celkom krátkym časom to ostatne ani inak nešlo. Fotografia na papieri bola nutnosťou, ak ste chceli vidieť, čo je nafotené. (Diapozitívy sa neujali.) Dnes však už fotografia nemusí byť na papieri. Mnohí, čo máte počítače, už viete, že fotky z výletu netreba mať v rukách. Vidieť sa predsa dajú aj v počítači – a to stačí.
Až keď ich chcete dať starej mame, bude treba papierovú fotku, lebo nemá počítač…
Pre tých, ktorí majú radi slovičkárenie: viem, že dnes už fotopapier nie je papier, ale plast. Čiže fotoplastier, alebo ako to pomenovať.
Rozmery a kvalita rodinných fotiek
Ak za maximálny občas používaný rozmer zväčšeniny považujeme rozmer A4, prax ukazuje, že na tento rozmer optimálne stačí 5 megapixelový fotoaparát. Celkom použiteľný je aj trojmegapixelový fotoaparát. (Napísal by som aj dvojmegapixelový, ale v diskusii v článku by ma za to asi niektorí perfekcionisti verbálne zlynčovali.)
Samozrejme, obrázok získaný z 3-megapixelového fotoaparátu a zväčšený na rozmer A4 bude pri detailnom pohľade predsa len mierne neostrý a pri veľmi detailnom pohľade bude dokonca možné vidieť aj štvorčeky pixelov, z ktorých sa obrázok skladá.
Veľké fotky však nie sú preparáty pre mikroskopovanie. Slúžia na to, aby boli umiestnené na stene, na ktorú sa budete pozerať z primeranej vzdialenosti. Už pri pohľade z pol metra prakticky nerozoznáte, či fotka vznikla z lacnejšieho digitálneho fotoaparátu alebo z filmu.
Cena za rodinné fotografovanie
Keďže rodinné fotenie je nezárobková činnosť, málokto si môže dovoliť míňať na fotenie priveľa peňazí.
Digitálny fotoaparát a počítač sú po stránke financií výhodné – môžete fotiť čo chcete a koľko chcete. Je to prakticky zadarmo. Zopár najlepších fotiek si môžete dať spraviť aj na papier, ale nie ste odkázaní dať si robiť papierové fotky len preto, aby ste vôbec videli, čo sa nafotilo.
Dostupnosť
Digitálne fotenie je rýchle. Fotky vidíte hneď. Ak sa nepodaria, fotíte znova. Nemusíte čakať, kým sa dofotí film, nemusíte ísť s filmom do laboratória a ešte raz pre fotky.
Dokonca digitálne fotky v laboratóriách často vychádzajú lepšie ako rovnaký motív z filmu. S lepšími farbami, s nižším kontrastom…
Ale vráťme sa teraz k nášmu súboju digi verzus film.
Aký digitálny aparát?
Na trhu je veľký výber prístrojov, ktorých kvalita je v detailoch síce rozličná, no keby ste spravili sériu fotiek rôznymi fotoaparátmi a dali z toho spraviť fotky, len ťažko by ste ich zoradili na nejaké kôpky podľa toho, ktorá fotka bola snímaná ktorým prístrojom.
Nevýhodou digitálnych aparátov býva to, že majú často skôr lacný objektív. Asi podobne lacný, ako bežné kompaktné fotoaparáty na film. Tu je riešenie jednoduché – komu to prekáža, musí siahnuť po prístroji podstatne vyššej triedy.
Nie som presvedčený, či by malo zmysel bežný digitálny fotoaparát vybaviť nejakým špičkovým objektívom. Zdvojnásobilo by to jeho cenu a rozdiel v kvalite obrazu by bol pomerne veľmi malý…
Aký filmový fotoaparát
Ak si kúpite bežný, kompaktný prístroj, kvalitou objektívu sa nedostanete oveľa ďalej, než s digitálnym.
Menší rozmer snímača kladie na objektív viac nárokov ako veľké políčko filmu. Preto sú filmové aparáty vybavené o malý „kúsok“ lepšou optikou. Ale to už hovoríme o nie najlacnejších modeloch. Skôr to platí o prístrojoch v cene, za akú kúpite lacný digitálny aparát.
Potom je otázne, či stojí za to mať na fotkách trochu menej farebnej aberácie, alebo fotiť zadarmo tisícky fotiek, ale s miernou farebnou aberáciou…
Rozmery fotoaparátu
V rodinnej fotografii je často rozmer prístroja veľmi zaujímavou vecou.
Digitálny fotoaparát môže mať veľkosť zlisovanej zápalkovej škatuľky. To sa vám s filmovým nestane. Tam je rozmer daný minimálne rozmerom filmu…
Jemné informácie, ktoré sú zachytené na filme v tých najvyšších svetlách a v najhlbších tmách, sa veľmi ťažko prenášajú na papier alebo do počítača.
Radšej počítajte s tým, že plný rozsah z filmu asi nedostanete ani naozaj kvalitným skenerom. Celkom bezpečne nie v automatickom režime, možno čiastočne po dlhších skúsenostiach práce so skenovaním.
Bežná fotka. Na negatíve sa nachádza kresba v tmavej oblasti stromu vľavo a tak isto sú prekreslené informácie o bielych objektoch. Na jednej fotke však nedosiahnete, aby bola prekreslená aj tvár (nebodaj ešte tie biele tenisky) aj strom.
Pre precízne prekreslenú tvár treba fotku poriadne stmaviť.
Ak chcete vidieť aj to, čo je v tôni stromu, treba fotku poriadne zosvetliť.
Snímka retušou zložená z dvoch skenov.
Aby sa dostali informácie z extrémnych oblastí na jednu fotku, vyžiada si to dosť zložitú retuš a neraz skladanie obrázku z dvoch skenov. Alebo skener profesionálnej triedy.
Táto snímka dopadne ešte horšie, ak z nej dám spraviť priamo fotku v laboratóriu.
Filmové laboratóriá pracujú spravidla v nastavení, ktoré je určené pre amatérsku fotografiu.
Amatérske fotografie sa vyznačujú spravidla veľkým počtom technických chýb. Veľmi častou chybou sú obrázky podexponované, preexponované a inak poškodené. Mnoho laboratórií preto spracováva filmy veľmi kontrastne. Fotky zo zle nafoteného filmu sa tak dajú trochu zlepšiť. S tak nastaveným spracovaním však aj fotografia s bohatým dynamickým rozsahom vyjde rovnako „dobre“, ako keby bola fotená zle.
A tak na široký expozičný rozsah fotiek z filmu môžete väčšinou celkom zabudnúť. Z kvalitného a drahého filmu bežne dostanete tvrdé, nepodarené fotky. Väčšine zákazníkov stačia, ale myslím, že za tie peniaze jednoducho nestoja.
Takto vyzerá bežný sken z negatívneho filmu. Na fotke je celkom pekne zaznamenaný dynamický rozsah, jasné biele obláčiky sú pekne prekreslené, obloha modrá. Fotka nezachytáva nejaký obzvlášť mimoriadny kontrast, je to bežný výjav.
Pozrite sa, čo z rovnakého filmu „vydodá“ bežné fotolaboratórium:
Vyšší kontrast, obláčiky sú… nie sú. Nebo je len naznačené. Ďakujem, neprosím si.
Spodné kalibračné pásiky sú na obrázku pre orientačnú kontrolu. Vedľa nich bola položená táto fotka, keď som ju fotil.
Podobnú mieru kontrastu na fotkách z filmov som videl až pričasto a to aj v rôznych laboratóriách veľmi, veľmi zvučných mien a vysokých cien.
Sken rodinnej fotky.
Výsledok z laboratória veľmi známej svetovej značky na papieri. Farby sú nedoladené a tvár takmer bez kresby. Samozrejme, že stromy sú nepriestrelne čierne.
Ak skenerom nie je problém dostať prekreslenie tváre na rozumnú mieru…
…na papierovej fotke nie sú ovládacie prvky, ktorými by sa dala stmaviť. Toto je reprodukcia papierovej fotky…
Fotografia v minilabe na počiatku 21. storočia
V úvode článku som spomínal jemné rozlíšenie filmu. Na filme je naozaj veľa informácií. Uvidíte ich však na fotkách?
Negatívny film má veľmi veľké rozlíšenie, podstatne lepšie, než má ktorýkoľvek súčasný (rok 2004) digitálny fotoaparát určený pre bežné použitie. Na filme je zobrazený veľmi bohatý dynamický rozsah od najjemnejších tmavých detailov, až po veľmi silné svetlá. To všetko na filme naozaj je.
Otázka teraz znie, ako to z toho filmu dostať?
Kam sa podeli moje podrobnosti?
Pri celkovom pohľade na fotku zistíte, že medzi filmom a digitálom nie je na prvý pohľad vôbec žiadny masívny rozdiel.
Sken z diapozitívu.
Digitálna fotka 3 megapixely.
8 megapixlová digitálna fotka.
Asi najnápadnejším rozdielom je mierne odlišná interpretácia farebnosti, ale tá je normálna.
Detail. Sken diapozitívu, Fuji Velvia, 50 ISO. (Pozorný divák si mimochodom všimne aj mierne nezaostrené kríky v pozadí, ktoré na kinofilme sú už mimo hĺbku ostrosti, na digitále však sú ostré.)
Záber 8 megapixlovým fotoaparátom. Najjemnejšie podrobnosti, napríklad rámik okuliarov, už nie sú prekreslené tak detailne ako na filme. Výsledok však je plne porovnateľný s filmom.
Ešte o niečo menej podrobností sa dá nájsť na trojmegapixelovom zábere.
Hodnoťme však tento detail tváre aj s rozumnou mierou požiadaviek na rozlíšenie – výška tváre na fotke rozmeru 13×18 má len 13 milimetrov!
Výška fotky rozmeru 13×18 centimetrov, v zátvorke výška fotky rozmeru zhruba A4.
Veľkosť tváre pri rôznom zväčšení tejto fotografie.
Na papierovej fotke je teda neľahké rozoznať, či bola fotená 8 megapxelovým prístrojom alebo na film. Rozdiel medzi trojmegapixelovým fotoaparátom a filmom však viditeľný bude.
Keby sme išli naozaj do detailov, na filme by bolo oproti digitálu oveľa viac informácií v najsvetlejších a najtmavších miestach obrázku. Tieto informácie sa však z filmu veľmi ťažko dostanú „von“.
Povery a mýty
„…ale filmové fotoaparáty sú aj tak kvalitnejšie!!!“
Veľa laických rečí sa točí okolo toho, že všetky digitálne fotoaparáty majú mizerný objektív. Potom zvykne zaznieť slastné povzdychnutie a výrok typu „staré dobré zrkadlovky“.
Na rodinnú fotografiu si však dnes človek zrkadlovku až tak často nezvolí. Skôr to býva menší, kompaktný fotoaparát, ktorý je plnoautomatický a nerobí žiadne problémy s nastaveniami. A je aj lacnejší…
Kvalita objektívu bežného kompaktného filmového fotoaparátu však nie je oveľa lepšia, než kvalita objektívu tých „mizerných digitálnych fotoaparátov“.
V cene niekoľkých tisíc a pri malých rozmeroch kompaktného aparátu sa nedá vyrobiť tak kvalitný objektív, ktorý by naplno využil všetky technologické možnosti filmu.
A tak nakoniec fotíte síce na veľmi kvalitné médium, dopadá naň však obraz, ktorého rozlíšenie je len o niečo málo lepšie ako rozlíšenie bežného digitálneho fotoaparátu.
Aj filmové fotoaparáty majú optické chyby, len si ich vážený používateľ väčšinou ešte nestihol všimnúť.
Prečo nie? Zatiaľ čo digitálnu fotografiu si hneď na prvý šup pozriete minimálne vo veľkosti A4 (na celú obrazovku monitora, prípadne väčšej), bežnú fotografiu vidíte väčšinou maximálne tak v rozmere pohľadnice. Na tak malej fotke sa javy ako farebná aberácia často celkom stratia a videli by ste ich až po lepšom zväčšení. Zväčšeniny sú však drahé a nespratné. Preto si ich málokedy človek dá spraviť…
Zato digitálna fotografia sa môže na monitore zväčšiť mnohonásobne za pár sekúnd a tak to väčšina užívateľov aj robí. Samozrejme, že si potom všímajú akékoľvek drobné technické chyby.
Na druhej strane objektívy filmových kompaktov sú predsa len o niečo lepšie – vyplýva to z ich menej náročnej konštrukcie. Na rozmer políčka filmu sa robí objektív jednoduchšie a lacnejšie ako pre miniatúrnu plochu snímača.
Záverom porovnania filmu a digitálu by som však aj tak vyslovil tvrdenie, ktoré si pri výbere dobre zapamätajte. Znie:
Kompakt ako kompakt.
Objektívmi sú si analógové a digitálne kompaktné fotoaparáty dosť podobné.
Kde sú moje okraje?
Ďalším „neduhom“ fotografie na papieri je to, že laboratóriá orezávajú z okrajov.
Orezávajú vždy, ak si objednáte rozmer papiera, ktorý nezodpovedá rozmeru vašich fotiek. Ale pri digitálnej fotografii sa dá dohodnúť, že chcete kompletnú fotku. Potom bude mať síce fotka biele okraje, ale uvidíte naozaj všetko.
Čo však je horšie – z filmov vám žiadne fotolaboratórium nespraví fotku bez toho, že by aspoň trochu neodrezalo z okrajov. Oreže.
Ľudia sa na orezané okraje pri filme nesťažujú. To preto, že si fotky na filme neprezerajú. Digitálny obrázok však vidia na počítači a ľahko si ho s fotkou porovnajú.
„Vy len cvakáte, ale ja Fotím!“
S digitálnym aparátom sa teda dá fotiť veľa. Každý pohľad môžete nafotiť 5 až 10 krát a mimoriadne tak zvýšiť nádej, že aspoň jeden záber sa naozaj vydarí.
V mnohých diskusiách však často zaznie pohŕdavý názor, že to snáď ani nie je fotenie. Že je lepšie fotiť málo, ale rozmýšľať pri tom. Nie iba bezmyšlienkovito cvakať.
S týmto názorom nemôžem súhlasiť.
Aj vo fotografii platí: aby ste získali kvalitný obrázok, musíte aspoň trochu vedieť fotiť. A nestačí poznať len zásady. Chce to cvik. Hodne cviku. (Každý cvak chce cvik :-)
Aj profesionáli fotografujú mnoho záberov za sebou, neuspokoja sa s jediným obrázkom. To že niekto nafotí veľa záberov samozrejme nemusí znamenať, že nad nimi nerozmýšľa. Pri dobrej praxi sa vám dostanú mnohé zásady do krvi a môžete fotiť veľa a obrázky budú v poriadku. Bude to práve preto, že máte dobrú prax.
Fotiť málo, ale na film, a rozmýšľať nad každým obrázkom je, samozrejme, pekný koníček. Ja si však myslím, že lepším koníčkom je fotiť veľa a slobodne sa rozhodnúť, či chcem alebo nechcem nad každou fotkou rozmýšľať. Opakovaná expozícia totiž nesúvisí s kvalitou fotky.
Je to ako s internetom. Kým ste pripojení modemom a platíte nejaké koruny za každú minútu, veľmi dôkladne si rozmyslíte, čo budete robiť. A či tam vôbec budete. Od mnohých vecí radšej odstúpite. Ak ste však pripojení trvalo, začnete internet používať bez stresu a normálne. Tak vám dá viac. Rovnako je to aj s fotením.
Prax, ktorú získate častým fotením sa vráti. A budete z toho mať aj veľký archív, plný konzervovaných spomienok na vašu minulosť. Môžu vám raz pripomenúť veci a pocity, na ktoré by ste inak celkom zabudli.
Často si kladiem otázku, či má zmysel rodinného fotografa stresovať nejakými zásadami fotenia či kompozície. Účelom je predsa získať obrázok z rodinnej udalosti, nie umelecké dielo pri ktorom onemie každý kritik, vrátane tých anonymných internetových.
Že rodinná fotka nemá správnu kompozíciu? Že matke rastie z hlavy strom a to dokonca ani nie v zlatom reze? No a čo? Rodinná fotka je predsa v prvom rade poznámka, pamiatka. Nie umelecké dielo. Nie každý, kto si chce odfotiť deti, musí sa najskôr stať umelcom a znalcom.
Na takých fotkách si ľudia prezerajú rodičov, deti, psov, babičky či chalupu. Neobdivujú sa fotky, ale odfotené objekty.
Klásť na bežné rodinné fotky umelecké kritériá je zbytočné.
Koho fotografovanie zaujíma, nájde si, samozrejme, cestu k tomu, ako zlepšiť aj rodinné fotky, prípadne ako ich dotiahnuť trebárs aj kompozične do veľmi dobrej úrovne. Nepovažujem však za rozumné stresovať takými postulátmi všetkých, ktorí si proste len občas niečo chcú cvaknúť.
Digitálne fotoaparáty majú silný šum!
Ak digitálu mnohí vyčítajú zašumené obrázky, stačí sa pozrieť na zväčšeninu z filmu, aby ste videli, že film má pre zmenu zrnitosť, ktorá nie je oveľa menšia ako na digitálnej fotke.
Vľavo negatív, vpravo bežný, trojmegapixelový prístroj. Na digitálnej fotke je šum značne znížený aj kompresiou. Inak je v porovnateľnej miere. Na filme sú samozrejme zaznamenané jemnejšie detaily.
„…ale digitálne foťáky fotia nanič. Skúšal som.“
Mnoho kritikov digitálnych aparátov vychádza zo svojich vlastných skúseností – nasnímajú digitálnym aparátom mizerné fotky a potom nadávajú, aký je to šmejd. Teda fakt!
Možno tiež takého poznáte. Áno, je to presne on. Keď pred pár rokmi fotografoval ešte na film, fotky tiež nestáli za nič. Vtedy boli vinné pre zmenu laboratóriá. Tie všetko spackali.
Tupá ostrosť
Možno si poviete: „Okej. Fotky teda budú trochu kontrastnejšie. Ale tie jemné podrobnosti! To rozlíšenie filmu! To vám žiaden digitál nenafotí. A o detailoch je predsa fotografia. A podrobnosti na filme mám, tie mi nikto nevezme!“
To je pravda. Jemné rozlíšenie na filme naozaj je.
Ak si odfotíte testovacie zátišie na film a na digitál, rozdiel bude markantný predovšetkým v jemných testovacích obrazcoch. Zväčším to poriadne:
Detail rozlíšenia, negatívny film Fuji Superia, ISO 100.
Rovnaký záber, ale digitálny fotoaparát s rozlíšením 8 megapixelov. (1:1)
Bežný, trojmegapixelový fotoaparát zobrazí rovnakú scénu takto. (1:1)
Zatiaľ, čo v oblasti 2000 čiarok na výšku obrazu už digitálne prístroje vidia len interferencie, film nerušene pokračuje v kresbe podrobností ďalej.
Aj 2400 čiarok ešte rozlíši, hoc tu už sa začína pomaly hranica, kde by sa začali tiež strácať.
Toto je fotka z diapozitívu Fuji Velvia 50 ISO. Jemnejšie zrno, lepšie zaznamenané podrobnosti.
Takéto pohľady v človeku navodia veľkú chuť zahodiť digitálny fotoaparát do odpadkového koša a ďalej už fotiť navždy len na film.
Stop! Nič nezahadzujte.
Skúste najskôr tento obrázok zaniesť do laboratória, že z neho chcete papierovú fotku! Že sa chcete s lupou v ruke pokochať precíznym rozlíšením podrobností.
Ilúziu o kvalite rozlíšenia a masívnom množstve podrobností na filme totiž rozleptáva fakt, že vo filmových laboratóriách sú fotky pred spracovaním skenované. Na papier sa teda dostáva až digitálny odtlačok vášho filmu. Veľmi hrubý odtlačok.
Papierová fotka 13×18 centimetrov z digitálneho trojmegapixelového prístroja je vcelku „pozerateľná“.
Fotka z filmu sa akosi nevydarila. A nebol to nejaký lacný minilab.
V tmavej oblasti na filme informácie sú. Na fotke nájdete len čierny fľak. Ak sa vám zdá, že aj terč rozlíšenia je akýsi divný, zdá sa vám správne.
Zväčšené z fotky z filmu 13 × 18 centimetrov. Pravítko je na fotke pre lepšiu mierku. Jemné rozlíšenie čiaročiek je úplne preč, za oblasťou okolo 1000 čiarok na výšku obrazu na fotke nie sú informácie! Žiadne. Len akési svetlé, vyblednuté fľaky.
Na fotke z trojmegapixelového fotoaparátu je situácia podobná (!) len čiarky sa menia aspoň na správnu – sivú – farbu.
Toto je originál z trojmegapixelového fotoaparátu. To čo vidíte na monitore, dostanete na papieri. Kiež by to platilo aj o filmoch…
Trojmegapixelový digitál.
Fotka z negatívu. Ostrosť písmen je síce vyššia, ale jemné časti písmen sa kamsi strácajú.
Sken z filmu. Tu je všetko v priam ukážkovom poriadku. Chyba je v laboratóriu…
Je typické, že zatiaľ čo fotky z filmov sú závislé na vôli a nálade obsluhy minilabu, digitálna fotka vyjde na papieri prakticky rovnako, ako vyzerá na normálne nastavenom monitore.
Dôvody na to sú, samozrejme, logické, ale to už je iná téma. Pri prenose digitálneho obrazu netreba totiž nič nastavovať, aby výsledok bol správny. Negatív naproti tomu treba farebne upravovať vždy.
Možno si poviete (a budete mať pravdu): „čert zober nejaké testovacie obrazce, ja fotím ľudí a tí na fotke z laboratória vyzerajú dobre“.
Áno, testovacie obrazce sú veľmi prísny test, nie sú bežným objektom fotenia. Ale stačí štvorčekovaná košeľa alebo pásikové tričko a vo vhodnej konštelácii dostanete na výstupe rovnaké interferencie ako s testovacím obrazcom.
Našťastie, väčšinou sú fotky z filmov v zásade ostré a rozlíšením zväčša dokonca mierne predbehnú aj päťmegapixelový fotoaparát. A potom asi víťazoslávne poviete:
Zhrnutie
Pri porovnávaní technológií musíme teda dbať na to, aký je cieľ fotografie.
Nemôžeme klásť profesionálne technologické požiadavky na snímky, na ktorých deti sfukujú sviečky a škrečkovia si čistia zadočky (jazýčkom). Musíme byť realisti a voliť pre každý účel fotografovania primeranú technológiu.
Je faktom, že film dokáže zachytiť podstatne viac podrobností ako digitál. Na druhej strane tieto podrobností nie je ani lacné, ani jednoduché dostať z filmu na papier či do počítača a zhliadnuť ich.
Film teda môže mať zmysel ako poistka do budúcnosti – čo ak raz vaše fotky budú zdobiť výstavné siene? Ak vám to hrozí, foťte radšej na film.
Snímanie na digitál je technologicky menej kvalitné, ale pri výslednej fotografii 9×13 cm či 13×18 cm sú rozdiely medzi filmom a fotografiou fakticky zanedbateľné. Postrehne ich skôr profesionál, alebo skúsený fotoamatér. A ak mu to prekáža, nech fotí na film. Ak na to má.
Už nie je kam ďalej ustúpiť
Naše postupné zľavovanie nárokov na papierovú fotku už pomaly skončí, už nie je oblasť, v ktorej sme ešte nespravili ústupok od optimálnej kvality papierových fotiek z filmu.
V rukách máme hotové papierové fotky z objektívne veľmi kvalitne nafoteného filmu, ktoré sa však vyznačujú tým, že
- ostrosť nie je ani zďaleka taká, akú by mali, keby boli vyrobené optickou cestou
- rozlíšenie jemných detailov je paušalizované skenerom a teda závislé na veľkosti papierovej fotky
- dynamický rozsah fotky je malý, obraz je značne kontrastný, chýbajú podrobnosti v svetlách a tmách, hoc na filme to všetko je zachytené
- farby na fotke nie sú vždy celkom presne také, ako by mohli byť
Tak vyzerajú bežné fotky z filmu. Úprimne povedané, nie je to žiadna sláva.
Ak sa však fotky z filmu nápadne ponášajú na fotky lacného digitálneho fotoaparátu, nie je mi celkom jasné, prečo platiť za kvalitu, ktorú síce mám, ale neuvidím.
Materiál na naozaj technologicky kvalitný obrázok stojí veľa peňazí. Otázka znie, či rovnaké kritériá na kvalitu je vôbec rozumné klásť aj v bežnom amatérskom nasadení. Môj názor je ten, že klásť profesionálne požiadavky na amatérsku fotografiu je nielen absurdné, ale aj smiešne.
Pretože keby sme to dotiahli do konca, naozaj dobrá fotka chce veľký formát… Čo tak na dovolenku zobrať štúdiový prístroj?
Záver 1: áno film, nie digitál.
Fotenie na film má zmysel, ak fotky publikujete.
Alebo ak vám na kvalite záleží a máte na ňu peniaze.
Ak robíte výstavy či pracujete pre niektorý prestížny časopis, asi budete chcieť (musieť) snímať na film. V tej chvíli však viete, prečo platíte za fotografie pomerne veľké peniaze.
S filmom:
- získate kvalitnejšie rozlíšenie najjemnejších detailov
- lepší zaznamenateľný dynamický rozsah od svetiel do tmy
- ste pripravení robiť veľké zväčšeniny, výstavy
- aby to malo zmysel, musíte fotiť na drahom fotoaparáte (kvalitný objektív)
- nemusí byť jednoduché alebo lacné dostať obraz v primeranej kvalite na papier
- ak chcete fotky v počítači, skenovanie nie je lacné, ak si to skenujete sami, miniete veľa času
- retuš je možná buď priamo na papieri (škrabkanie, maľovanie) alebo je nutný sken, retuš a potom papier
Záver 2: áno digitál, nie film.
Fotiť rodinnú fotografiu na filmy je plytvanie peňazí.
S digitálnym aparátom:
- môžete fotiť čokoľvek a koľkokoľvek, lebo sa fotí zadarmo
- hneď uvidíte, či vôbec na fotke niečo máte – neprofesionálovi príde často vhod možnosť uistiť sa, že fotka je naozaj v poriadku
- na fotky nemusíte čakať, kým sa dofotí film
- nemusíte ich nosiť do laboratória len preto, aby ste ich videli
- obrazová kvalita je celkom dostatočná
- následná retuš je veľmi jednoduchá, netreba nič skenovať
- na papieri vychádzajú digitálne fotky často lepšie ako rovnaký motív z filmu
S digitálnym fotoaparátom môžete nasnímať z narodenín vášho dieťaťa 300 záberov (podobne, ako to robia profesionáli) a z tejto obrovskej série fotiek si vybrať len tri či päť naozaj prvotriedne vydarených. Tie môžete odniesť do laboratória a dať z nich vyrobiť naozaj dobré fotky pre príbuzných.
