Ako fotiť sýkorky a iné vtáctvo

Článok píšem v zime a preto sa týka sýkoriek. Rady sa však týkajú aj iného vtáctva foteného v prírode.

Odkiaľ fotiť?

Taká sýkorka sa bojí.

Nerada vidí vo svojej blízkosti nejakých tvorov s aparátmi. Preto začiatok akcie bude vyzerať, ako na poľovačke – nájdite si vhodné miesto, z ktorého vás veľmi nebude vidieť a vy budete mať primeraný výhľad.

V prírode je zima, takže najskôr si overte u známych, či nemajú vhodné podmienky na fotenie priamo v teple za oknom.

Pohodlne si sadnite, alebo ľahnite, aby ste mali aparát pevne v rukách, budete používať silný zoom. Ak máte statív, hodí sa.

Čakanie bude jedným z pracovných nástrojov…

Pozor na fotky cez sklo

Fotiť cez dvojité valcované sklo okna je veľmi nepríjemná aktivita, pretože bežné sklo je krivé a na fotkách to bude veľmi vidieť. Ak chcete kvalitu, okno pootvorte a foťte priamo. Kto dá prednosť teplu pred kvalitou obrazu, pripraví sa na silnú farebnú aberáciu a neostrosť, ktorú do obrazu môže vniesť sklo okna spolu so silným zoomom.

Na tomto zábere vidieť zvislé pásiky na pozadí vľavo – tie sú spôsobené nerovnosťou skla.

Aj tu, najsilnejšie je to na pozadí v oblasti chvostu.

Tieto zábery sú zbavené farebnej aberácie retušou, no v skutočnosti vyzerali takto:

Farby som zosilnil, aby lepšie vynikli zelené a fialové artefakty, ktoré sú spôsobené lomom svetla cez dvojité nekvalitné sklo okna. Plus objektívom.

Zoom

Pravdepodobne sa nevyhnete foteniu aj s digitálnym zoomom. Nebojte sa toho – interpolácia vo fotoaparáte prebieha ešte pred kompresiou fotky do JPG. Zväčší sa síce neostrosť, ale inak sa k vtáčikom priblížiť nedá…

Ak hovorím o zoome, mám na mysli tak zhruba 8× a viac. Vtáčiky u nás sú maličké a aj na 3, či 4 metre by ste s bežným trojnásobným zoomom nenafotili nič príliš použiteľné.

Pozadie

Čím viac vám na kvalite fotiek záleží, tým viac si dajte záležať na vhodnom pozadí fotiek. Nie, že nafotíte taký chaos, ako ja na týchto ukážkach.

Mne fotky sýkoriek nestoja za to, aby som niekde premrzol a zo stanovišťa, v ktorom som fotil bolo pozadie ideálnou ukážkou toho, ako pozadie nemá vyzerať. Konáriky tvoria zložitú a chaotickú štruktúru, na pozadí ktorej sa sýkorka celkom stratí. Hĺbka ostrosti nie je až tak malá, aby pozadie celkom poprela.

Potom, čo som sa dobre ukryl, sýkorky sa odhodlali prejsť do fázy odberu zrniečok.

Tu už pozadie ruší o niečo menej, aj tak však tmavý strom „konkuruje“ chvostu vtáka.

Nevýhodou je, že je to snímané proti oblohe. Tak sa fotí zle. Na zábere je vysoký kontrast a aparát má tendenciu fotky exponovať tak, aby nebo nebolo prepálené. Preto popredie je dosť tmavé.

Ak chcete dobré fotky, nájdite si zhruba rovnako tmavé pozadie, ako popredie, alebo trochu tmavšie. Malo by byť buď celkom neostré vďaka hĺbke ostrosti, alebo aspoň minimálne členité, aby vtáčik bol dobre vidieť.

Svetlo a expozičný čas

Malé vtáky sa pohybujú neuveriteľne rýchlo.

Akcie na týchto snímkach trvali tak asi sekundu, výnimočne tri. Vták zasadol, zobol, odletel. Pri práci s plným zoomom a tak rýchlo sa pohybujúce objekty vôbec netreba skúšať fotiť, ak expozičný čas klesne pod stodvadsaťpätinu sekundy. Lepšie ak budete fotiť päťstotinou, či ešte kratším časom – ak sa dá.

Na to ale potrebujete veľa svetla. V zime na to musí aspoň čiastočne svietiť slnko. Ak je za mrakom, expozičný čas bude pod stotinou sekundy a počítajte odpad 200 záberov na jeden možno použiteľný.

V lete problém so svetlom nie je, ak nechcete fotiť práve v prítmí lesa…

Osemstotina sekundy. Veľmi nešťastné pozadie úplne likviduje vtáka – zobáčik je celkom stratený…

…retušou sa mu síce dá pomôcť, ale keďže kontúry vtáka v pohybe nie sú ostré, dokonalá retuš je prakticky nemožná, vždy bude cítiť, že obrázok je manipulovaný… Na ostrý záber letiaceho vtáka je aj tisícina sekundy málo.

V zime však naozaj nebýva jednoduché zachytiť aj veľmi rýchle akcie celkom ostro. Z desiatich sa vám možno (trochu) podarí jedna a aj to som tuším zobral príliš optimisticky.

Dvestopäťdesiatina sekundy. Letiaci vták už bude neostrý, sediaci bude ostrý, ak sa aj kmítko príliš nehýbe.

Ostrenie

Ak viete, že fotiť sa bude krmítko, môže byť účinné, ak si vopred nastavíte (a overíte, či je ostrosť v poriadku!!!) manuálne zaostrenie. Zrýchli sa tým reakcia fotoaparátu a odpadnú fotky, kedy aparát síce automaticky zaostril, ale celkom zle.

Tu je neostrosť spôsobená nielen aparátom. Pripočítala sa k tomu aj nerovnosť skla práve na sýkorke.

Z čoho usudzujem na neostrosť skla? Niektoré veci sú horizontálne zdvojené a to len v ľavej časti záberu. Škoda ho.

Foťte veľa a naslepo

Nedá sa nič robiť. Fotenie sekundových akcií veľmi často dopadne takto:

Vták drzo odletí zo záberu skôr, než má. Takýchto záberov nafotíte celé desiatky, nič si z toho nerobte. Zmažete ich.

Foťte sekvenčne

Ak váš fotoaparát umožňuje fotenie rýchlych, za sebou nasledujúcich záberov, využite ho.

Nepoužívajte však „štúdiu pohybu“, či ako nazývajú niektorí výrobcovia možnosť, kedy aparát v mimoriadne hustých intervaloch fotí sekvenciu maličkých fotiek, ktoré sú však umiestnené na jednom obrázku. Tento režim naozaj je iba štúdiou pohybu – fotky bývajú dosť nekvalitné.

Stlačte spúšť ihneď, ako sa vták blíži ku krmítku – áno, je to fotenie úplne naslepo. Pri rýchlosti dnešných digitálnych aparátov sa však nedá veľmi čakať na „vhodnú situáciu“.

Pozerajte sa obidvoma očami

Nedívajte sa len cez hľadáčik fotoaparátu. Skontrolujte cezeň kompozíciu a potom už pozerajte na scénu druhým okom.

To je výhodné preto, že okom vidíte oveľa širší uhol záberu, než cez hľadáčik. Tak uvidíte, že vták
prilieta. Stlačíte vďaka tomu spúšť skôr, než bude v zornom poli fotoaparátu. Kým sa fotoaparát spamätá z toho, že má fotiť, vták akurát ide…

…odletieť.

Myslite tiež na fakt, že digitálne fotoaparáty majú malé oneskorenie zobrazeného obrazu. Vďaka kontrole okom budete mať asi desatinu sekundy predstih.

Foťte oveľa viac, ako veľa

No a foťte veľa. Keď nafotíte sto fotiek, počítajte zhruba s jednou, že sa trochu podarí.

Nevydarené na prvý pohľad odlíšite aj na malom LCD – vtáctvo vôbec nie je na zábere. Také bez váhania zmažte. Tie, čo na LCD vyzerajú k svetu zmažete až v počítači – tu pre neostrosť, tam pre zlú expozíciu, každopádne poriadne snímky získate len náhodou a tú treba posmeľovať k akcii práve kvantitou.

Niektorí fotografi sa dívajú na takéto fotenie naslepo dosť pohŕdavo. Spravidla majú nedigitálny fotoaparát a sú hrdí, že vedia správne vystihnúť okamih, kým my, s digitálnymi fotoaparátmi „musíme“ fotiť stovky záberov za sebou naslepo. A že to potom už ani nie je fotenie.

Nič si z toho nerobte. Ak sa niekto chce chvastať, že odfotí čo chce na prvý pokus, nech sa z toho teší.

Mrknite aj do kníh

A posledný tip: Ak chcete vtáky nasnímať viac, ako len dobre, odporúčam vám pred začiatkom fotenia najskôr nahliadnuť do kníh o tých vtákoch, ktoré práve idete fotiť.

Znalosť toho, kde žijú, čo im chutí a aké majú zvyky vám veľmi pomôže nielen pri príprave pochúťky, na ktorú ich budete lákať, ale aj pri voľbe vhodného miesta.