Vo svetle žiariviek bliká displej fotoaparátu
V diskusii sa objavila otázka, či nie je chybný fotoaparát, ak LCD bliká. Záujemca o kúpu si fotoaparát skúšal v predajni, ktorá bola osvetlená len žiarivkami. Keď videl, že obraz na LCD paneli divne poblikáva, považoval to za chybu. To je normálne – nemusí vám hneď napadnúť, že problém je len v nevhodnom osvetlení. Ale predavač by to vedieť mal…
Takže čo sa to stalo?
V elektrickej sieti je striedavý prúd 230 voltov a má frekvenciu striedania 50 hertzov. Teraz nás zaujíma práve frekvencia striedania – 50 hertzov.
Prúd je striedavý – to znamená, že chvíľu je v plusovej hodnote a chvíľu v mínusovej. Toto striedanie je pomerne rýchle – za sekundu sa stav zmení 100 krát.
Inými slovami to znamená, že v istej chvíli je prúd v pluse a je „silnejší“, potom „slabší“, potom je na nule. Následne sa zmení na mínusový a silnie. Keď dosiahne maximum, začne zas ubúdať…
Asi som to popísal dosť nešikovne, nie som elektrikár. Ak ma v diskusii opravíte lepším popisom, tento zruším.
Takže svetlo bliká. Bliká veľmi rýchlo a mnoho ľudí si to ani neuvedomuje, pretože oko má zotrvačnosť.
Intenzita blikania je podľa druhu svietidla rôzna.
Napríklad žiarovka svieti rozžeraveným drôtom a ten nestihne tak rýchlo strácať svoju svietivosť. Preto žiarovky blikajú len zanedbateľne.
Neónové svietidlá však blikajú výrazne a okom sa to dá vidieť. Toto blikanie pri fotografovaní môže nielen prekážať, ale až znemožniť fotografovanie!
Svetlo neónovej trubice má v čase stále inú farbu a intenzitu.
Očami to len tušíme, pretože oko má dosť veľkú zotrvačnosť. Ale fotoaparát používa expozičné časy, ktoré sú často kratšie, než jeden pulz elektriny.
A potom príde do hry náhoda.
Chceme napríklad odfotografovať váhu s potravou pre škrečkov.
Zdanlivo nie je nič jednoduchšie, ako kúpiť si neónovú trubicu a položiť ju na svetelný tunel…
Všetko by bolo v poriadku, keby svetlo neónky neblikalo. Potom, čo nafotografujete sériu záberov rovnakým časom a clonou, dopracujete sa k sérii fotografií, z ktorých každá je celkom iná.
Líši sa farebnosť, aj tmavosť.
Náhoda určí, v ktorom okamihu stlačíte spúšť. Ak v plnom svetle neónky, obraz bude pomerne dobrý, možno trochu domodra. Ak v čase, keď už svetlo zhasína, obraz dostane teplejší nádych, v stave takmer zhasnutej lampy je obraz tmavý a dožlta.
Pri fotografovaní nemáte šancu zaistiť, aby obrázok nebol len dielom náhody.
Expozícia určí intenzitu javu
Tí, čo občas fotografujete vo svetle neónových lámp, možno budete chcieť namietnuť, že predsa fotenie pri neónkach je často bezproblémové a žiadne ťažkosti ste nezaznamenali. (Nakoniec, aj v recenziách používam fotky z podchodu alebo z električky´, a tam je tiež svetlo rovnako blikajúcich žiariviek.)
Ak je svetla relatívne málo, aj expozičný čas sa predlžuje.
Keď sa expozičný čas dostane na úroveň dvadsatiny sekundy, blikanie neóniek prestáva byť problémom. Počas snímania jedného obrázku prebehne celé bliknutie, pri dlhších expozičných časoch aj niekoľko cyklov bliknutí. Tu už sú rozdiely zanedbateľné.
A naopak – ak skrátite expozičný čas na osemdesiatinu sekundy, problém začnete trocha vidieť. Stotina sekundy už začína produkovať nepoužiteľné výsledky.
Táto videoukážka má 10 sekúnd a štvrť mega. Je to zazipované video typu MPEG, ktoré sa dá prehrať na každom počítači.
