Hanba, tréma a pocity pri fotení

Pri fotografovaní musí fotograf v hlave spracovávať pomerne veľa vzájomných vzťahov. Musí odhadovať, ako komponovať obraz, akú voliť expozíciu a clonu, aký zoom, z akej polohy to bude celé vyzerať najlepšie, ktorá chvíľa je tá pravá na stlačenie spúšte. Podobnými úvahami sa budete pri fotografovaní zaoberať a vďaka nim nasnímate vydarené obrázky.

V niektorých situáciách sa však predovšetkým neskúsený fotograf bude doslova topiť v tréme, alebo v pocitoch hanby.

Čo si o mne pomyslia ostatní?

Táto otázka vás, ako fotografa môže celkom diskvalifikovať!

Vopred vám prezradím, čo si o vás pomyslia ostatní: Pomyslíme si – aha, fotograf. Nič iné.

Prekáža vám taký pocit? Potom sa prestaňte zaujímať o fotografiu. Fotograf sa nesmie skloniť pod ťarchou trémy. To by nenafotografoval nič, alebo by to síce nafotografoval, ale zle.

Pred cvičením si predstavte:

  • Čo by ste si pomysleli o človeku, ktorý si na námestí ľahne na zem a bude fotografovať zašliapnutú osu?
  • Čo by ste si pomysleli o človeku, ktorý na frekventovanej ulici za slnečného dňa so statívom fotografuje omietku domu?

Ja by som si povedal, že ten človek chce získať zaujímavú fotku.

Niekedy je príjemne úsmevné pozorovať, ako sa fotograf váľa po zemi so svojím psom a fotografuje ho z podhľadu. A čo vy – dokážete sa zmieriť s tým, že budete pre niekoho možno až zábavným objektom?

Ak chcem peknú fotografiu malých mačiatok, nesmiem brať do úvahy fakt, že niektorí sa budú chichotať. Dospelý chlap a váľa sa po zemi…

Pocity sa dajú odtrénovať

Niektorí ľudia sa hanbia ľahnúť si na zem, či fotografovať nezmyselné veci. Také pocity musíte čo najskôr začať ignorovať, hendikepovali by vás.

Cvičenie

Ako prvé cvičenie si zvoľte napríklad fotografiu detailov domov, ale so statívom.

Pri fotografovaní však musíte byť sami – len jeden fotograf, nikto iný s ním.

Ide o to, že ak je človek v skupinke (často stačí, aby ste boli dvaja) prestane mať zlý pocit. Ak vás niekto "stráži", už nevyzeráte tak osamelo a suverénne si dovolíte veci, ktoré by ste sami nikdy nedokázali. Preto pri tomto cvičení budete musieť byť sami.

Na rušnej ulici, kde je veľa chodcov si rozložte statív a odfotografujte nejaký zaujímavý prvok. Potom statív pobaľte, prejdite pár metrov a znova všetko rozbaľte, odfotografujte a zbaľte.

Cieľom cvičenia bude tréning. Veľmi pravdepodobne sa budete cítiť trocha neistí. Čo si pomyslí okolie, že tu šaškujem s fotoaparátom? Možno bude prítomný strach – nevybehne majiteľ, prečo fotografujem práve jeho barák? Asi budete mať trému, že vás "celá ulica" pozoruje", ako si počínate.

Všetky tieto pocity v budúcnosti budete úplne ignorovať, často vám neskôr ani neprídu na um. Naučíte sa, že ľudia svoje okolie celkom systematicky ignorujú.

Vy si možno myslíte, že celá ulica sa díva na vás, ale to nie je pravda. V skutočnosti nikoho nezaujímate. Jediný, koho pozornosť by ste mohli upútať by mohli byť prípadní zločinci, ktorí by mali záujem o váš fotoaparát. Nikto iný sa o nejakého fotografa nebude zaujímať, každý má dosť problémov sám so sebou, rozmýšľa o svojich veciach. Ak ste si mysleli, že sa okolo vás vytvorí kruh ľudí, ktorí vás začudovane pozorujú, prečo fotíte bránu, ste na omyle. A práve cvičením si túto skutočnosť overíte. 

Akurát tu a tam sa môže stať, že sa k vám pritočí nejaký sváko, ktorý bude zvedavý, čo to fotíte, alebo sa bude chcieť predviesť, že aj on o fotení čo-to vie. Po pár priateľských vetách sa ho zbavte.

Pri tomto cvičení je vhodné časté rozbalenie a zloženie výbavy. Je to podobné, ako vyťahovanie revolveru v kovbojkách – pri práci s technikou musíte mať prax. Pred fotením nesmiete vyberať prístroj trasúcimi sa rukami, aby vám nevypadol. Čím častejšie to spravíte, tým bezmyšlienkovitejšie ten úkon spravíte. A v stave bezmyšlienkovitosti už môžete myšlienkovať o tom, ako komponovať, ako nastaviť expozíciu…

Váľame sa na zemi

Keď sa vám prvé cvičenie bude zdať ľahké, môžete skúsiť náročnejšiu úlohu. Robte niečo nezvyklé, alebo čudné. Fotografujte napríklad poležiačky v centre mesta.

Pri váľaní sa na zemi sa naučíte, že zem nebýva tak špinavá, ako sa zdá. Ak na sebe nemáte práve čierny oblek, pravdepodobne zaľahnutie nebude mať žiadne vážne následky.

Fotografovanie drobných zvierat je dobrou príležitosťou nielen na to, aby ste sa cvičili v tom, ako sa zbaviť trémy. Je aj ťažkou úlohou, pri ktorej si nacvičíte, že ak sa do fotografovania "ponoríte", názory okolia vás prestanú zaujímať. Čo na tom, že nejaká cudzia teta si pomyslí o vás niečo pokrčené? Vy predsa máte prvotriednu fotku psa!

Pred zrakmi tisícov

Nakoniec si nezaškodí odcvičiť trému.

Fotograf neraz sníma na spoločenských udalostiach, na ktorých je hrobové ticho a stovky očí zúčastnených. Začínajúci fotograf má pocit, že "sviatosť udalosti" nesmie poškvrniť ničím, ani len pohybom.

Prezrite si v okolí program verejných akcií. Možno bude niekde veľká schôdza občanov, koncert, alebo obradné hromadné spracovanie detí v kostole. Nebudete jediný, kto tam fotí. 

Oblečte sa primerane udalosti a vyrazte fotografovať. Snímajte dôstojne, čo najdiskrétnejšie, ale často meňte svoju polohu. Presúvajte sa dôstojne, snažte sa nevyrušovať, ale pritom voliť rôzne pohľady. Raz spoza scény, inokedy na scéne, neskôr z publika.

Naučíte sa, že aj keď všetci stoja a takmer ani nedýchajú, vy nie ste "všetci". Ste "fotografi", pre vás platí iný zákonník pohybov, hráte inú úlohu, než zúčastnení. V záujme zachytenia dobrej fotky vám je trpené právo trocha ignorovať dôstojnosť chvíle a chodiť, keď ostatní musia stáť. Ísť tam, kam bežná verejnosť prístup nemá. Čupnúť si, výjsť pár schodíkov… Alebo fotografovať s rukami s fotoaparátom vysoko nad hlavou.

Je dôležité, aby ste sa celkom zbavili trémy a sústredili sa na to, čo chcete fotografovať. Nevnímajte pocity, čo si o vás kto pomyslí.

Možno budete mať pocit, že chvíľa je príliš dôstojná a fotograf sa nesmie presunúť na lepšie miesto. Nebojte sa však "drzo" to spraviť. V dôstojnej chvíli vás nikto nezačne naháňať. Najhoršie, čo sa môže stať, že vás usporiadateľ diskrétne požiada, aby ste s tým prestali…

Záver

Fotografujte veľa v takých situáciách, kedy by vám to mohlo byť nepríjemné, alebo "blbé". Ste s kamarátom u holiča? No tak spravte "reportáž", ako sa strihá hlava.

Získať povolenie na fotografovanie od holičky, či niekoho iného je súčasťou práce fotografa. Väčšinou stačí ústne povolenie, ale v niektorých objektoch bude potrebné povolenie písomné.

Naučíte sa teda získať s fotografovaním oficiálny, či neoficiálny súhlas a zbavíte sa nepríjemných pocitov z toho, čo si pomyslí okolie, že ja tu fotím práve toto…

Vy ste fotografi, vy posúdite, či je fotografovaný objekt dobrým motívom.

Nenechajte rozhodovanie o tom, čo a či budete fotografovať na svoj strach. To by ste veľa nenafotili… Ten strach sa totiž dá odtrénovať nácvikom.

Komentáre k článku: Hanba, tréma a pocity pri fotení

  1. Shinobi (ICQ 328139226) 6. apríla 2005

    Dobry clanok :-) Tieto pocity uz skazili mnohym zacinajucim fotografom mnohe pekne zabery.
    So stativom je to dobra rada, ale tiez si podla mna treba najprv overit, ci sa na danom mieste smie fotit zo stativu. Neviem ako to je u nas, ale napr. v Prahe na vecsine miest musite mat na fotenie zo stativu povolenie a zakupenu licenciu. Zadarmo sa smie fotit iba z ruky.
    Pri foteni na ulici je este vhodne vytypovat si ludi v zabere, pri urcitych typoch ludi je lepsie strach posluchnut ako prist s nimi do konfliktu.
    A fotenie na zemi? Velmi sa mi osvedcila karimatka – ta co ma z jednej strany “alobalovu” foliu. Clovek sa neuspini a v inych pripadoch sa nou da dosvietit ako odrazovou doskou. A da sa bez problemov poskladat do valceka 10x20cm.

  2. sleeper 6. apríla 2005

    Fajn clanok. O pravnej stranke fotenia na verejnosti ste uz pisali? Ak nie, tak myslim ze by viaceri uvitali pravny aspekt fotenia na verejnosti (osoby, budovy, ..). Cital som uz par clankov na tuto temu ale stale v niektorych veciach nemam uplne jasno.

  3. Martin 6. apríla 2005

    Velmi pěkný článek… také se pořád stydím…

  4. Miro Veselý 6. apríla 2005

    Shinobi: Ja toho o práve veľa neviem. Rokujem s práívnikom, už mi poslal pár slov ku kúpe foťáku https://www.digi-foto.sk/rychlokurz/mam-kupit-pouzity-fotoaparat možno časom aj k tej téme…

  5. Miso 6. apríla 2005

    Som velmi rad ze sa to tu rozbieha, tento vseobecnejsi clanok je velmi uzitocny, vdaka Miro :)
    Ak mozem drzo poprosit, este by mna (a urcite aj mnohych inych) zaujimali clanky na temu kompozicne rady, principy, nastavovanie clony, uzavierky, pripadne nezvykle postupy (ako bolo napr. highkey, lowkey) a tak… Bude take nieco alebo si si povedal ze takehoto tu uz bolo dost ? :)

  6. Miro Veselý 6. apríla 2005

    Chlapi, doplnenie. Odfoťte si ordinačné hodiny u lekára (fotopoznámka) v narvatej čakárni. Dokonca aj ja som zaváhal, ale mám. :-)

  7. Miro Veselý 6. apríla 2005

    Miso: Práve rozbieham praktické články, ako fotiť konkrétne úlohy (kvapka vody bola príklad) a cvičenia v praxi. Pripravujem cvičenia, trebárs na témy ako kontrast, línia, štruktúra, kde sa budeme učiť fotografickému videniu, kompozícii. Budú to akési domáce úlohy pre záujemcov.

    Budú nové rubriky, takže asi sa to rozbehne. Ešte som hrozivo zadĺžený, ale akonáhle to pominie, zas sa budem môcť venovať serveru na plný úväzok. Ak to klapne, chystáme zmeny, ktoré vás bezpochyby potešia, viac neprezradím.

  8. owwi 6. apríla 2005

    ordinacne hodiny je super napad!:)

    no vrchol by bol fotit sa sam, a pekne makro, ako vam zubar robi chrup;) miro mate uz take fotky?;)

    ale inak dobry clanok, a tiez som hltal clanky ako low/high key.

  9. owwi 6. apríla 2005

    a este ma nieco napada, sice off topic, ale neviem kde by to bolo lepsie.

    zaujimalo by ma, aku maju tuto ludia skusenosti s nakupom cez internet. mam trochu zly pocit z toho poslat niekomu peniaze na ucet a az par dni na to mi, dufam, dojde tovar..

  10. Miro Veselý 6. apríla 2005

    owwi: mám, myslím, že tu už boli. u súkromného zubára to nie je problém

  11. Miro Veselý 6. apríla 2005

    owwi: Ja bežne kupujem, shopy, ktoré inzerujú spravidla nemajú záujem zákazníka naštvať. Som ochotný zaručiť sa za http://www.exeshop.sk/, alebo http://www.rebus.sk/, osobne tých ľudí poznám a bežne u nich kupujem. Zároveň sa tam dá kupovať tak, že si tovar vyzdvihnete aj osobne…

  12. Miro Veselý 6. apríla 2005

    Momochodom toto naozaj nie je dobrá téma v tejto diskusii. A inú reklamu si tu neprosím.

  13. Michal 6. apríla 2005

    Dobry clanok, myslim, ze strach s fotenia mal na zaciatku kazdy. Chce to trosku exibicionizmu. Z x foteni a to som bol niekedy naozaj drzi, mi vynadali mozno 2-krat, ale i to patri k takejto praci… treba sa usmiat, na chvilku skrotit a pokracovat dalej…
    A k shopom, odporucam nejake konferencie je tam vzdy pisane dost nazorov o kazdom eshope.
    Kto hlada, najde…

  14. matus 6. apríla 2005

    dobry den, Miro, naozaj trefny clanok.
    ja mam napr. takyto problem: v “sviatocnej” chvili mam problem fotit s bleskom, ak som v spolocnosti jediny fotograf
    myslite, ze je to taktiez akceptovatelne, ako pobehovanie, atd?

  15. Miro Veselý 6. apríla 2005

    matus: Nedá sa odpovedať všeobecne. Ale v zásade, kde som doteraz fotil, všade to bolo v pohode. Tu a tam som sa trebárs na konferencii (kde som behal) vedúci uškŕňal, že to bolo trocha nápadné, ale fotky vznikli. Na nejakého fotografa sa zabudne takmer ihneď, no fotky zostávajú, alebo nevznikajú. Ja som za rušenie a fotonie.

  16. jfab 6. apríla 2005

    Jeden z najlepších článkov, vďaka Miro. Myslým, že aj týmto spôsobom sa dá veľmi dobre povzdvihnúť sebavedomie nesmelých. Mal som 17, keď som fotil moju prvú spoločenskú udalosť – stužkovú priateľov. Myslím, že mi už vtedy “drzosť” nechýbala. Dnes mám 36 a drzosť mi zostala. Na spoločenských akciách sa cítim v úlohe kameramana či fotografa úplne v pohode. Som schopný aj stoly prenášať, aby som videl to, čo vidieť chcem. Na druhej strane fotenie na rušnej ulici mi stále nejde, cítim sa nesvoj, mám neustály pocit akoby som bol jediný vhodný objekt pre ŠTB. O zaujímaní neprirodzených polôh ani nehovorím. V prírode je to zase o niečom inom.

  17. naalim 6. apríla 2005

    ked som raz fotil synov na ulici, vybehol nejaky juhos, ze preco fotografujem jeho podnik. stali sme totiz pred zmrzlinarnou (deti)…
    juhos bol agresivny, musel som mu strcit fotak do roky, nech sa teda pozrie, co fotim. mal som tam objektov 135 mm a z jeho zmrzlinarne bolo na taku kratku vzdialenost vidiet iba detail jej omietky.

    inak, deti vas spolahlivo naucia valat sa po zemi. z prechadzok, kde fotografujem, sa vraciam spinavsi, ako moji synovia (5,5 a 4 r.). Ale s krasnymi fotkami, myslim

  18. Pavol 6. apríla 2005

    shinobi, mas to pomylene. To povolenie na fotenie zo stativu platim z celej CR LEN a LEN na Karlovom moste pretoze tam bolo vela ludi ktory to mali ako zivnost fotenie turistov. Tak ako maliari portretov na Karlovom moste alebo akykoolvek iny obchodnic trhovci a iny lsi ziaviaci sa obchodom a sluzbami. Ziaden zakon Ti nezakazuje fotit na verejnych priestranstvach a to ani za pouzitia akychkolvek pomocok.

  19. tond0 6. apríla 2005

    vyborny clanok, gratulujem! som zaciatocnik a stale mam tremu dufam ze sa to cim skor (mozno aj vdaka clanku) zmeni :)

  20. Lubo 6. apríla 2005

    Zaujimavy clanok. Uz len mala poznamka. Ja sa valat po zemi nemusim ja mam Sony F717 :-)
    Mozno namety na dalsie clanky: chcelo by to zverejnit nejake vzorove tlacivo na “Model Release” aj s nejakym pokecom, problematika autorskych prav, hlavne kedy je mozne pouzit fotku s osobami na reklamne ucely, kedy nie a pod.

  21. Shinobi (ICQ 328139226) 7. apríla 2005

    2 Pavol: Mam inu skusenost, Karlov most je najznamejsi objekt, ale stretol som sa s tymto problemom na viacerych miestach v Prahe, spomeniem napr. pasaz pod Lucernou, kde som si chcel odfotit sv.Vaclava na zdochnutom koni. Fotil som s kamaratmi z Prahy a ti hovorili ze mesto toto nariadenie dost casto meni. Ak je na blizku nejaky policajt, je najlepsie opytat sa ho na to priamo a clovek sa vyhne pripadnym neprijemnostiam.

  22. Igor 7. apríla 2005

    V cudzom alebo velkom meste (napr.Praha) si dovolim omnoho viac ako doma, alebo v malom mestecku. Ina atmosfera je na Strbskom Plese a ina v Poltari. Neznasilnujem sa, ked mam tremu nefotim. Fotenie beriem ako relax.

  23. Jaja 7. apríla 2005

    Toto je sice problem, ale mam horsi. Jak fotit nezname lidi na ulici. Z toho mam vetsi tremu. Nekde si lehnout, nebo fotit omitku to podle me nic neni, ale vyfotit na ulici zajimaveho cloveka, to¨si teda netroufam. Co vy ostatni na to?

  24. Lojzo 7. apríla 2005

    Fajn clanok, ale nebola tu spomenuta este jedna pribuzna tema: fotografovanie cudzich LUDI “na ulici”: matku s dietatom, hrajuce sa deti, zaujimaveho starceka, skupinu mladych ludi, postavajucich bezdomovcov a pod. To je podla mna uplne ine kafe, ako fotenie omietky na dome :) Tu podla mna plati: bud mas s fotenym dohodu a schvalne si ta nevsima, alebo o tebe vobec nevie a tak si ta nevsima. Inac je to stratene a pomoze iba “dlhe sklo”…

  25. Miro Veselý 7. apríla 2005

    Cudzích ľudí fotiť môže byť aj problém, býva lepšie žiadať ich o súhlas. To už je trocha iná trieda debaty, tu už je reč o práve, o neskoršom použití takej fotky, netrúfal by som si to redukovať do článku.

  26. Jaja 7. apríla 2005

    Nicmene, pokud ten clovek souhlasi s porizenim fotky uz nemusi byt jeho vyraz takovy bezprostredni jako kdyby o tom nevedel. A to nemyslim jenom fotky u nas, ale jde mi take o fotky vytvarene nekde v cizine. Pokud pojedu jako turista do nejake exoticke zeme tak bych si chtel odvezt obrazky o lidech, jak tam ziji a jak vypadaji.

  27. P. 7. apríla 2005

    Zatial som nemal konflikt pri foteni cudzich osob a uz vobec nie v cudzine. Chce to len trosku respektovat situaciu a neobtazovat. Hlavne respektovat nabozenske zvykosti v citlivych krajinach. Nie je problem porozpravat sa o foteni na danom mieste s pritomnymi osobami, chvilu medzi nimi pobudnut, urobit niekolko zaberov, po chvili si na vas zvyknu a prestanu si vas vsimat. Niekedy to nie je zadarmo :-)

  28. graphy 7. apríla 2005

    Fajn clanok. Ja som mal prave pred dvoma tyzdnami problem s mojimi pocitmi pri foteni – zomrel mi totiz dedko a stryko chcel aby som na pohrebe fotil. Fakt hnusny pocit, ked ludia nad truhlou placu, mne je vselijak a este ich mam pri tom aj cvakat…

  29. Bohdan 7. apríla 2005

    Zdravím, chtěl bych se vás zeptat jak používat histogram a jak se jím řídit při focení. Jsem teprv začátečník:(
    ještě jeden dotaz-jak používat manuálne ostření u kompaktniho digi fotaku? děkuji předem za odpoved

  30. Miro Veselý 8. apríla 2005

    Bohdan: Tu debatujeme o niečom inom. Histogram som popísal tu: https://www.digi-foto.sk/rychlokurz/histogram a ostrenie nájdete v manuále k fotoaparátu.

  31. Feri 8. apríla 2005

    2 graphy: pred dvomi rokmi som aj ja absolvoval pohreb, ale myslim, ze aj vdaka tomu, ze pohreb je jednou z prilozitosti pre stretnutie sirsej rodiny, o vela rokov budu za fotky vdacni…

    2 jaja: to sedi – prava odvaha je pozriet s niekomu do oci a odfotit ho. nemam na mysli nejake fesandy alebo svalovcov – prave naopak – chcete si odfotit niekoho skaredeho, zmrzaceneho alebo inak ineho – mate odvahu mu vysvetlit, ze neskonci vo freakshow?

  32. roman 8. apríla 2005

    Miro, uzasny web. Super obsah a aj RSS je super :) Iba malo stranok ho ma(napriek tomu ze to velmi zprehladnuje obsah). Planujem kupit panasonic fz5. Potom budem mat dlho co citat ( /chcem.info ). V kazdom clanku je trosku srandy.
    Uvidim kolko mi bude trvat kym sa odvazim valat na ulici v centre Blavy aby som dostal ten pravy zaber :)
    ps: nechystas za vyrecenzovat panasonic fz5? myslim ze je to vynimocny fotak( za celkom vynimocnu cenu)

  33. Miro Veselý 8. apríla 2005

    roman: O recenziách sa, prosím, nebavme v diskusii k tomuto článku. Na recenziu ide to, čo ponúkne výrobca, ja to neovplyvňujem.

  34. KILL 9. apríla 2005

    Shinobi to robí ako ja,s karimatkou,fotil som po lúkach len tak poležiačky,mne to nevadilo,kým sa na mna nenapichol kliešť /dnes sú uplne všade/-a dostal som z toho lymsku boreliozu a pol roka behania po doktoroch,žiadna sranda,odteraz nosím karimatku ktorú mam pre istotu postriekanú repelentom….a pohoda.Mne nerobí problém fotiť na verejnosti,ale Miro Veselý to tu vystihol,tí zlodeji… striehnu,a sťe ľahkou obeťou,a prísť o foťák za niekoľko tisíc sa neoplatí,na takéto akcie zo sebou radšej vždy niekoho beriem práve koli bezpečnosti./už som raz musel prášiť pred dvoma cigánmi,naštastie som bol rýchlejší,akurát že som stratil krytku na objektív.Takže ja rozhodne neodporúčam ísť fotiť z drahým foťákom na miesta kde sa zdržujú kadejakí narkomani,cigáni a rozne týpky…

  35. Jana Ka 12. apríla 2005

    Všetky Tvoje články ma zaujímajú, tento je terapiou pre moju novú záľubu. Dovolila som si napr., samozrejme celá rostrasená, požiadať nášho starostu o pootočenie, pri preberaní plakety, čo považujem za úspech. Vydarená fotka. Ale, ľutujem néuskutočnené zábery udalostí, ktoré sa už nezopakujú. Chýbala mi odvaha a trocha drzosti.

    Zdravím.

  36. graphy 13. apríla 2005

    To: Jana Ka

    Musim podotknut, ze pri fotografovani som aj ja prilis ohladuplny a mam v sebe malo drzosti. Urcite by mi pomohlo keby som nepozeral nalavo, napravo len pekne isiel za svojim cielom… A nie len pri fotografovani, dnes takyto ludia maju zelenu :-)

  37. Bohdan Štěpánek 13. apríla 2005

    Já se omlouvám, ale nenašel jsem forum o ostření:)) Snad promineš:-)
    Ještě jedna věc, mám olympus c760 a v návodu nic o manuálním ostření není. Vím že jsi ho měl na teste, a tak bych se chtěl zeptat jestli to vubec nejak na tomto modelu ide. Dakujem

  38. Miro Veselý 14. apríla 2005

    Bohdan Štěpánek: Dlhšie podržte OK, asi sekundu. Podrobný návod na olympus.cz je možné stiuahnuť.

  39. zuzana 15. apríla 2005

    tiez si myslim, ze je to velmi dobry clanok, hlavne pre zacinajucich fotografov ako som ja. ja som spociatku tiez mala pocit, ze ma vsetci pri fotografovani pozoruju, ale tieto pocity su uz davno za mnou. hoci po zemi som sa este nevalala:)…ale co neni moze byt!

  40. Franta Richter 7. decembra 2006

    Skvělý článek,
    všemi těmito fázemi jsem si prošel a jsou popsané dokonale :)

  41. Pavol 17. februára 2008

    Rád by som Mirovi poďakoval. Dobre a s humorom píše.
    Ja osobne som sa stretol s dvoma nepríjemnými situáciami:
    Žijem v Londýne a musel som si naštudovať čo môžem a čo nie. Či môžem fotiť súkromnú budovu z mojej súkromnej budovy, alebo iba z verejnej cesty a či vôbec. Či môžem a na ktorom námestí fotiť a či môžem fotiť v parkoch? V kráľovských nemôžem. Pozor na deti! Nesmú byť v zábere. Označia ma inak za pedofila a to nepreháňam – výmysel primátora Londýna. Školy tiež nemôžem fotiť. Policajtov nemôžem fotiť ak vykonávajú akciu.
    Je toho dosť a časom ma už aj začínala zmáhať nechuť vôbec niečo fotiť v tejto paranoidnej krajine. Pomáhalo mi to že mám prízvuk a tváril som sa na turistu čo nechápe čo od neho chcú. Občas som si dal pred fotením pivo aby som nabral väčšiu smelosť. Alkohol škodí zdraviu!

    Druhá vec:
    Keď k nám príde návšteva na oslavu a hneď čo len chytím foťák tak sa začnú k sebe túliť a usmievať sa do objektívu. Keď sa im snažím vysvetliť, že chcem prirodzené fotky, tak nechápu čo vlastne chcem a atmosféra stratí svoje čaro. Najhoršie asi je keď je fotograf súčasťou oslavy alebo udalosti. Ale tak nebuďem predsa volať do maličkej izby nejakého fotografa, keď som ním ja sám :-)

  42. tomas 17. februára 2008

    ak niekoho zaujima, ako je to so zakonmi na Slovensku, odporucam pozriet ephoto.sk (dufam ze to nieje reklama)

  43. Nandy 19. apríla 2008

    Naozaj dobrý článok a dúfam, že ma povzbudí. Ešte dobre, že som ho objavil! Radšej neskoro ako vôbec. Mám tiež skúsenosti z rôznych akcii a veru pár krát som sa klepal aká bude reakcia. Hlavne v zahraničí pri “portrétoch”. Snažím sa byť nenápadný, aby to malo prirodzenosť. No objekt zbadá, že ho fotografuješ, hneď robí pózy so širokým úsmevom. Aj keď dá sa dohodnúť, aby si ma nevšímal, ale väčšinou to už nie je ono! Ale zatiaľ som prežil :-). Len musím ešte “trénovať”! Dobrých rád nikdu nie je dosť. Vďaka. Teším sa na ďalšie vaše príspevy.

  44. mikael 31. decembra 2008

    tak toto si trafil tiez mam ten problem a snazim sa odburat

  45. sjuzi 24. februára 2009

    Fuuuh, tak toto je presne aj moj pripad…niekedy mam doslova taku tremu, ze fotky sa mi zdaju uplne nevydarene, pri odovzdavani sa ich hanbim co i len ukazat, obavam sa kritiky,….a nakoniec sa mi velakrat stalo, ze fotky boli dokonca pochvalene…a to nehovorim este o pocite, ktory mavam, ked fotim nejaku udalost s vacsim poctom divakov a mam pocit, ze vsetci sa pozeraju len na mna. Clanok to cele super vystihol. Akurat dnes sa chystam fotit, tak pokusim sa pomocou tohto tuto tremu odstranit…dakujem:)

  46. šupo 21. apríla 2009

    Ďakujem, ďakujem autorovi článku :)

  47. welwet 24. augusta 2009

    1.) kto sa boji (hanbí), nesmie do lesa.
    2.) to najdolezitejsie na tom celom je to, ze dnes vacsina zacinajucich fotografov zacina na internete. Na nete je sice kazdy obklopeny mnozstvom fotopriatelov, ale v skutocnosti je kazdy sam. Ja fotim cca 35 rokov a od zaciatku fotim prakticky v kolektive skutocnych a nie virtualnych priatelov. Najlepsi trening je to, ked je na tom namesti skupinka fotografov a jeden po druhom sa budete pri foteni valat po zemi. Viac budete vnimat svojich priatelov ako okoloiducich a rovnako to bude aj zo strany okoloiducich…ani si vas nevsimnu a bude im to uplne jedno, co a ako tam fotite… ja mam dnes vacsiu starost pri takomto foteni o to, aby ma niekto nezasliapol alebo aby nedajboze nezavolal zachranku, ze na namesti niekto lezi so srdcovym kolapsom :))))

  48. Veronika H. 23. októbra 2011

    Uzasnyyy clanok. :) Som nadsena. Lahko a zrozumitelne napisany, bez omacok okolo, fakticky a jednoznacne. Wow!

Pridajte komentár:

Napíšte váš komentár k článku...

Vyplňte ešte: