Hanba, tréma a pocity pri fotení

Pri fotografovaní musí fotograf v hlave spracovávať pomerne veľa vzájomných vzťahov. Musí odhadovať, ako komponovať obraz, akú voliť expozíciu a clonu, aký zoom, z akej polohy to bude celé vyzerať najlepšie, ktorá chvíľa je tá pravá na stlačenie spúšte. Podobnými úvahami sa budete pri fotografovaní zaoberať a vďaka nim nasnímate vydarené obrázky.

V niektorých situáciách sa však predovšetkým neskúsený fotograf bude doslova topiť v tréme, alebo v pocitoch hanby.

Čo si o mne pomyslia ostatní?

Táto otázka vás, ako fotografa môže celkom diskvalifikovať!

Vopred vám prezradím, čo si o vás pomyslia ostatní: Pomyslíme si – aha, fotograf. Nič iné.

Prekáža vám taký pocit? Potom sa prestaňte zaujímať o fotografiu. Fotograf sa nesmie skloniť pod ťarchou trémy. To by nenafotografoval nič, alebo by to síce nafotografoval, ale zle.

Pred cvičením si predstavte:

  • Čo by ste si pomysleli o človeku, ktorý si na námestí ľahne na zem a bude fotografovať zašliapnutú osu?
  • Čo by ste si pomysleli o človeku, ktorý na frekventovanej ulici za slnečného dňa so statívom fotografuje omietku domu?

Ja by som si povedal, že ten človek chce získať zaujímavú fotku.

Niekedy je príjemne úsmevné pozorovať, ako sa fotograf váľa po zemi so svojím psom a fotografuje ho z podhľadu. A čo vy – dokážete sa zmieriť s tým, že budete pre niekoho možno až zábavným objektom?

Ak chcem peknú fotografiu malých mačiatok, nesmiem brať do úvahy fakt, že niektorí sa budú chichotať. Dospelý chlap a váľa sa po zemi…

Pocity sa dajú odtrénovať

Niektorí ľudia sa hanbia ľahnúť si na zem, či fotografovať nezmyselné veci. Také pocity musíte čo najskôr začať ignorovať, hendikepovali by vás.

Cvičenie

Ako prvé cvičenie si zvoľte napríklad fotografiu detailov domov, ale so statívom.

Pri fotografovaní však musíte byť sami – len jeden fotograf, nikto iný s ním.

Ide o to, že ak je človek v skupinke (často stačí, aby ste boli dvaja) prestane mať zlý pocit. Ak vás niekto "stráži", už nevyzeráte tak osamelo a suverénne si dovolíte veci, ktoré by ste sami nikdy nedokázali. Preto pri tomto cvičení budete musieť byť sami.

Na rušnej ulici, kde je veľa chodcov si rozložte statív a odfotografujte nejaký zaujímavý prvok. Potom statív pobaľte, prejdite pár metrov a znova všetko rozbaľte, odfotografujte a zbaľte.

Cieľom cvičenia bude tréning. Veľmi pravdepodobne sa budete cítiť trocha neistí. Čo si pomyslí okolie, že tu šaškujem s fotoaparátom? Možno bude prítomný strach – nevybehne majiteľ, prečo fotografujem práve jeho barák? Asi budete mať trému, že vás "celá ulica" pozoruje", ako si počínate.

Všetky tieto pocity v budúcnosti budete úplne ignorovať, často vám neskôr ani neprídu na um. Naučíte sa, že ľudia svoje okolie celkom systematicky ignorujú.

Vy si možno myslíte, že celá ulica sa díva na vás, ale to nie je pravda. V skutočnosti nikoho nezaujímate. Jediný, koho pozornosť by ste mohli upútať by mohli byť prípadní zločinci, ktorí by mali záujem o váš fotoaparát. Nikto iný sa o nejakého fotografa nebude zaujímať, každý má dosť problémov sám so sebou, rozmýšľa o svojich veciach. Ak ste si mysleli, že sa okolo vás vytvorí kruh ľudí, ktorí vás začudovane pozorujú, prečo fotíte bránu, ste na omyle. A práve cvičením si túto skutočnosť overíte. 

Akurát tu a tam sa môže stať, že sa k vám pritočí nejaký sváko, ktorý bude zvedavý, čo to fotíte, alebo sa bude chcieť predviesť, že aj on o fotení čo-to vie. Po pár priateľských vetách sa ho zbavte.

Pri tomto cvičení je vhodné časté rozbalenie a zloženie výbavy. Je to podobné, ako vyťahovanie revolveru v kovbojkách – pri práci s technikou musíte mať prax. Pred fotením nesmiete vyberať prístroj trasúcimi sa rukami, aby vám nevypadol. Čím častejšie to spravíte, tým bezmyšlienkovitejšie ten úkon spravíte. A v stave bezmyšlienkovitosti už môžete myšlienkovať o tom, ako komponovať, ako nastaviť expozíciu…

Váľame sa na zemi

Keď sa vám prvé cvičenie bude zdať ľahké, môžete skúsiť náročnejšiu úlohu. Robte niečo nezvyklé, alebo čudné. Fotografujte napríklad poležiačky v centre mesta.

Pri váľaní sa na zemi sa naučíte, že zem nebýva tak špinavá, ako sa zdá. Ak na sebe nemáte práve čierny oblek, pravdepodobne zaľahnutie nebude mať žiadne vážne následky.

Fotografovanie drobných zvierat je dobrou príležitosťou nielen na to, aby ste sa cvičili v tom, ako sa zbaviť trémy. Je aj ťažkou úlohou, pri ktorej si nacvičíte, že ak sa do fotografovania "ponoríte", názory okolia vás prestanú zaujímať. Čo na tom, že nejaká cudzia teta si pomyslí o vás niečo pokrčené? Vy predsa máte prvotriednu fotku psa!

Pred zrakmi tisícov

Nakoniec si nezaškodí odcvičiť trému.

Fotograf neraz sníma na spoločenských udalostiach, na ktorých je hrobové ticho a stovky očí zúčastnených. Začínajúci fotograf má pocit, že "sviatosť udalosti" nesmie poškvrniť ničím, ani len pohybom.

Prezrite si v okolí program verejných akcií. Možno bude niekde veľká schôdza občanov, koncert, alebo obradné hromadné spracovanie detí v kostole. Nebudete jediný, kto tam fotí. 

Oblečte sa primerane udalosti a vyrazte fotografovať. Snímajte dôstojne, čo najdiskrétnejšie, ale často meňte svoju polohu. Presúvajte sa dôstojne, snažte sa nevyrušovať, ale pritom voliť rôzne pohľady. Raz spoza scény, inokedy na scéne, neskôr z publika.

Naučíte sa, že aj keď všetci stoja a takmer ani nedýchajú, vy nie ste "všetci". Ste "fotografi", pre vás platí iný zákonník pohybov, hráte inú úlohu, než zúčastnení. V záujme zachytenia dobrej fotky vám je trpené právo trocha ignorovať dôstojnosť chvíle a chodiť, keď ostatní musia stáť. Ísť tam, kam bežná verejnosť prístup nemá. Čupnúť si, výjsť pár schodíkov… Alebo fotografovať s rukami s fotoaparátom vysoko nad hlavou.

Je dôležité, aby ste sa celkom zbavili trémy a sústredili sa na to, čo chcete fotografovať. Nevnímajte pocity, čo si o vás kto pomyslí.

Možno budete mať pocit, že chvíľa je príliš dôstojná a fotograf sa nesmie presunúť na lepšie miesto. Nebojte sa však "drzo" to spraviť. V dôstojnej chvíli vás nikto nezačne naháňať. Najhoršie, čo sa môže stať, že vás usporiadateľ diskrétne požiada, aby ste s tým prestali…

Záver

Fotografujte veľa v takých situáciách, kedy by vám to mohlo byť nepríjemné, alebo "blbé". Ste s kamarátom u holiča? No tak spravte "reportáž", ako sa strihá hlava.

Získať povolenie na fotografovanie od holičky, či niekoho iného je súčasťou práce fotografa. Väčšinou stačí ústne povolenie, ale v niektorých objektoch bude potrebné povolenie písomné.

Naučíte sa teda získať s fotografovaním oficiálny, či neoficiálny súhlas a zbavíte sa nepríjemných pocitov z toho, čo si pomyslí okolie, že ja tu fotím práve toto…

Vy ste fotografi, vy posúdite, či je fotografovaný objekt dobrým motívom.

Nenechajte rozhodovanie o tom, čo a či budete fotografovať na svoj strach. To by ste veľa nenafotili… Ten strach sa totiž dá odtrénovať nácvikom.

Pozrite si aj tieto články: