Rukotrasy alebo trasenie rúk

Je veľa situácií, ktoré fotograf chce zachytiť, no v skutočnosti trvajú tak krátko, že digitálny fotoaparát môže mať vážny problém túto úlohu zvládnuť.

Najhoršie na fotografovanie sú rôzne oficiálne akcie, ktoré neumožňujú opakovanie. Hromadná gratulácia študentom pri ukončení štúdia beží pomerne rýchlo a môže sa stať, že kým exponujete jeden obrázok a fotoaparát ho začne ukladať a nabíjať blesk, medzitým vám môže ujsť trasenie rúk ďalšieho občana. Tento problém je z kategórie neriešiteľných a v prípade, že máte pomalý fotoaparát, musíte s týmto faktom rátať. Buď si na takúto akciu zoberte fotoaparáty dva a striedajte ich, alebo skúste ovplyvniť priebeh udalostí, ak je to len trochu možné.

Aj keď to znie absurdne, odporúčal by som vám, aby ste si vec úplne normálne nacvičili, požiadajte dvoch svojich priateľov, aby vám venovali niekoľko minút svojho času. Nech k sebe pristupujú pomerne rýchlym krokom, nech si krátko podajú ruky a nech od seba odstúpia. A vy tento akt fotografujte, samozrejme cvične. Ak to zopakujete 40 až 50krát, získate pomerne solídny odhad, ako máte reagovať, aby ste tento akt zaznamenali správne.

Po tom v ostrej situácii oceníte, že väčšina našich fotografií bude presná. Vaši kamaráti, ktorí budú fotografovať rovnaký dej, budú mať iba zábery ľudí, ktorí si práve idú podať ruky alebo si ruky podali a už sa pozerá každý inam.

Má to zmysel?

Zachytávať gratulácie fotoaparátom je vážny problém aj z pohľadu, čo vlastne fotografovať.

Gratulujúci sa hýbe, gratulovaný :-) je v rozpakoch. Väčšinou zachytíte len tváre v čudných výrazoch a gestá z kategórie „hráme amatérske divadlo“.

Mnoho záberov vďaka tomu bude nevydarených.

Moment potrasenia ruky sa často odohráva len zlomok sekundy.

Často sa stihne nafotografovať skôr niečo takéto. Z pohľadu vlastného „aktu“ gratulácie je to záber mizerný, ale všimnite si, ako sa obidve dámy príjemne tvária. Snímať akt gratulácie v predstihu sa mi často veľmi osvedčilo.

Najhoršia možnosť je čakať na bozk. Tu spravidla jednu bytosť neuvidíte a druhú len trocha…

V našej civilizácii sa ľudia málokedy dotýkajú a tak sú často v rozpakoch.

Potom vznikajú snímky, ktoré sú síce z kategórie momentiek, ale osobne ich veľmi nemám rád, pretože mnoho ľudí ma potom žiada, aby som ten záber zničil.

Pri odovzdávaní darčekov a pri gratuláciách sa ľudia často aj bozkávajú, no je veľmi sporné, či fotografovať aj túto fázu. Pri bozkávaní sú tváre často zakryté a špúlia rôzne málo dôstojné grimasy. Je preto otázne, či je vôbec v záujme fotografovaných, aby boli prezentovaní práve v nie dôstojnom výzore.

Ach, keby som mal v krvi trocha viac zlomyseľnosti, mohol by som vám ukázať stovky príšerných kreatúr, aké som nafotografoval na rôznych sympóziách, schôdzach a oslavách. Nechcem však znevážiť ľudí, ktorí si to nezaslúžia – také obrázky by som ostatne publikoval aj tak len preto, aby som ukázal, že ani roky praxe niekedy nestačia na túto scénu. Preto je lepšie fotografovať radšej tesne predtým, než sa tváre vykrútia do gratulačných kreatívnych úsmevov.

Podľa môjho názoru je výhodnejšie fotografovať práve ono podanie rúk či výmenu darčekov, keď sa zúčastnení zvyknú tváriť podstatne neutrálnejšie, alebo sa aspoň usmievajú.

Štrng – brnk

Pri oslavách sa často pripíja.

Nie je vždy jednoduché trafiť takto presne onen moment.

Často to stihnete len „tesne vedľa“.