Zazipoval som to preto, aby sa ukážka stiahla zo serveru na váš počítač. Keby ste si ju mnohí (opakovane) prehrávali zo serveru, veľmi by ho to zaťažilo.
Na videozázname uvidíte jav blikania nepriamo – ako interferenciu frekvencie blikania žiarivky a frekvencie snímania videozáznamu. Pri snímaní scény s hodinami je expozičný čas dlhší a blikanie nie je tak výrazné. Po priblížení fotoaparátu k svetelnému zdroju sa expozičný čas skráti a preto je blikanie masívne.
Videozáber je rovnaký ako to, čo by ste v danej chvíli videli na LCD – to je ono poblikávanie obrazu z úvodnej otázky.
A čo profesionálne žiarivkové svetlá?
Profesionálne svetelné telesá pre fotografiu sú navrhnuté tak, že ich frekvencia blikania je zrýchlená na dvojnásobok. Preto tento jav ani pri použití kratších časov nebude badateľný.
Záver
Neónové osvetlenie sa na fotografovanie nehodí, ak nepoužívate dlhé expozičné časy.
S tým sa nedá nič robiť, je to vec, ktorá bude platiť stále. Nie je to teda signálom, že nejaký konkrétny fotoaparát je mizerný – je to fyzikálny jav, ktorý by platil aj v prípade, že by ste fotografovali na film, alebo filmovali videokamerou…
Neskúšajte preto fotoaparáty v predajni za svetla neóniek – môžete zbytočne dospieť k záveru, že prístroj je poškodený.
Navyše niektoré fotoaparáty snímajú vo svetle neónových lámp farebne deformované fotky. To už je však téma na iný článok…
rado 19. júla 2004
dobry clanok pre uplne „neelektrifikovanych“ citataelov. ja by som len doplnil, ze moderne ziarivkove zdroje, tzv. usporne ziarovky blikaju radovo 100, alebo skôr niekolko 1000x rychlejsie ako je frekvenica el. siete, takze pri ich svetle by jav nemal byt beznym fotpristrojom zaznamenatelny.
goran 19. júla 2004
pozrel som si to video 2x a rozboleli ma z neho oci :)
Musel by zaujimavy pohlad na toho predavaca, ktory otvaral A1-ky a skusal, ktora „neblika“ ;o)))
Nieco podobne som videl aj v istom nemenovanom centre, kde chlapik chcel ultrazoomovy fotak, bud OLY7xx alebo Z1/2. Pytal sa predavacky, ze preco su tie objektivy take volne a no a ona chudatko skusala a skusala najst objektiv, ktory by bol „priskrutkovany“ na tvrdo… :-))))
inty/gregi.net 19. júla 2004
ja len pridam pre neelektrikarov tiez ;)
no ono to vlastne blika 100x za sekundu, pri 50hz ;) , lebo jeden sinusovy kmit v sieti znamena 2 amplitudy. V elektrickach je menic, tie blikaju tusim na 600hz a tie usporne ziarivky, co sa pomaly zapinaju, tie idu tiez na 50hz, ale tie co ihned nabehavaju, tie blikaju tak 1000-2500Hz a viac, takze tam nie jelkka sanca ze sa to zle odfoti (ja viem, budete mi oponovat tym ze mate uzavierku 1/2000sec – ale ta ziarivka neziari tolko svetla, aby ste mohli mat taku kratku expoziciu)
jowag 19. júla 2004
v miestnostiach osvetlenych viacerimi neonkami to niekedy nieje az taky problem, pretoze jednotlive neonky su fazovo posunute (neblikaju rovnako).
(Fazovo su posunute hlavne v miestnostiach zo sustruhmi a inimy tocivimi nastrojmi. Ak taky sustruh pustite na 50(100,200,…) otacok za sekundu a nemate fazovane ziarivky, tak sa vam zda ze sa netoci, a to je potom svanda ked tam ruky strcite)
marty 19. júla 2004
jowag: urcite? mna ucili ze v miestnost s tocivymi strojmi v ziadnom pripede z dovodu ktory uvadzas nesmie byt osvetlena len ziarivkami. musi tam byt aj neblikave svetlo napr ziarovka.
Feri 19. júla 2004
nezdá sa mi tvrdenie o 100hz fotožiarivkách – veď ak blikajú rýchlejšie, efekt sa určite dostaví, ale pri polovičných časoch…
p.s.: iná sranda je pozrieť si v displeji telku – na tom sa dá aj laikovi vysvetliť, aký treba voliť čas pri snímaní blikajúceho svetla (dlhší :-)
Miro Veselý 20. júla 2004
Feri: Umelého svetla nebýva tak veľa, aby sa dalo fotografovať trebárs päťstotinou sekundy, preto spravidla taká frekvencia stačí.
diosko 20. júla 2004
to MVesely: mam dojem, ze od nejakeho uz mame v el. sieti 230 a nie 220 V. Ale to len na okraj ;-)
diosko 20. júla 2004
To diosko: „od nejakeho casu“
MAHO 20. júla 2004
To ALL:
So sustruhom som nerobil, ale tu srandu si viem predstavit :-)
Viper 21. júla 2004
To Diosko
Od nejakeho casu uz nemame ani 220V ani 230V (nikdy nebolo), ale 240V.
yarco 23. júla 2004
to Viper:
240V? Pokial viem, uz dost rokov mame v sieti menovite napatie 230V, predtym bolo 220V.
Zdeněk Prokop 24. júla 2004
Děkuji za zevrubné vysvětlení jevu blikání LCD. Včera jsem Minoltu A1 přece koupil, příznivě ovlivněn i vašimi recenzemi tohoto aparátu. Zatím se učím s ním pracovat. Jen jedna věc mi trochu kalí radost – koupil jsem ji dopoledne za 25500 Kč a vwčer mi volal kolega, že ji našel na Internetu k prodeji za 22990 i s 128 kartou a s 200 fotkami 10×15.
Miro Veselý 25. júla 2004
Zdeněk Prokop: a aj ďalej bude jej cena klesať, podonbne, ako klesá u všetkých ostatných fotoaparátov. Môj za rok a pol klesol do stavu „nevyrába sa“ a predaj jeho o dve triedy modernejších bratov :-) nových, je za tretinovú cenu… Čo už.
Z vášho majlu som zmazal informácie propagujúce e-shop. To si tu v diskusii neprajem, prevádzka serveru je príliš drahá na to, aby som zadarmo nadháňal kšefty firmám.
Europan 29. júla 2004
Trosku dotaz po mimo ale predsa..A co take fotografovanie napriklad monitoru hoc aj v pozadi, taky klasicky monitor blika „jak dabel“ , da sa toto nejak eliminovat(samozrejme bez vypnutia monitoru;) )?
Miro Veselý 29. júla 2004
Europan: eliminovať sa to dá len predĺžením expozičného času. To, že to bude blikať na LCD sa asi zrušiť nedá.
Silvester Vaajdik 31. júla 2004
Dobrý výklad,až na jednu drobnosť….inak ok.
Miro Veselý 31. júla 2004
Silvester Vaajdik: Akú? Rád opravím…
Miroslav Komosny 1. augusta 2004
Ďalší dobrý článok z praxe. Vŕtali mi tie rozdiely v hlave, ale toto ma nenapadlo. (Najmä keď som fotil v nemocnici.)
Keď sme pri tom žiarivkovom osvetlení…
V telocvični, kde trénujeme, vymenili staré známe výbojkové osvetlenie za niečo nové. Nie že by blikalo, ale teraz mám s foťákom problém s nastavením bielej. Všetko razí do žlta. Kde môže byť chyba?
Miro Veselý 1. augusta 2004
Miroslav Komosny: vo farebnej teplote toho osvetlenia. Mnoho umelých svetiel, predovšetkým rôzne úsporné žiarivky majú také svetlo, aké veľa fotoaparátov nevie nastaviť. Ak nemáte manuálne nastavenie bielej, máte smolu.
Miroslav Komosny 1. augusta 2004
Miro Veselý – o dôvod viac rozhýbať sa, dať S-P72 deťom a pre seba 717 alebo 828. Fotografovanie dokáže človeka chytiť, najmä keď odloží klasický foťák a prejde na digitál.