Keby ste nafotili pár obrázkov na film, možno by ste ich videli až po roku – po Vianociach, po dovolenke a po narodeninách strýka Fera, na ktorých ten film konečne dofotíte. Potom by ste si fotky museli dať vyvolať a zaplatiť. Až potom by ste zistili, že fotky z narodenín sa vlastne vôbec nevydarili, pretože na prvej fotke ešte nebol z objektívu zložený kryt, na druhej oslávenec žmurkol a vyzerá, ako idiot a tretia fotka je z neznámych dôvodov ružová. Asi palec pred objektívom. Čo už, ďalších pár rokov sa budete na tie fotky pozerať – keď už sú na papieri…
Prepočítajte si, čo sa vám oplatí viac.
Bežný digitálny fotoaparát dnes stojí toľko, koľko by ste dali za 10 až 25 filmov aj s fotkami. A nafotíte ním desaťtisíce záberov.
Luboš Kabelík 1. júna 2004
Miro, velký dík za (nejen) tento perfektní článek, je dokonalý a výstižný. Prostě: SUPER!!
Dosud jsem nikde takove porovnání nanašel!
… rád jsem si při něm i zavzpomínal = vše 100% souhlasí: ČB foto (s „domácí výrobou“) – dia (za socialismu – nejlacinější barevné obrázky např. od firmy ORWO) – barevný negat. film + fotolaby – DF (v posledních letech)!
shinobi 1. júna 2004
Dik za pekny clanok a dobre porovnanie. Myslim, ze pri vyvolavani papierovych fotografii v laboch vyjde kvalita filmu ci digitalu na rovnako – zalezi od kvality labu. Tu pri cene za material vedie digital. Profesional (doslovne, ziviaci sa fotografiou), ktory vyvolava sam alebo v porfi labe, pouzije asi skor film – ale ked uz sme pri tom, asi tazko 35mm kinofilm, skor ked, tak stredny format, a to je uz ina „kapusta“, aj material aj pristroje.
Dovolim si este malu teoreticku uvahu (v prospech filmu). Predstavme si dokonaly film (zaznamena cele viditelne spektrum 380-760nm) a dokonaly digitalny snimac. Fotografia zaznamena dokonaly obraz, ale snimac musi toto spojite spektrum elektronicky previest do modelu RGB – a to nie je mozne bezstartovo z viacerych dovodov: 1. spektrum je spojite, RGB model ma diskretne hodnoty pre kazdu zlozku v intervale , a ani najdokonalejsia aproximacia napr. neuronovou sietou nedokaze urobit 100% priblizenie sa predlohe. 2. RGB model je zvoleny pre to, lebo pokryva MAXIMALNU plochu viditelneho spektra, ale NEPOKRYVA cele viditelne spektrum, cize existuju urcite „extremne“ farby, tkore sa digitalne vytvorit nedaju. To sa vyuziva napr. pri dokladoch, gastrolistkoch apod, tam su nedigitalizovatelne farby. Ako RGB model pokryva viditelne spektrum (a ako ho pokryva CMYK) vidiet tu:
http://www.conceptdraw.com/sampletour/artwork/RGBdiagramm/CMYK_RGB-diagramm.jpg
Osobne fotim digitalom, a som maximalne spokojny. Moje potreby pokryva na 99.9%
Miro Veselý 1. júna 2004
shinobi: on aj film zaznamenava farby na tri vrstvy… inak plny suhlas.
shinobi 1. júna 2004
Miro: ved som napisal „dokonaly film“ – nieco ako fyzikalny model, islo mi len o nacrtuntie toho, ze hranicu urcuje fyzika, a tu elektronika „neobabre“.
Miro Veselý 1. júna 2004
shinobi: aha, ano, sorry. už nevidím.
JD 1. júna 2004
Vytesat do kamene. Je to precizni rozbor a vysledek muzu podepsat. Pro kombinaci „amater + fotolab“ je idealni digi. Pro reportazniho nebo casopisoveho fotografa taky. Jedine pro celostrankove fotky do National Geographic nebo na vystavu spickovy film + filmovy scanner.
Veta „kdyz vyfotis 1 film za rok“ je naprosto zcestna, protoze porovnanim s digi udelam fotek vic a pak si vyberu tech 36 dobrych. Ziskat 36 dobrych fotek z filmu prijde na cca 3 ale spise 10 filmu. I kdyz je spickovy fotograf, nikdy se nada pro dobrou fotku cvaknout 1x, protoze zrovna nekdo bude zivat, mrkat, kychat, kocka udela prudky pohyb, na sochu sedne ptak, na objektiv se vysere moucha ….
corvus66 1. júna 2004
Keďže zatiaľ nemám digi, skúsil som to poriešiť takto: Nafotený film rovno na CD, rozlíšenie 1800×1200 a je z toho celkom slušná fotka 9×13 (Ukážka zo skenu tu: http://www.mojweb.sk/corvus66/fotka1.jpg). Ak je však treba spraviť výrez o veľkosti asi 1/4 filmového políčka a vytlačiť fotku, je dané rozlíšenie žalostne málo! Jediným riešením, ak chceme fotku hoci len pootočiť+orezať a neplatiť za sken jedného políčka 30Sk je naozaj digitálny fotoaparát. Len podotýkam, že fotím zrkadlovkou so sklom 35-70mm a mám aj niekoľko desiatok kusov diapozitívov. Projektor však zapadol prachom pred cca 10 rokmi a slávne diapozitívy Made in DDR stratili farby takmer hneď po nafotení. Je zaujímavé, že staré /cca 30r./ diapozitívy v plechových rámikoch, ktoré opatruje moja drahá mama sú stále ešte pozerateľné :-). Trocha som sa rozpísal, pardon. Ján
Miro Veselý 2. júna 2004
corvus66: ďakujem za názor, podobné skúsenosti mám aj ja, tá linka však, žiaľ, nefunguje.
corvus66 2. júna 2004
to ma mrzí, atlas teraz prebudováva a občas ani nejde pošta. Dokonca nemôžem spraviť upload nad 300K :-(. Momentálne ide /7:19/. Krásny deň. J.
Peťo 2. júna 2004
JD: Nemôžem súhlasiť, na 36 dobrých fotiek netreba nafotiť 3 filmy. To len my, digitálni fotografovia, sme takí zhýčkaní a fotíme odušu a približne naša každá tretia fotka za niečo stojí.
Na mojej svadbe mi fotil kamarát, nie je profi fotograf, neživí sa tým, ale fotí už dosť dlhý čas filmovou zrkadlovkou. Nafotil 5×36 fotiek a z nich iba 1 (slovom jedna) fotka je nepodarená (preexponovaná). Všetky ostatné sú skvelé, niektoré dokonca dvakrát, keď si niekto myslel, že žmurkol a fotku sme opakovali (zbytočne).
Pravda, ale je, čo nám Miro všade na tomto webe otĺka o hlavu, že s digitálom a veľkým množstvom cvakania sa naučí fotografovať aj úplný amatér, lebo hneď vidí fotku a hneď pochopí čo robí zle/dobre a môže skúšať znovu.
martin kucej 2. júna 2004
Podla mna moze byt digital vhodnejsi uz aj pre profesionalov. S tymi fotkami do National Geographic to je tiez asi inak. Mna az prekvapilo, aka je biedna kvalita tlace :-(. Predsa len je to makky papier. Vlozim ruku do ohna za to, ze to nie je tlacene hustejsie ako 200dpi, a teda do National Geographic urobim super fotku aj s 3 megovym fotakom! Inak je to samozrejme s kvalitnejsim kriedovym papierom, ale profesionalne fortaky maju rozlisenie nad 20 megapixelov, tak aky problem? Dokonca maju aj tri cipy, takze farby sa nemusia aproximovat. Fakt je, ze to ale vide viac penazi (zatial!).
JD 2. júna 2004
Ja bych si dovolil na tom trvat. Svatba je specielni zalezitost, kdy cast fotek je aranzovana, cast jsou momentky, ktere vyjadruji casovy okamzik a da se jim lecos odpustit. Ale HLAVNE: ja nemyslel technickou kvalitu, fotka kterou budete s HRDOSTI ukazovat „to jsem fotil ja“ nebude jen spravne exponovana (nutne nemusi, muze to byt jiny zamer), spravne zaostrena (plati totez jako u exponovani) atd. Na dobrou fotku to nestaci.
Miro Veselý 2. júna 2004
Peťo: 5 nafotených filmov a samé dobré fotky? Zrejme by bolo dobré stanoviť obsah slovu kvalita. To, že niekto nežmurkol, alebo že to nie je preexponované je dosť málo kritérií. Profesionáli všetko, čo sa dá, dupľujú. Asi vedia prečo také „plytvanie“.
martin kucej: Bežne sa dnes tlačí na 300 DPI, počítajte však s tým, že digitál nemá DPI podľa rozmeru pixelov, ale len jeho menšiu štvrtinku. K tomu prirátajte žalostne malý dynamický rozsah digitálu. Preto by v redakcii, kde sa tlačí veľkoformátová kvalita, pustili na digitálneho fotografa psov.
shinobi 2. júna 2004
2 Matin Kucej: co ma spolocne pocet snimacov s aproximaciou farieb? To, ze prevadzas spojite spektrum do diskretneho trojzlozkoveho modelu, bude vzdy stratova funkcia. Ide len o to, ako kvalitne sa to aproximuje. Tie tri cipy to iba podstatne kvalitnejsie zlozia dokopy.
Peťo 2. júna 2004
Miro: Sám som sa čudoval, ako to chlapec dokázal, ale naozaj iba jedna fotka je taká, že keby som to fotil ja, tak by som ju zmazal z foťáku/disku. Ja pri svojom digi-fotení mám odpad okolo 50 %. Videl som aj iné fotky (tiež zo svadby) fotené na digitálnu zrkadlovku profi-fotografom a tam by som okamžite polovicu fotiek vymazal ako nepodarky.
Chcem trochu poukázať na to, že digitálne fotenie vedie k menšej snahe fotografa na foťáku všetko správne nastaviť, správne komponovať a fotiť s rozmyslom. Fotenie na film nie je zadarmo, tak si fotograf lepšie rozmyslí, čo a ako cvakne. A to rozmyslenie je rovnako dôležité bez ohľadu na to, či je to film alebo digi.
Samozrejme, nechcem tvrdiť, že digi fotenie je zlé. Je pre mňa a väčšinu ľudí požehnaním a vďaka nemu sa môžeme viac priblížiť kvalitným fotkám. Ale fotenie na film je asi ešte neprekonané nie z technických parametrov, ale z hľadiska prístupu fotografa k foteniu.
martin kucej 2. júna 2004
shinobi: Ako vies, senzor/pixel na cipe nema ako rozoznat farbu, preto sa nan davaju farebne filtre. Cize jeden pixel moze vnimat len jeden farebny kanal. Preto sa skutocne farby dopocitavaju z hodnot vedlajsich pixelov. Toto odpada pri trojcipovych kamerach, kde kazdy cip zaznamenava jeden farebny kanal, a preto su farby ovela vernejsie.
mirex: aj ked je to 300dpi v tom National Geographic, nie je problem to nafotit aj s digitalom, ked nie s 3 tak so 6-8 megapixelovym. Je to len otazka casu, resp. skor penazi, kedy sa znizia naklady na profesionalnu digitalnu techniku a o filme budeme pocut iba v muzeach.
shinobi 2. júna 2004
2 Martin Kucej: Takze takto si to myslel, OK, toto je pravda, ale to nie je aproximacia, ale interpolacia – ta naozaj odpada, v predchadzajucej reakcii som uviedol, ze pri trojcipovych je skladanie tychto bazickych farieb neporovnatelne kvalitnejsie. Aproximacia odtiena aj tu vsak musi byt, napr. oko pri spojitom spektre udajne vnima az 3000000 odtienov modrej (ma ich vraj najviac zo vsetkych farieb), ale v RGB urobis iba 256 (kazda zlozka ma hodnoty 0-255, R a G v tomto pripade nefiguruju), a musi sa to na najblizsi vhodny odtien aproximovat. Toto som ale zacal teoretickou uvahou, pisal som o dokonalom filme a dokonalom snimaci, su to rovnake pojmy ako hmotny bod alebo idealna kvapalina, sluziace ako model pre danu situaciu. V reali vzhladom na nedokonalost ludskeho oka tie rozdiely nie su take viditelne.
Tie filmy v muzeu je zaujimava tema, mozno ano a mozno nie. Ved aj pri sialenej popularite CD nosicov sa stale vyrabaju aj vinylove platne, a manici tvrdia ze maju lepsi zvuk. Uvidime, co cas prinesie. Momentalne asi plati, ze digital nema kvalitativne na analog v ROVNAKEJ cenovej hladine (digital za 4000,- je smejd, 35mm kompakt je uz dobry fotak, to iste plati aj pri cene napr. 15000,- digital je „normalny“, ale 35mm zrkadlovku mas uz pomaly profesionalnu, a nebudeme radsej porovnavat Hasselblad a digitalnu zrkadlovku, nedajboze zadne steny atelierovych fotakov), uvidime kam vyvoj dospeje.
martin kucej 2. júna 2004
shinobi: Pravda s tymi odtienami, ale rad by som vedel, kolko odtienov zvladne odlisit kvalitny fotograficky papier (nehovoriac o casopisovom). S tym muzeom som to asi prehnal, ale myslim si, ze film sa bude obmedzovat iba na umelecku fotografiu. Podobne je to s tymi vinylmi, na ktorych ludia pocuvaju dobry jazz, blues, ci akusticke nastroje, ale asi nie britney speers, ci ako sa to pise.
shinobi 2. júna 2004
2 Martin: ved preto som pisal „dokonaly“ – ved ani tzv. idealna kvapalina (bez vnutorneho trenia, nestlacitelna, blabla) v skutocnosti neexistuje, ale uci sa na nej hydrodynamika od ZS az po univerzitu. Pre normalne pouzitie clovek rozdiel velmi nerozozna, aspon nie pri spracovani technologiami cenovo dostupnymi pre normalneho cloveka.
Ciernobiela, umelecka fotografia, a stredny/velky format ostanu urcite este v hre dlhsiu dobu na klasickom chemickom principe, ale v dennom beznom pouziti ich onedlho zrejme digitalna technika vytlaci uplne (az na par nadsencov).
Miro Veselý 2. júna 2004
martin kucej: jasné, že sa to dá publikovať, ja som robil aj katalóg 15 z 1,3 megapixelu. Použiteľné a fajn, len to zákazník nesmie dostať do rúk spolu s poriadnymi fotkami. Ja som zástanca digitálu, ale od sud až pod sud. profi film skenovaný profi skenerom je dramaticky iný, tých rozdielov je vcelku utešená kôpka. Ale neriešme to ak sa nemáme najskôr dohodnúť na mierke, aké nároky kladieme na výstup. Generálne je proste film podstatne lepší a rádovo drahší (ak počítam cenu za kvalitné skenovanie – nemýliť si s low end skenermi za pár tisíc, či skenmi za pár desiatok korún.
Valčuha 3. júna 2004
Veľmi dobrý článok, s vtipnými posrehmi.
Hawkey 6. júna 2004
S tymi podkladmi pre kvalitnu tlac je to o kusisko zlozitejsie, hlavne – ofset nepocita pre tlac rozlisenie v dpi ale v lpi… mate body o tale rovnakej intenzite farby ale premenlivej velkosti a hustote (autotypicky raster), min. 4 farby (CMYK), kvalitna tlac je tak uz od 133 lpi hore, NG moze mat tak 166-200. dpi a lpi suvisia „pomerne hmlisto“ (jednoduchy vzorec viem este tak pre sivu skalu). Do toho este spada cela ta joga okolo color managementu, nastavenie sutlace, rozpijanie farieb, atd. atd., to vsetko sa v procese berie do uvahy.
Tibor Papp 14. júna 2004
Podľa môjho názoru článok je spracovaný objektívne a nestrenne.
Tibor Papp
zuzana 28. júla 2004
„Bežný digitálny fotoaparát dnes stojí toľko, koľko by ste dali za 10 až 25 filmov aj s fotkami. A nafotíte ním desaťtisíce záberov.“
Plne chapem vyhody digit. fotoaparatu, ale toto zaverecne porovnanie (na rozdiel od vacsiny clanku) nie celkom vyslo. Nakolko na film foti pri dnesnych cenach digitalov naozaj asi len ten, ktory vie preco to robi, takyto clovek by prechodom na digital kupoval asi nieco drahsie ako 3000 – 5000 korun… (kupou filmu v akcii ci este lepsie na shell body sa daju usetrit znacne peniaze – ktore sice clovek minie na shell benzin ale co uz :)
Idealne zhodnotenie podla mna skor malo byt: rozhode si kupte bezny digitalny fotoaparat a robte s nim stovky zaberov z najroznejsich prilezitosti, ale ak sa do kufra auta zmesti vasa stara (alebo takmer fungl nova) dobra zrkadlovka, verte, ze fotky aj z tych nekvalitnych fotolabov potesia OVELA viac.
Ale teda rozhodne ma potesilo, ze som nasla pokracovanie kucharskych foto – clankov z inzinu…. :)
pekny den
zuzana
Miro Veselý 28. júla 2004
zuzana: asi by sme mohli polemizovať – na film dnes fotí veľa ľudí len preto, že donedávna sa inak nefotilo. dnešné digi-aparáty za 10 tisíc podávajú veľmi solídne výsledky, na rodinné foto viac netreba nejak zvlášť naliehavo.
a k zrkadlovke: pri kope fotiek 10 × 15 zo zrkadlovky a z trojmegapixelu rozozná rozdiely skôr poučený občan.
Alex 5. augusta 2004
Autor zamerne zamlcal skutocnosti ktore sa tykaju prevadzkovania digi ako: 1.) Pamatove karty pre digi su drahe, kitove maju len okolo 16MB 2.) Na spracovanie treba PC dobrej kvality 30-50 tisic. 3.) Skenery, tlaciarne dalsie periferie 30-50 tis. atd. Digital je pre amaterov. Nikdy by som nepouzil digi na fotky na ktorych mi zalezi, rodina, dovolenka a pod. Na druhej strane je digi dobra hracka na fotky pre WEB, nenarocne okamzite snimky dokumentarneho charakteru, technicka dokumentacia atd. A na zaver treba spomenut, ze nie je problem spracovat klasicky film optickou cestou a dosiahnu tak spickovu kvalitu fotografii.
Andrej 5. augusta 2004
Alex,
Hlboko nesuhlasim. Autor nezamlcal vobec nic.
1, Pri kazdom odporucani automaticky pripomina nutnost kupy rozumnej karty. 2, Nepoznam nikoho pre koho by hlavny dovod kupy PC bolo spracovanie fotiek. Kazdy navstevnik tohto webu ma pred sebou pocitac ktory zvladne aj fotky. 3, Skener nutny nie je, tlaciaren sa tiez kupuje primarne pre iny ucel, predsa len tlacenie fotografii doma nie je to prave.
Tento cely web je pre amaterov, co podla textu prispevku asi nie je Vas pripad. Rodina a dovolenka su typicke pouzitia digitalnej fotografie. V tomto pouziti zalezi viac na cene a mnozstve, podarene zabery su viac-menej vecou nahody, da sa jej pomoct prave kvantitou. Neviem co presne zavisi od Vasich rodinnych fotografii. Osobne mi na ich zalezi tiez a som rad ze ich mam kolko ich mam.
A na zaver treba spomenut, ze ako autor spravne pise, v sucasnosti je problem spracovat klasicky film optickou cestou.
goran 5. augusta 2004
to alex a MV: je mozne, ze niekto zada prispevok, ale zobrazi sa to tu az po desiatich rokoch??? ;)
Inac si totiz neviem vysvetlit, co tu pisete, Alex:
1. kupil som si 256MB kartu za 2800 s DPH. Mam dozivotnu zaruku. Otazka: Po kolkych filmoch som ziskovy? ;)
2. s PC do 10.000 upravim fotku bez problemov. Skuste sa pozriet do obchodov, budete zasnut, ako to ide dole ;)
3. Skener? Pri digi-fote naco??? Tlaciaren? Naco? Ved existuju minilaby, profilaby… Je to lacnejsie, pozrite sa ked pojdete z prace, budete sokovany ;)
4. Digital je pre amaterov? Pracujem vo vydavatelstve, neviem ale o tom, ze nasi fotografi su amateri :D Fotia na digi, lebo film uz pri ich masinach im nevie ponuknut to, co digital. Uz sa nechcu vratit spat. Film konci…
5. Fotim digitalom vsetko, ba aj viac ako filmom, pretoze si konecne mozem fotografovanie dovolit. Film je nechutne DRAHY….
Alex, ze vy ste linuxak ;)))
Pekny den.
Miro Veselý 5. augusta 2004
Alex: dovolil by som si s Vami polemizovať.
1. No a čo? Tak si dokúpim kartu za nejakých 2000 korún, zmestí sa mi na ňu toľko fotiek, čo na 5 filmov. Film teraz stojí tak asi 200 korún. 5×200=1000 Po dvoch zaplneniach karty fotkami fotím zadarmo.
2. na spracovanie fotiek stačí PC za 4 – 6 tisíc, alebo koľko môže stáť nejaká stará 200 megahertzová šunka.
3. Skener mi netreba. Tlačiareň tiež nie, fotky na papieri nepotrebujem. Ak áno, máme tu laboratóriá.
Na záver povedzte kde v bratislave spracujú farebný negatív na fotky optickou cestou, zaujímalo by to tu pár ľudí.
Miro Veselý 5. augusta 2004
goran: príspevok vznikol dnes, netúlal sa 10 rokov. To len pisateľ chcel za každú cenu diskreditovať autora. Na to má právo, trocha demagógie v tomto horúcom dni len osvieži.
Andrej 5. augusta 2004
goran: (OFFTOPIC) Máš niečo proti linuxákom?
goran 5. augusta 2004
andrej: (OFFTOPIC) Fuuuh, nemam proti nim vobec nic, chcem predsa zomriet prirodzenou cestou radsej ;)
Andrej 5. augusta 2004
goran: (OFFTOPIC) Presiel som tu diskusiu. Mam pocit ze slovom „linuxak“ oznacujes ludi, ktori svoj nazor prezentuju bud nepodlozeny, alebo nie celkom vhodnym sposobom, podobne ako Alex. Povodne som si myslel ze to ma nieco spolocne s pouzivatelmi OS Linux.
Alex 6. augusta 2004
V cene priemernej digi zrkadlovky (napr. EOS 100D a pod.) sa da v terajsej dobe kupit spickova poloprofi analog zrkadlovka vcetne kvalitneho nekitoveho objektivu (napr. EOS30/33 + objektiv ) (asi 50tis). Samozrejme podobne aj iny vyrobcovia NIKON, OLYMPUS atd. Kvalita tejto zostavy sa neda porovnavat so ziadnym bezne dostupnym digitalom.
Fotil som s EOS 100D a vysledna kvalita snimok je katastrofalna a pre mna absolutne neprijatelna. (Pre uplnost rovnako aj fotky od ineho autora ;-) )Inac si neviem predstavit ze prinesiem z dovolenky nejaku kartu s nastavenymi bitmy ! Ja nechcem _OBRAZKY_ pozerane na monitore pocitaca s pixlom 0.25 mm !!! Chcem kvalitne vytlacene _FOTOGRAFIE_ na papieri aby som si ich mohol pozerat aj s kamaratmi na pive. Digitalna fotografia degraduje uroven kvality foto o 20 rokov spat! Rozmazane machule farieb a neostrych hran – stratovo komprimovane z originalu v pomere asi 1:10 – hlavne ze je to digi ;-) ! Fotku spravi aj blbec ak vie stlacit gombik na fotaku a klikat mysou.. ;-) Dobre je vsak to, ze si clovek moze vybrat: Mozte mat spickovy analog pre kvalitne fotky ktore chcete archivovat a digitalnu zrkadlovu hracku 6-8 Mpixel na snimy nizsej kvality ktore su lacne a tak si ich mozte urobit na stovky a nepotrebne povyhadzovat..
Alex 6. augusta 2004
PS: Az teraz som si vsimol ze p.Vesely je autorom oneho clanku.
> 2. na spracovanie fotiek stačí PC za 4 – 6 tisíc,
> alebo koľko môže stáť nejaká stará 200
> megahertzová šunka.
Ano, na takomto PC sa budu dat vyborne spracovat desiatky TIFF obrazkov s velkostou okolo 32-64 MB. Rychlo a pohodlne ;-))
Andrej 6. augusta 2004
Ked niekto uvidi niekde v pohostinskom zariadeni chlapika co si priniesol svoj studiovy reflektor a lupu aby rozoznal rozdiel na zvacsenine z digitalneho fotoaparatu alebo z kvalitneho analogoveho labu (ktory zostava tajny) tak je to Alex. Mozno by bolo zaujimave zistit do kolkych piv ten rozdiel pozna.
:-)
goran 6. augusta 2004
alex: zaujimalo by ma, aky velky mate domaci fotoalbum. Ja len ci sa vam don zmestia tie fotky o velkosti billboardov, ktore urcite pouzivate, aby ste sa pravidelne uistovali, ze mate najkvalitnejsie fotgrafie ;D
Dnes som sa zastavil v jednom fotolabe, videl som nejake fotos vytlacene, tak som ich skumal. Prisla za mnou sefka labu a zacali sme sa vykecavat. Ja digi, ona film. Ukazala mi foto a spytala sa ma, ci dokazem s mojim „smejdovym digifotakom“ dosiahnut take prekreslenie (to foto vraj vyrobil ich profik). Som ju asi sokoval, kde som ten obrazok oznacil za neostry, lebo podobne motivy som fotil so svojim „digismejdom“ za 15tisic a dopadli lepsie ako nafotil jej „profi manik s filmovou zrkadlovkou“ :D Kedze tu neuspela, zacala hladat negativum vo vykreslovani cervenej farby. Ze ci toto (ukazala mi fotku s vlcim makom) moj digismejd dokaze. Ja ze ano, s vhodnym nastavenim bielej to dokaze aj moj „digismejdik“, dokonca aj lepsie, kedze jej „profesionalny fotograf“, ktory fotil na „vynikajuci film“ to cvakol tak „nadherne“, ze ten kvet nemal ZIADNU kresbu. Zaujimave, ze ked som fotil vlci mak ja, kresbu mal. A to niesom profesional, a mnohe veci fotim na automatike (+-EV)…,bla-bla-bla ,…..hladala vela negativov na digitaloch, vsetko som jej dokazal bez problemov vyvratit (teda okrem sumu na ISO, co je ale vyvazene tym, ze mozem na jednu kartu nafotit 300 obrazkov s roznym ISOm bez nutnosti zobrat si citlivejsiu kartu :D).
NAKONIEC PRISLO NA JAVO TO, ZE ONA SA VLASTNE DIGITALOV BOJI, LEBO JU MOZU PRIPRAVIT O JOB, TAKZE V PRINCIPE ODHOVARA (A OHOVARA ICH) OD DIGITALOV KAZDEHO…. Pytal som sa teda tej majitelky, ze preco si neda vyvolavacku digifotiek, na co mi ona povedala (citujem): „mala som ju raz, ale na tu nekvalitu som sa nemohla pozerat, tak som to zrusila…“ :D Toto uz vazne nepotrebuje komentar, ja len verim,, ze tato „podnikatelka“ nezivi celu rodinu sama, lebo sa nam rodi dalsi smutny priklad krachu „z nerozumu“ :(
Alex, co vlastne robite na tomto webe? Viete na koho je cieleny? Toto nie je pre Vas, ak chcete s niekym diskutovat na „vasej urovni“, dajte si inzerat do najvacsich novin (aj v zahranici pre istotu), hlavne vela opakovani, lebo takeho narocneho pouzivatela ako ste vy len tak lahko nenajdete :D Podla mna si s vasimi narokmi skodite, mozno aj okoliu, lebo ak som vas dobre odhadol, na obycajnu dovolenku si beriete batoh s fotopotrebami vacsim ako vasa cestovna taska :)
Ak ale iba provokujete, blahozelam Vam, pretoze taky dlhy prispevok som este v zivote nenapisal, proste ste ma donutili siahnut az na dno mojich dusevno-prstokladovych sil a vypotit tuto litaniu ;)
Idem si dat nejaku uhorku – su zdrave a teraz hojne rozsirene :D
goran 6. augusta 2004
andrej: (OFFTOPIC) v hrubom principe ste ma odhalili ;)
Alex 6. augusta 2004
2 goran: celkom sa mi to podarilo ;-)) Ale vazne, dolezity je zaver. Kazdy ma moznost volby: ja zostanem pri poloprofi analogu pre kvalitne zabery a k tomu si doprajem nejaku digi zrkadlovku na bezne nenarocne fotky. Aby ste ma spravne chapali: nie som proti digi ako takemu – na nenarocne fotky pre Web – zbadate na ulicu peknu babu alebo auto a cvak – je to idealne. Mala krabicka o velkosti cigaretovej skatulky, automatika.. Pre vaznu robotu ostane analog a tmava komora. Pekny veekend !
moje meno 12. augusta 2004
Aj ked som sa tu dnes zastavil len na malu chvilku a vobec som si nemyslel, ze tato debata ma natolko zaujme, nakolko ma zaujala, neodpostim si nepridat prispevok.
V prvom rade a to bez nadsazky, chcem povedat panovi Veselemu, ze tento web je skutocne vynimocny a velmi dobry. Drzim mu palce a prajem mu vela energie.
V druhom rade sa chcem spytat pana pod prezyvkou Alex, kde sa viem pozriet na nejake jeho prezentacie, ukazky, materialy – vysledky jeho prac a zaroven sa ho spytat, za kolko predava a hlavne komu predava tieto prace. Priznam sa, pracujem v reklamnej sfere uz nejaky ten rok, ale zatial som suverennejsieho cloveka nezazil a ak ano, tak som ho proste ignoroval. Ano, otazka znie, preco ho neignorujem teraz. Odpoved je velmi jednoducha. Autor, pan Vesely sa neraz velmi okato vyjadruje, pre koho su tieto clanky urcene, na aky ucel … A pride sem nejaky pan pod prezyvkou Alex a urobi zo seba uplneho … Tiez by som vedel do tejto debaty zasiahnut, ale ako som uz povedal, mne sa tento web paci a je to nieco, co vela ludi ocenni !
V tretom rade sa uz iba pristavim pri tom, ci pan pod prezyvkou Alex je vo vsetkom taky perfekcionalista a to konkretne : auto – Ferrari, okuliare – Ray Bann, cesta lietadlom – prva trieda … a mohol by som pokracovat dalej a staci najst iny server, kde by Vas zotreli iny v inej komodite, ale nezabudajme, ze tu ste KING ! :-))
A nakoniec, ked je pan pod prezyvkou Alex skutocne taky odbornik, tak klobuk dole, aj ked ja si to velmi nemyslim. Zopar fotografou poznam a ti maju diametralne odlisny pristup k amaterskej, resp. poloprofesionalnej fotografii. Skor pomozu, ako znevazia, skor vytiahnu, ako zdupu.
Prajem prijemny den a vela chapavych a inteligentnych ludi.
Alex 13. augusta 2004
Musim reagovat aj ked som uz nechcel:
Vaz p.Vase Meno, nechajte kazdemu pravo na jeho vlastnu volbu!
Je to moja osobna vec akemu typu fotografickeho spracovania dam prednost a o tom bol ten clanok. Nikdy som nehodnotil Web ani tvorbu p.Veseleho ani ostatnych prispievatelov.
Na tomto Webe je mnozstvo zaujimavych informacii a ich spracovanie urcite zabera autorovi vela casu a energie.
Prezentoval som len svoj nazor na pouzivanie digi a analog foto z mojho pohladu. Je mi uplne jedno kto aky aparat a technologiu pouziva a nesnazim sa za kazdu cenu zhodit niekoho len preto lebo ma ine zaujmy a ine naroky.
Keby som Vas parafrazoval: „Pride sem nejaky p.Vase Meno z profesionalnej fotografickej branze s patentom na rozum a jedinym spravnym pohladom na vec… „
Ale v reklamnej branzi je to asi bezne ;-))
Prajem pekny den.
Miro Veselý 13. augusta 2004
Alex: ale aj tak by ma zaujímalo, kde že vám to vyvolajú farebný film optickou cestou. Aj keď to je reklama :-)
moje meno 14. augusta 2004
Drahy pan pod prezyvkou Alex. Velmi ma mrzi, ze som sa dotkol Vasho ega.
Opat ste si z toho vybrali len to co sa Vam hodilo, aj napriek tomu, ze Vam celkom usla pointa. Nevadi. Skuste mi odpovedat, ak samozrejme viete, aj na dalsie otazky.
Dakujem. Prijemny den.
fester 26. augusta 2004
k digifotolabom:ked som uvidel to co mi naskenovali z filmu vo fotolabe,takmer som sa nad tym rozplakal.Bolo to priserne.Z toho usudzujem ze sotva niekedy dosiahnu kvalitu klasickej fotogtafie.
tojas 26. septembra 2004
haladam foto o povod a vyvoj cloveka
Miro Veselý 26. septembra 2004
tojas: tak to tu nie ste dobre. skúste tu, najlepšie po anglicky: http://www.google.com/
Demeter 26. septembra 2004
Pěkný a přínosný článek.
ad víme kdo – každý má právo na svůj názor, ale když už ho podpírá argumenty, měly by být pevné:
„Fotil som s EOS 100D a vysledna kvalita…“
– nic takového neexistuje, asi myslíte 10D
„Inac si neviem predstavit ze prinesiem z dovolenky nejaku kartu s nastavenymi bitmy !“
– to se pak nedivím, že na digitály dštíte špínu, zároveň to potvrzuje, že „víte“ o čem mluvíte. To, že si přivezete latentní obraz zakódovaný v jakýchsi molekulách si zřejmě představit umíte. Váš problém je v tom, že se těch bitů bojíte.
„Chcem kvalitne vytlacene _FOTOGRAFIE_ na papieri aby som si ich mohol pozerat aj s kamaratmi na pive. „
– no jestli na to potřebujete poloprofi analogovou zrcadlovku, tak klobouk dolů.
Jinak toto je přesně případ typu „Jednou jsem s tím fotil, a fotky byly špatné, takže za to může foťák“
hump 23. októbra 2004
Aj tak je to zvláštne. Väčšina majiteľov fotoaparatov na kinofilm/myslím teraz tých, čo držia pri fotení objektív/ je hrozne podráždených, keď im poviem, že to majú aj tak jedno. Na tej pohľadnici to aj tak neuvidia…
Martin H 16. novembra 2004
Páči sa mi triezvy-praktický prístup k tejto problematike. Myslím si, že tento článok pomôže si vyjasniť začínajúcim či už viac pokročilým nadšencom fotografie prečo používajú to ktoré médium prípadne čo sa ďalej rozhodnú používať.
Najviac sa mi páči veta: „…načo platiť za kvalitu, ktorú neuvidím?“ v prípade forolabov. S tým súhlasím :)
Miro 21. januára 2005
Clanok je OK aj diskusia je zaujimava. Pridam sem aj ja nejaky ten nazor. Par rokov dozadu som vlastnil digitalny fotoaparat Powershot G2, fotil som vsetko doradu, nafotil mnozstvo fotiek a tym padom sa zdokonalil aj vo foteni. Problem toho fotoaparatu bol ten, ze ako u vacsiny kompaktov ma velmi dlhu dobu zaostrovania. Ked som chcel fotit nejake akcnejsie sceny – napriklad kamaratov pri lyzovani a podobne, bolo dost zlozite si vsetko nastavit dopredu aby doba odozvy bola co najmensia (zamknut expoziciu + zaostrenie). Cestou z tohoto problemu bola kupa zrkadlovky. Navyse uvediem este aj to, ze casom som uz nefotil na digital take kvanta obrazkov, zacal som rozmyslat co odfotim a ci sa mi oplati fotak vytahovat z tasky. Dal som si dokopy tieto faktory: nutnost mat zrkadlovku s nejakym objektivom, kt. zvladne rychle zaostrenie, uz nefotim bezhlavo vsetko, porovnatelna zrkadlovka v Europe vychadzala o cca 40000sk drahsie. Tym som usetril nejake korunky na kupu a vyvolanie filmov takisto aj vytvorenie fotografii. Zatial som spokojny (z mojho amaterskeho hladiska), vsetky fotky vychadzaju ostre a vacsinou su aj spravne naexponovane. V buducnosti budem uvazovat o kupe digitalnej zrkadlovky, ak sa im podari vytlacit analogy z trhu, tym zakonite klesne aj cena tychto digi zrkadloviek (uz teraz klesa). Ale v sucastnosti na zachytenie pohybu a fotenie statickych scen (kde mam vela casu si vsetko rozmysliet) mi vyhovuje ta analogova zrkadlovka.
Digital je ale buducnost, to sa musi uznat.
No_chello 4. februára 2005
Ha! Tie ukazko-fotky su z Racianskeho myta, tiez tam obcas v lete sedavam a pozeram na fontanu (par krat som ju uz aj odfotil – na digital…).
digdug 6. mája 2005
Výborný web pre racio zmýšľajúcich,v patďesiatke, keď vidím cez 4 diop.,že k tomu prispelo aj trápenie pri červenom svetle fotokomory a čas po vyfotení a spracovaní čb filmu bol cca pol hodiny /pokiaľ bolo všetko v pohode/,tak si dovolím tvrdiť,že dobrý 3 megový digitál je zrovnatelný a hlavne operatívnejší /do pol minúty je obraz na obrazovke atď./.Dospel som po viacerých debatách k digi hlavne pre to,že úroveň spracovania filmov vo fotolaboch je podstatne horšia,ako keď som si robil čb sám doma,a spravidla po minimálnych zásahoch v editore mám výsledok uložený na disku s mmožnosťou ďalších úprav či tlače. Týka sa home made produkcie,aby profesionáli neprotestovali.
QWAQWA 31. októbra 2006
SKVĚLÉ VÝSTIŽNÉ ZÁŽIVNÉ
PROSTĚ SUPER ČLÁNEK
NEMYSLÍM SI ŽE JSTE ZAUJATÝ VE PROSPĚCH DIGITÁLŮ JETO PROSTĚ FENOMÉN KTERÝ BĚHEM DESETI LET ANALOG ZATLAČÍ DO FILMŮ PRO PAMĚTNÍKY NEBO ZŮSTANE JEN PRO NĚKOLIK FANATICKÝCH ZASTÁNCŮ JAKO JE ALEX:-) NIC PROTI NIM PROTI GUSTU…
DÍKY VÁM CHLAPÍKU STATEČNÝ!!!
ajvn 5. januára 2007
Ten clanok bol poriadne dlhy, no nedalo mi nedocitat ho do konca. Velmi zaujimavo spracovany, fakt dobry… Este donedavna som fotil „klasikou“, nie ako profesional, ale ako uplny amater. Vacsinou som bol so svojimi fotkami spokojny a obcas mi ich pochvalili aj znami (tiez amateri)… Vzdy som si poriadne rozmyslel, co odfotim, takze tych fotiek nebolo vela. Na filmovu fotografiu som sa vzdy pozeral, ako na nieco vznesenejsie, krajsie, to, ze clovek uvidi vysledok svojej prace az, ked si vyzdvihne fotky vo fotolabe, som bral pozitivne, vzdy som sa na to tesil. Samozrejme casto sa stavalo, ze som bol sklamany… Minuly rok som si konecne nasporil nejake peniaze a kupil som si svoj prvy digital. Ked si kupim novu vec, vacsinou nadsenie po par mesiacoch opada (resp. uz to beriem ako samozrejmost), no moj zaujem o fotenie neustale narasta a stale viac a viac sa z neho tesim. Digitaly sice zvadzaju k nerozmyslenemu stlacaniu spuste a stale vnimam „klasiku“ ako nieco vznesenejsie, ale akonahle som prekonal iste predsudky voci digitalom (asi take, ako ked som este pred 6-8 rokmi nechcel o mobile ani pocut a dnes je pre mna uplne bezny a takmer nevyhnutny) a stal som sa jedneho majitelom, bolo mi umoznene fotit „bez stresu“, lacnejsie, vytvarat pekne zabery a nic si nerobit z pokazenych (aj ked moze byt skoda nezachytit neopakovatelny okamzik) a hlavne tesit sa z toho…
Juraj 2. októbra 2014
Je vidět, že článek vzniknul v době velkého nadšení pro digitální fotografie. Nechci nikoho přesvědčovat aby fotil na film anebo naopak. je rok 2014 a pořád fotím na film a mám z toho radost. Juraj
Vojta 8. februára 2015
Vleklé diskuse digi versus film? Řekl bych asi to stejné jako výše Juraj. My staří fotografové setrváváme u filmu nejen z důvodů citových, ale jsme z dob dřívějších vybaveni patřičnou technikou i praxí. Pro mne osobně je překvapením že kinofilmová Leica MA byla uvedena na trh teprve před nedávnem. Přesto, vývoj zastavit se nedá…
luboš 3. decembra 2015
Článok je veľmi dobre napísaný, je tam cítiť nadšenie
z prekonania starej filmovej technológie, ktorá dozrela takmer
k dokonalosti. Dslr sa zdokonalili, zlacneli, 15 ročný chlapec spraví technicky dokonalé snímky. Fotobanky sú plné, a každý deň pribúdajú státisíce nových fotiek. Na dovolenky ale chodím aj s kompaktom, aj s Canonom T90 z r. 1986 :-) Film zatiaľ nezomrel, a rozmýšľam že si kúpim klasický zachovalý Nikon F, alebo Canon A1. Sú to robustné stroje, fotia aj pri – 20, nepotrebujú baterky… V poskednej dobe nejako podraželi na E bay. Asi je dopyt. .. Aaa kodak portra je stále v ponuke :-)
luboš 3. decembra 2015
Nabíjať baterky, zálohovať foto a fotiť bez rozmyslu hlava nehlava to je asi jediné čo treba nejako riešiť pri dslr. Ale dá sa to zvládnuť.
A fotokniha na konci toho procesu dáva tomu všetkému zmysel. Lebo tisíce fotiek niekde na servri ktoré nikto nevidí, nepozerä zmysel nemajú. Stratený čas. A zdá sa že v budúcnosti to bude aj bezpečnostné riziko, súdiac podľa toho ako sa rýchlo vyvíja umelá inteligencia, rozlišovanie obsahu fotografií a špehovanie zo všetkých strán. Čas ukáže či sa neudrží aj nejaká forma instantnej fotografie..
Marek 16. októbra 2017
Zdravím všetkých priaznivcov dig. aj analógovej fotografie! Článok fajn, že hodnotí z rôznych uhlov. Čas ide neúprosne dopredu a technológie tiež. Ale ako Saudek povedal: je jedno čím fotíte, dôležité je to, čo chcete zachytiť alebo vyjadriť. Pred nedávnom som kúpil highendový diaprojektor Rolleivision a moje nadšenie z diapozitívov bolo nad očakávanie. Filmové políčka môžem prelínať zdvojeným objektívom. Pri projekcii je dôležité aj to aby sa dali obrázky prezentovať aj po výške pri plnom rozlíšení, a to digitálne projektory a obrazovky nezvládnu, lebo majú obraz po šírke. Uvítal by som štvorcovú obrazovku. Som amatérsky fotograf, fotil som na Canon T90, EOS 600 na kinofilm a teraz fotím Nikkonom D5200. Vyrobil som si vlastnú montáž 3D kamery a fotím aj analógovou stereokamerou Viewmaster. S filmami hlavne diapozitívmi je problém v tom, že celý vyvolávací proces nemáte pod kontrolou, je to v rukách labu a ďalej na Slovensku sa tomu venuje už len Trenčín. Momentálne ak nafotím film, posielam ho do Viedne kde majú proces E-6. Výsledky su solídne ale občas môžu film pokaziť. Paladix ponúka možnosť urobiť z digitálu film v prípade ak si pokazené filmové políčko oskenujete a upravíte. Robia to aj iné laby v DE alebo GB. Ak porovnám analóg a digitál tak digitál má väčší potenciál a hlavne prístup bežnému človeku z hľadiska rýchlosti. Pre mňa však má diapozitív lepšiu dynamiku farieb a tónov, zatiaľ.