Ľudia v kancelárii

Majlom prikvitla otázka na ktorú som nemohol odpovedať jednou vetou a myslím, že odpoveď by mohla zaujímať viacerých.

Moj nadriadeny prisiel so skvelou myslienkou urobit na nastenke „tabulu cti“, no a ked uz mam taky „super“ fotoaparat, tak mam obehat vsetky nase pobocky a nafotit ludi (portrety pri praci… ako sedia v saku za stolom). Nemozem mu vysvetlit, ze dobry fotak este dobreho fotografa nerobi a tak sa tesim ako sa do toho pustim. Taktiez niektore z tychto fotografii by sa mali neskor objavit aj v niektorych regionalnych novinach, kde budu uverejnene rozhovory s tymito ludmi. No a pomaly sa dostanem aj k tomu, preco Vam vlastne pisem. Chcel by som Vas poziadat o rady, co by som mal pri foteni ludi dodrzat, coho sa vyvarovat a podobne.

Pri tejto práci narazíte na niekoľko problémov, ktoré budú proti vám.

V prvom rade to bude protisvetlo. K mnohým pracovným stolom sa dostanete len tak, že z pozadia bude vyvierať :-) slnečné svetlo. To hodne komplikuje život.

Tento problém často celkom účinne pomôže vyriešiť blesk.

Poriadne by pomohla aj veľká plachta z pokrčeného alobalu – trebárs 3×2 metre. Obávam sa, že je to náročné na výrobu. Ale ľudí by vám to prisvietilo naozaj prvotriedne.

Druhý problém bude tma. V mnohých budovách je málo svetla a fotky s bleskom nezvyknú vyzerať najlepšie. Skúste preto fotografovať so statívom (alebo pevne držte fotoaparát). Blesk voľte až nakoniec, keď niet inej možnosti.

Blesk v tme vyrobí ploché fotografie – na silnejšom svetle zas môže príjemne zmierniť kontrast…

Tretím problémom môže byť zmiešané osvetlenie. Za dňa nie je dobré, ak dovolíte, aby pri pracovných stoloch svietili lampy. Vznikli by fotografie farebne nevyvážené.

Nakoniec zostane otázka, či sa má pracovník tváriť že práve pracuje a vy ste ho náhodou odfotografovali, alebo si má voľne sadnúť pri svojom stole, ale pozerať do objektívu.

Tento posledný problém nechám na vás, no odporúčam, aby ste nafotografovali s každým fotografovaným sériu záberov pri práci, a aj s pohľadom do objektívu. Neskôr vyberiete podľa toho, na čo fotografiu použijete.

Kam pozerať?

Na prvý pohľad si človek ani neuvedomí, aký je to problém.

Ak fotografujete napríklad človeka, ktorý sa živí počítačmi, je dobré snímať ho tak, aby jeho porciu obživy bolo vidieť.

To však znamená fotografovať človeka z profilu, či skoro až zozadu – ak chceme vidieť na monitory. A je dobré, ak na monitory vidieť, ak keď na nich nebude takmer nič vidieť.

Fotografia človeka, ako pracuje, je vhodná, ak ide o dokumentáciu práce, alebo o ukážku, akí usilovní sú zamestnanci.

Pozor na úderníkov!

V päťdesiatych rokoch vznikalo veľa fotografií z pracovného procesu. Sú učebnicou, ako fotka z práce nemá vyzerať. Dogma nútila fotografov, aby zaznamenali pracovníka, ktorý radostne vykonáva svoju prácu. Už v samotnom zadaní bola lož – kto už ide radostne sústružť, či kopať výkop? Okrem toho boli fotografie silne štylizované – vy to nerobte.

Ako vyzerá štylizácia? Pracovník simuluje prácu tak, aby mal jednu ruku na klávesnici a druhou aby písal. Vzniká celková strnulá póza – „hrať“ svoju prácu pre fotografa fakt nedokáže každý.

Aby portrét nebol celkom z profilu, pracovník sa môže natočiť (naštylizovať) viac ku vám a pozerať do prázdna. Na prvý pohľad to síce vyzerá, že pozerá na monitor, na druhý pohľad je jasné, že ani náhodou. Z takejto fotografie cítiť štylizáciu a nikto jej neuverí.

Myslím si, že oveľa prirodzenejšie pôsobí, ak sa fotografovaný na vás akoby pozrel. Z fotky je jasné, že som skoro vôbec neprerušil prácu. Je to vhodný kompromis medzi pracovnou fotografiou a portrétom.

Práve mi napadlo slovo pracovný poloportrét :-)

Ak je cieľom odfotografovať portrét človeka v jeho pracovnom prostredí, asi by sa mal pozerať na vás. Tu je jasne vidieť, že som prácu prerušil a plne som sa sústredil na fotografovanie.

Pri takýchto záberoch býva problém, čo s rukami… V tom už neporadím. Treba skúšať.

Celková kompozícia

Ďalším problémom je uhol záberu.

Odporúčam, aby ste nefotografovali z priveľkej vzdialenosti – okolo pracovníka nie je potrebné zaberať priveľa z kancemalárie.

Choďte do takej blízkosti, aby ste v zábere mali len pracovníka a jeho pracovný stolík.

Asi takto.

Pozor na hrubé amatérske chyby.

Len telegraficky pripomeniem:

Laik fotografuje hlavu v strede obrázka – to je najhoršia možnosť vôbec.

Pri fotografovaní sa snažte myslieť na to, že váš divák pracovisko možno nepozná a nezaujíma ho. Dostaňte preto do fotografie vhodnú kompozíciu.

Vyhnite sa fotografovaniu nič nehovoriacich záberov – na tomto obrázku sa niet na čo pozrieť.

Iný ukážkovo nezaujímavý záber – tak mizernú fotku sa mi už roky nepodarilo odfotiť.

A ešte jedna ukážka, ako to nemá vyzerať. Tak sa tajne fotí vedúci, o ktorom sa dá tušiť, že by s fotografovaním asi nesúhlasil.

Tu je veľa zbytočného okolia a silný kontrast – blesk by neublížil.

Vhodný uhol záberu

Skúste vždy odfotografovať niekoľko pohľadov na pracovisko.

Nefotografujte však nikdy človeka v strede fotky. Umiestnite ho tak, aby mal kam pozerať.

Čiže takto. Tu je portrét v poriadku, niekomu však môže prekážať, že nevidieť, čo je na monitore. Hra? Účtovníctvo? Majler? AutoCad?

Nezabudnite fotografovať z výšky očí pracovníka.

Fotografia zhora zvykne pôsobiť čudne.

Svetlo

V protisvetle bude pracovník v tieni.

To sa dá korigovať zapnutím blesku.

Ten dosvieti scénu, no obraz na monitoroch spravidla „pohasne“. Pre najlepšie výsledky budete musieť obraz na monitory doložiť kolážou… (Toto je technologická nevyhnutnosť – tak sa to robí aj v profesionálnej praxi.)

Ak zistíte, že v zábere je priveľa tmy a nefotografovali ste bleskom…

…môže trochu pomôcť retuš, ale nie v každej situácii.

Záver – stručné opakovanie

Fotografovať ľudí pri práci nie je ľahké a radšej si to na nečisto preskúšajte s niektorým kolegom, ktorý vám ochotne zapózuje. Skúste si zopár variant.

Potom si ujasnite, či chcete fotografovať ľudí pri práci, čiže pracujúcich, alebo fotografujete pracovníkov na pracovisku. Podľa toho budú na fotkách robiť, alebo vám budú hľadieť do objektívu.

Dodržte pri všetkých fotografiách na tabuli cti (alebo v jednom čísle novín) jednotný štýl. Všetci na rôznych fotkách nech buď pracujú, alebo nech všetci hľadia do objektívu.

Vo prípade, že chystáte fotky pre časopis, kde budú s pracovníkmi rozhovory, odporúčam portrét na pracovisku, nie fotky pri práci.

Na fotke by malo byť jasné čo a s čím daný človek robí. Ak je to počítač, bolo by fajn vidieť trochu na monitor.

Osvetlenie – ak má byť tvár v tieni, prisvieťte bleskom. Pri okuliarmi vybavených pozor na reflexy blesku v okuliaroch. Nemali by tam byť.

Ak máte možnosť voľby, odkiaľ svetlo dopadne na tvár, najlepšie je bočné predné – vytvorí mierne tiene a to dobre pôsobí na plasticitu.

Výška fotoaparátu nech je takmer rovnaká ako výška očí fotografovaného.

Nemiešajte denné a umelé svetlo.

Pracovník nemá čo hľadať v strede snímky. Nech je na tom kraji obrázka smerom od ktorého pozerá. Hlava nech je blízko k hornému okraju snímky.

Spravte minimálne 20 obrázkov z každého človeka. (Radšej päťdesiat.) Budete mať lepší výber najdôstojnejšej fotografie.

Z kolegýň, ktoré si zakladajú na tom ako vyzerajú, urobte radšej stopäťdesiat. Ktoré kolegyne to sú? Tie čo sa nerady fotia a po tretej fotke vás ženú preč. Väčšinou sa boja zlých fotiek a tak už počas fotenia robia protestné grimasy typu „nefoť ma“. Samozrejme, že potom vyzerajú zle. Musíte ich fotiť tak dlho, až ich to divadlo prestane baviť a začnú sa tváriť normálne. Ak to nepomáha a aj po sto fotkách sa vzpierajú, zaujmite ich niečím. Väčšinou ich najviac zaujímajú ony samé, takže viete, z akej oblasti máte klásť otázky, aby zabudli, že sa majú brániť… :-)

Ak môžete, použite statív. Nie na ovalenie tých kolegýň.

• Komentáre k článku (20)