Pixely sú menšie, ako rozlíšenie snímača
Ukážkové fotografie, ktoré sa dali z internetu stiahnuť však vizuálne vôbec nezodpovedali kvalite obrazu dosiahnuteľnej pri rozlíšení 300 DPI.
Je to preto, že rozmer obrázku, ktorý sa v aparáte vytvorí je vždy o niečo väčší, než by zodpovedalo dokonalej kvalite.
O čo ide?
Obraz zložený zo siete pixlov by mohol niesť podstatne viac informácií, než tomu je v súčasných digitálnych aparátoch. Keby sa fotografovalo napríklad na čip s desiatimi megapixelmi a následne by sa obrázok zmenšil na veľkosť 1,3 megapixelu, taká maličká fotografia by bola ohromujúco kvalitná.
Na ukážku som nafotil plošný spoj.
- Vľavo som si stal na stoličku a odfotil plošný spoj tak, aby zaberal len malé percento plochy obrazu. Je to tá zelená bodka v strede.
- Vpravo je zmenšená fotografia na výšku – je využitý plný rozmer trojmegapixelového fotoaparátu a na ňom rovnaký pložný spoj.
- Vľavo je jedna ku jednej výrez z ľavej fotografie. Snímač má hranicu rozlíšenia, pod ktoré sa nedokáže dostať, hoc v siete týchto pixelov by informácie mohli byť prenesené.
- Vpravo je naopak masívne zmenšený obrázok, na ktorom bola využitá celá plocha. Je zmenšený na rovnakú veľkosť, ako neupravený obrázok z digitálneho fotoaparátu vľavo.
Na zobrazenie obidvoch záberov je využitý rovnaký počet pixelov.
Zväčšíme si to ešte viac.
Zväčšený pohľad na výsledok fotoaparátu. Vidíte, že žiadna hrana nie je ostrá.
A v tom je problém digitálnych aparátov a kvality ich obrazu. Keby totiž digitálny aparát bol dokonalý (a v budúcnosti určite bude), detaily by po zväčšení mohli vyzerať takto:
…ba ešte lepšie.
To bude asi aj smer, ktorým sa neskôr budú digitálne fotoaparáty uberať. Od určitého počtu megapixlov sú už obrázky dátovo nezmyselne veľké. Zato však dvojmegapixelový obrázok získaný z trebárs 8 megapixlového čipu je síce relatívne malý, ale za to nádherný.
Dôvodom tohto javu je fakt, že snímač pracuje, ako sieť farebných bodov. Každá z farieb obrazu (červená, modrá, zelená) má na snímači len štvrtinové zastúpenie plochy (zelená je dvojmo) a teda len štvrtinové obrazové rozlíšenie. Fotoaparát sa do plného rozlíšenia snaží dopátrať pomocou rôznych výpočtov a interpolácie. Viac v článku "Ako pracuje snímač digitálneho fotoaparátu".
Trojmegapixelový fotoaparát teda obraz skladá zo štyroch jednomegapixelových záberov. Ich zložením sa nakoniec získa obraz o niečo jemnejší, než by bol jednomegapixelový, ale nemá dokonale ostré aj tie najjemnejšíie detaily.
Záver
Súčasné digitálne fotoaparáty neprodukujú tak kvalitné obrázky, aké by sa z daného pixelového rozlíšenia dali teoreticky dosiahnuť. Rozlíšenie digitálnych aparátov je nižšie, než by zodpovedalo pixelovému prepočtu.
Predpokladám, že v budúcnosti bude síce rásť počet pixelov snímačov, ale výsledné fotografie, ktoré sa budú vo fotoaparátoch ukladať nebudú tak veľké.
sleeper 4. februára 2005
A coze? No clanky nie su tak aj stare su dobre? :)
Miro Veselý 4. februára 2005
sleeper: Čo to? :-)
sleeper 4. februára 2005
Miro Veselý: zvyknete uviest ze ste vytiahli z archivu nejaky clanok resp ze ste ho doplnili. tu som si to nejak nevsimol. a ako kukam tak ja tam napisany datum 3.2.2005 ;)
Miro Veselý 4. februára 2005
No asi som zabudol :-)
Tomáš Lajbl 8. februára 2005
Možná by stálo za to dodat, že prvním krokem k tomu, aby procesor ve foťáku nemusel interpolovat, je snímač Foveon X3, který má pro každý bod k dispozici všechny barvy. Až firma Sigma odstraní jeho „dětské“ nemoci (malá citlivost a rozlišení – v současnosti tuším 3 Mpx), bude to bomba a velký pokrok v kvalitě snímků.
Roman 8. februára 2005
Tomáš Lajbl:
„malá citlivost a rozlišení – v současnosti tuším 3 Mpx)“
Vies, ono to rozlisenie je trosku vacsie, kedze jeden pixel je u nich naozaj jeden pixel…
http://www.dpreview.com/reviews/sigmasd9/page23.asp
Roman