Odporúčam, aby ste uprednostnili radšej príjemné grstá ľudí, než vlastné dotknutie sa pohárikov.

Ak sa tvária príjemne a bezprostredne, málokomu bude prekážať, že sa poháre nedotýkajú…

Skúste si prípadne ľudí trocha porežírovať (po jednom poháriku odmietne málokto).

Ak sa dá, nech sa telami otočia mierne na vás, ako keby ste stáli traja „do kruhu“. Je to výhodnejšie, než keď budú proti sebe stáť čelne.

Domáce akcie

Pri oslavách narodenín a iných domácich udalostiach je úplne najjednoduchším spôsobom ľudom vysvetliť, že po dobu fotografovania treba celý akt spomaliť. Možno sa niektorí zúčastnení budú uškŕňať, ale väčšinou láskavo vyhovejú a vy si odnesiete vydarené fotografie z každého trasenia ruky.

Verejné akcie

Na konferenciách či iných serióznych udalostiach už býva väčšinou trochu problém komunikovať so zúčastnenými, že si majú ešte trochu dlhšie držať ruky a spomalene odovzdávať darčeky.

Ak je to však len trocha možné, skúste si to s nimi dohodnúť. Ľudia sú často schopní urobiť v tejto oblasti kompromis a „zapózovať“ pred fotoaparátom.

Nič nedajte na kuvikanie rôznych „chrobákov Truhlíkov“ ktorí vám budú mudrovať, že dobrý fotograf nemusí režírovať beh udalostí a prispôsobí sa. Áno. Dobrý fotograf má aparát s profi bleskom za 100 tisíc, namiesto 128 megovej karty malý harddisk a môže to „odpáliť“ sekvenčne.

Problémy zaostrenia

Pri fotografovaní dvojice, ktorá si vymieňa darček či trasie rukou, býva spravidla problém pri zaostrení.

Kompozícia väčšinou vyzerá tak, že po bokoch obrázku sú bytosti, ktoré fotografujeme a v strede obrázku nie je nič. Iba vzdialená stena miestnosti, na ktorú mnohé z fotoaparátov zaostria. Výsledkom sú celkom neostré bytosti.

Z toho dôvodu býva potrebné meranie zaostrenia a expozície vykonať tak, že najskôr namierite fotoaparát na ktoréhokoľvek zo zúčastnených, a keď aparát oznámi pripravenosť, exponujete tak, že najprv fotoaparát nastavíte na správnu kompozíciu.

Tento proces trvá spravidla asi sekundu až dve. Je to pomerne veľká časová strata, ak vezmeme do úvahy, že ju musíte absolvovať pred každým záberom znova.

Práve toto zložité zaostrovanie môže spôsobiť, že veľmi rýchlo sa odohrávajúce gratulácie proste nestihnete odfotografovať.

Na tento problém existuje asi jediný liek: manuálne zaostrenie. Nie každý fotoaparát túto možnosť má, ale ak váš fotoaparát manuálne zaostrenie umožní, je to ideálny spôsob ako si výdatne zlepšiť výsledky práce.

Blesk

Ďalším problémom môže byť blesk. Tu sa situácia významne líši na základe toho, aký fotoaparát máte k dispozícii.

Niektoré prístroje – predovšetkým tie novšie – dokážu s bleskom pracovať priam zázračne a jedna fotografia za druhou vám urobí veľkú radosť presnou expozíciou a krásnymi farbami.

Bohužiaľ, mnoho fotoaparátov dodnes nedokáže pracovať práve počas osláv. Tejto téme som sa už na tomto webe venoval, preto len telegraficky: < /p>

Mnoho udalostí sa odohráva pre blesk v celkom nevhodnom prostredí. Fotografuje sa vo väčšej sále, ktorá pre blesk predstavuje prakticky úplnú tmu. Postavy, ktoré fotografujeme, sú často mimo stred obrazového poľa a navyše sú oblečené v tmavých oblekoch. Jediný svetlým objektom sú tváre, ale tvoria pomerne malú plochu obrazu, preto sa blesk v mene priemeru často rozhodne tieto malé objekty ignorovať a intenzívne ich preexponuje.

Potom zistíte, že všetky obrázky z tejto dôležitej situácie sú úplne nepoužiteľné. Tváre na všetkých obrázkoch sú dobiela vyžraté.

Proti tomuto javu spravidla niet odvolania. Keď sa vám to už stalo, fotografie nezachránite spravidla žiadnym programom. (Ak máte v tvárach aspoň čiastočne kresbu, môže pomôcť editácia, ale výsledok nebude v poriadku nikdy).

Z toho dôvodu odporúčam, aby ste pred vlastným fotografovaním významnejšej udalosti vždy najskôr vykonali niekoľko testovacích záberov, ktoré budú simulovať budúcu scénu. Ak fotografujete ľudí v oblekoch napríklad na pohrebe alebo na svadbe, fotografujte kamarátov v tmavom oblečení zhruba v rovnakej sále. Ak sa všetky fotografie podaria, nemusíte sa obávať ísť do akcie na ostro.

Ak už máte svoj fotoaparát dlhší čas, dokážete odhadnúť, ako sa bude správať. Potom netreba robiť žiadne „testy“, pretože už mnohými prešiel. To je aj dôvod, prečo má mnoho fotografov pocit, že starý fotoaparát fotí lepšie ako nový. Neuvedomia si, že s novým prístrojom sa musia zžiť, odhaliť jeho slabiny a naučiť sa ich kompenzovať…

Ak zistíte, že váš blesk vykonáva bieliaci efekt s tvárami, mali by ste na významnú udalosť skúsiť zohnať iný fotoaparát, alebo znížiť výkon blesku tak, aby na scénu proste nedosvietil. (Niekedy paradoxne pomôže zvýšenie výkonu alebo zmena citlivosti… Skúšajte nanečisto.)

Zníženie dosahu blesku sa dá vykonať napríklad sivým filtrom, inokedy stačí na fotoaparáte znížiť citlivosť.

Keďže každý fotoaparát sa v rovnakej situácii správa trochu inak, je ťažké poskytnúť nejakú exaktnú univerzálne platnú radu.

Prvé, čo by ste však mali spraviť, je prehľadať menu, či neumožňuje výkon blesku obmedziť priamo vo fotoaparáte. To zvykne niekedy výrazne pomôcť.

Rýchlosť akcie

Čím starší máte digitálny fotoaparát, tým dlhšiu má odozvu medzi tým, čo stlačíte spúšť, a tým, kedy spúšť naozaj spustí. Volá sa to pomalá odozva fotoaparátu. Ak máte tento problém, mali by ste pri cvičení fotografovania trasenia rúk s kamarátmi bedlivo sledovať a snažiť sa aj odhadovať, o koľko skôr máte spúšť stlačiť, aby ste trafili práve požadovaný dej.

Mne osobne sa osvedčilo v podobných situáciách fotografovať tesne vo chvíli keď sa ruky takmer začínajú dotýkať. Problém nie je len v tom, ako zareaguje fotoaparát, ale predovšetkým v tom, že ľudia si podávajú ruky rôzne.

Niekto po podaní ruky ruku rýchlo odtiahne, ako keby bol zasiahnutý elektrickým prúdom a také podanie rúk je naozaj ťažké odfotiť. Preto je dobré exponovať bez meškania. Niekedy sa stane, že ruky odfotografujete tesne pred spojením, ale to spravidla býva menším zlom ako nestihnúť daný akt odfotografovať vôbec. Tváre ľudí bývajú zaznamenané najmenej problematicky práve do chvíle dotyku. Prečo? Je to často preto, že po stlačení rúk niekto povie „gratulujem…“, druhý „ó, ďakuje…“ a obidvaja strúhajú úprimné tváre. Ak chytíte obidvoch práve počas vyslovovania písmena U, máte odfotených dvoch kaprov na suchu. :-)

Záver

Fotografovanie podávania si rúk nie je vôbec jednoduché a vyžaduje dosť veľkú prax.

Praxou rozumejte dosť veľký počet fotografií, ktoré sa nevydarili.

Ak vás pozvú fotografovať niekam na stužkovú či na oficiálnu firemnú akciu, vrelo a úprimne vám odporúčam, aby ste nelenili fotografovanie takejto scény niekde normálne a natvrdo nacvičiť. Inak hrozí, že zaznamenáte veľké fiasko. 

A keď už je reč o gratuláciách: gratulujem vám k dočítaniu článku. Cmuk, cmuk. :-)

• Komentáre k článku (12)