Hľadáme kontrast

Nebudeme však hľadať expozičný kontrast. To by bolo málo. Nie je problém nájsť niečo tmavé a svetlé.

Kontrast môže byť farebný, ale aj významový.

Práve takéto kontrasty si skúste všímať. Iste – ak narazíte na niečo kontrastné v zmysle svetlo / tma, neváhajte si vyskúšať to odfotiť.

Pri hľadaní farebného kontrastu často stačí prepnúť do makrorežimu.

Kus múra na pozadí modrej oblohy a máte fotografiu s kontrastom. Hrboľatý múr kontra plynulá obloha. Biela verzus modrá. Príroda proti betónu. Aj tak sa dá vnímať kontrast a vaše oko sa musí cvičiť v tom, aby si takéto kontrasty všímalo. A potom ako vždy: Pri takejto fotografii už vopred myslite na to, ako bude najlepšie pôsobiť aj s ohľadom na kompozíciu. Nebojte sa skúsiť viac expozícií a kompozícií.

Možno sa rozhodnete pre symetrickú kompozíciu.

Alebo čiastočne na stred a horná časť fotografie na tretiny.

Práve kompozícia môže výrazne pomôcť, aby sa jednoduché predmety vo vzťahu k rámčeku fotografie začali javiť zaujímavé, či efektné.

Iným príkladom kontrastu môže byť napríklad významový, alebo obsahový kontrast, napríklad kontrast betónu s trávou. Z takejto fotografie by, samozrejme, nikomu nebolo jasné, čo som si všimol.

Ak by som však fotografoval takto, asi by ste už tušili, že som chcel poukázať na kontrast medzi prírodou a betónom. Kompozíciou, teda výrezom, som odstránil všetko nepodstatné. Z fotografie už nie je jasné, či ide o múr, plot, alebo dom. Zostali len prvky trávy a muriva.

Pri kompozícii môžete potom hľadať, ako by mohli byť definované vzťahy medzi objektmi. Takouto kompozíciou je síce múr na väčšine plochy fotografie, ale je to takmer až štruktúra, preto oko automaticky skĺzne a skúma zeleň.

Nasleduje hľadanie. Bude lepšie nechať nerušený múr, ako sa bezútešne týči nad rastlinami?

Alebo múr narušíme nejakým prvkom, ktorý však nie je ničím iným, len iným múrom.

Rovnaký postup, ale stranovo obrátený. Umiestnenie prvku v oblasti ľavej tretiny býva oku menej príjemné, môže do záberu vniesť nevyváženosť. Čítame totiž zľava doprava nielen v knihách, ale aj pri pozorovaní fotografií. Na tomto zábere sa "všetko stalo" už vľavo. Vpravo nie je nič zaujímavé a to môže vytvárať pocit prázdnoty.

Môžeme komponovať na stred – vznikne symetria medzi múrom a trávou.

Alebo do záberu vpustíme ešte iný prvok?

Ak chceme do záberu vliať viac optimizmu, môžeme kompozíciou a motívom nechať trávu "poraziť" múr.

Ukážeme, že vegetácia je silnejšia, ako nejaký múr.

Alebo takto.

Stále myslite na to, aby ste v hľadáčiku videli len to, čo chcete fotografiou povedať. V tomto prípade je to kontrast medzi múrom a rastlinami.

Pri tomto cvičení sa teda budete učiť vidieť (teda aj nachádzať) motívy, ktoré sú vo vzájomnom vzťahu. Začnete si uvedomovať, že vhodný motív budúcej fotografie je možno "ukrytý" v detaile.

Celkový pohľad nemusí byť zaujímavý ničím, ale detail odhalí zaujímavý vzťah. Kompozíciou a výrezom spôsobíte, že do záberu sa nedostane nič iné, len to, čo ste si všimli práve vy.

Bežný plot, ničím zaujímavý. No fotografické videnie vám umožní, že si všimnete drobný detail – kontrast medzi betónom a listami. Motív teda už máte, teraz ešte spôsob, ako ho tlmočiť. Nestačí takto odfotiť plot.

Musíte nájsť takú kompozíciu, ktorá bez slov umožní divákovi porozumieť, čo vás zaujalo, alebo čo ste chceli fotografiou tlmočiť.

Hľadajte teda kontrasty. Sú zaujímavé. Môžu byť svetelné, farebné, aj významové. Ak chcete zaznamenať vzťah dvoch objektov, spravte to a už pri fotografovaní si cvičte sebakontrolu pri kompozícii. Chcem mať v zábere múr a zelené listy. Nemám v hľadáčiku nič iné, čo by rušilo? Je kompozícia zaujímavá? Zodpovedá kompozícia zásade zlatého rezu? Je dôležitý objekt umiestnený v tretine obrazu, alebo symetricky? Ak nie, prečo? Nemusíte vždy striktne dodržať kompozičné pravidlá, ale musíte mať dôvod na to, aby ste ich porušili. Ak ho máte, porušte ich.

Ako každé cvičenie, ani toto nestačí spraviť raz. Kto chce mať svaly, musí dvíhať činky pravidelne. Aj s fotoaparátom musíte pracovať rovnako často a vytrvalo. Potom začnete nachádzať vzťahy a nové motívy aj na miestach, na ktorých ste ešte nedávno nemali pocit, že by malo zmysel vytiahnuť fotoaparát.

Komentáre k článku: Hľadáme kontrast

  1. JitkaCL 22. apríla 2005

    Pekny clanek.
    Vyznamovy kontrast se dnes moc “nenosi”. Asi proto, ze vyzaduje premysliveho fotografa a hlavne – premysliveho divaka.

  2. PetrM 22. apríla 2005

    Vidím to tak, že divák si vůbec nemusí přesně domyslet, o jaký kontrast jde a co si myslel fotograf. Důležité je emotivní působení – divák vnímá účinek kontrastu podvědomně, fotka se mu “vrývá do mozku” i bez rozumové úvahy.

  3. Pyro 22. apríla 2005

    “Umiestnenie prvku v oblasti ľavej tretiny býva oku menej príjemné, môže do záberu vniesť nevyváženosť. Čítame totiž zľava doprava….”

    Tak by ma zaujímalo, ako sú na tom s vnímaním kompozície iné národy, napr. ako by vnímal kompozíciu tradičný japonec, zvyknutý čítať zhora nadol, alebo arab, ktorý číta z prava doľava. Mení sa podľa toho aj “okuľahodiaci” pomer a rozloženie prvkov?

  4. Miro Veselý 22. apríla 2005

    Pyro: Môže sa to meniť.

  5. JitkaCL 22. apríla 2005

    PetrM: No ano, vsechno se vryva do mozku. Nejvic pak motivy obsahujici archetypy, vid?:-)
    Dobra, napisi to jinak. Zrovna tak, jako dnesni divak se nevyziva ve stukturovanem mysleni, tak ho nelaka ani strukturovane citeni:-) Pokud chces zaujmout vyznamovym kontrastem, tak musi byt az primitivne jednoduchy a libivy – treba detska rucka v starcove dlani.

  6. nina 28. decembra 2008

    Ahoj Miro, dakujem za vsetky cenne rady. Fotenie ma velmi bavi, ale zatial moc neviem ako na to ,aj ked sa snazim. Tvoja stranka je velmi dobre citatelna, napisana pre nas laikov. Tazke este raz dik :)

Pridajte komentár:

Napíšte váš komentár k článku...

Vyplňte ešte: