Sneh a ako ho zvládnuť

Na snehu je nepríjemné práve to, že je snehobiely. Ak chcete znázorniť sneh verne, fotka by mala vyzerať približne takto:

Na tomto obrázku je biela naozaj biela. Akurát snáď taká maličkosť – nič tam nie je vidieť.

Čo teraz?

Aby sme zobrazili sneh, musíme bielu trochu stmaviť.

Teraz už sú tiene tmavšie a sneh je zachytený takpovediac realisticky – nik nemôže povedať, že by nebol biely!

Lenže je až tak výdatne biely, že na prvý pohľad nie je celkom jasné, čo je vlastne na obrázku zachytené. Preto musíme ešte trochu stmaviť.

Tak. Teraz už jasne vidieť, čo je odfotené. Najsvetlejšie miesta na fotke sú však stále ešte na hranici prepálenia – ukazujem na ne šípkami. Myslím si, že to veľmi nevadí, ale ak by som chcel precízne exponovaný záber, musel by som ho ešte viac stmaviť. Na takomto malom to, čo je prepálené nie je veľmi vidieť, ale na fotke by to bolo rušivé.

Teraz už na snímke nie sú prepálené miesta.

Sneh a automatika

Možno si kladiete otázku, prečo tu špekulujem o nejakom stmavovaní, alebo zosvetľovaní – keď na foťáku máme predsa automatiku, stačí ju použiť.

Áno. Automatika sa postará o to, aby na fotke bolo zaznamenané všetko. Lenže automatika nevie, že sa pozerá na objekt, ktorý by mal byť nasnímaný tak, aby vyzeral, že je celkom biely.

Fotky, na ktorých je veľa snehu proste automatika zaznamená tak, aby biele plochy boli podľa možnosti zaznamenané čo najprecíznejšie – tmavo.

Pri tomto zábere to príliš neprekáža. Čo však v prípade, že fotíte na snehu svojich kamarátov? (Ukážky dávam čiernobiele, nech sa sústredíme len na svetlosť, či tmavosť obrázku, farby teraz neskúmame.)

Nesmie vás zaskočiť, ak vám automatika predloží takýto tmavý záber, ako správne exponovaný obrázok. Sneh je nasnímaný pekne, postava je tmavá.

Čo s tým?

Na snehu sa často nedá pracovať len automaticky – musíte ručne nastaviť kompenzáciu expozície. Dokonca aj tá môže často zlyhávať, pretože ak je v zábere snehu málo, expozícia je správna. Ak veľa, kompenzáciu treba pridať.

Iste viete, aké nepohodlné je pred každým záberom meniť kompenzáciu expozície.

Bracketing

Fotenie na snehu je klasickou ukážkou, kedy je táto funkcia doslova na nezaplatenie! Má ju veľa fotoaparátov – neváhajte ju preto využiť.

Je to funkcia, ktorá spraví na jedno stlačenie spúšte niekoľko záberov tesne po sebe. Jeden má expozíciu nastavenú podľa názoru automatiky. Ďalší záber je potom svetlejší a tretí tmavší. Niektoré fotoaparáty umožňujú nasnímať aj viac záberov, ako tri.

Parametrom bracketingu je nastavenie o koľko svetlejší a tmavší záber má vzniknúť. To si vyskúšajte najskôr na nečisto – na každú situáciu sa hodí trochu iné nastavenie. Ja na snehu používam kombináciu 0,3EV a 5 záberov za sebou. Správny býva prvý (najsvetlejší) alebo druhý.

Ak je to málo, dá sa okrem toho upraviť expozícia na trochu svetlejšiu – tak, aby stredný obrázok bol zhruba čo najbližšie správnej expozícii.

Na týchto ilustračných fotkách sú rozstupy medzi fotkami 0,7 – aby skoky boli výraznejšie a názornejšie.

Aj keď máte nasnímanú sériu fotiek bracketingom, nebude vždy jednoduché určiť, ktorý obrázok je vlastne najlepší.

Tento má sneh popísaný precízne, ale ešte stále je tmavý. Chcelo by to trochu retuše a záber by bol v poriadku.

Tento záber je snímaný takpovediac správne – postava má správnu farebnosť, sneh je snehobiely. Môže však prekážať, že sneh je na niektorých miestach prepálený.

Ešte horšie dopadnete, ak budete fotiť v protisvetle.

Prudký lesk snehu spôsobí oproti zatieneným miestam na zábere taký silný kontrast, ktorý sa vôbec nedá zaznamenať. Pri takomto motíve sa nezaobídete bez veľkého počtu skúšobných záberov.

Buď bude prepálený sneh a červené stĺpiky budú v poriadku…

…alebo zaznamenáte sneh podrobne, no stĺpiky budú tmavé.

Existuje síce aj kompromisná cesta, na nej sú však vypálené najsvetlejšie miesta. Na takejto malej fotke to takmer nevidieť.

Ešte horšie dopadne pokus zaznamenať sneh spolu s okolím.

Rozsah jasov, ktoré treba v takomto zábere zaznamenať je tak veľký, že sa bez kompromisov proste nezaobídeme. Slovo kompromisy v tomto prípade znamená – straty.

Buď zaznamenáte dobre okolie a sneh bude vypálený…

…alebo popíšete precízne bielu a okolie už bude tmavšie, než by bolo treba.

Farba snehu

Teraz sa vás opýtam ešte raz: Akú má sneh farbu?

(Pomôcka: Biela nie je správna
odpoveď!)

Sneh má farbu, ktorá je závislá na okolí. Zapadajúce slnko ho môže nafarbiť do žlta, no v tieňoch bude modrý – to je svetlo, ktoré dopadá z modrej oblohy.

A ak fotoaparát nejakým zázrakom ešte nenastaví celkom dokonale bielu, výsledok vás možno dokonca zaskočí a sneh bude hrať všetkými farbami – okrem bielej. Tak to vyzerá aj v skutočnosti, no niekedy sa hodí, aby sneh bol biely a bez farieb.

Také zábery môžete v retušovacom programe trochu upraviť – označte sneh a stiahnite mierne jeho farebnosť…

Inokedy môžete postupovať práve naopak – na tomto zábere som farby trochu zvýraznil, aby ihličie takpovediac „vyskakovalo“ z inak bezfarebnej bielej.

Niekedy však práve silná preexpozícia môže napomôcť pri tom, aby ste dosiahli pocit pocit ľadovosti snehu. Tento veľký detail snehovej hrudky je preexponovaný.

Zhruba správna expozícia totiž vedie ku snímke, o ktorej by len málokto povedal, že je to sneh.

A až v takto tmavom podaní sa na snímkach začnú trblietať prvé ligotavé bodky snehu.

Už len sneh sám o sebe je tak zložitý objekt na fotenie, že nám nestačí dynamický rozsah na jeho zachytenie. Nečudo, že ak okrem snehu chceme zaznamenať aj oveľa tmavšie objekty, ako biele, nutne narazíme na problémy a kompromisy.

Preto si netrhajte vlasy, ak vám prvé fotky na snehu nevyjdú najlepšie. Je to ťažká úloha.

Ak sa chystáte na lyže, nájdite si trochu času a spravte si s vašim fotoaparátom nejaké skúšky nanečisto, aby ste si nacvičili, ako sa správa pri fotení na snehu. Niektoré fotoaparáty totiž nafotia skvelé zábery, iné zas budú úplne tmavé.

A ešte dva tipy:

Histogram

Ak si potrebujete rýchlo overiť, ako je fotka nasnímaná, použite histogram. Mnoho fotoaparátov ho má.

Ak je sneh popísaný zhruba správne, v histograme bude v pravej časti určitá rezerva a v ľavej časti tiež skončí krivka skôr, než okno historamu.

Preexponovaná snímka bude v pravej časti zjavne odseknutá – „kopček“ histogramu by mal končiť dole, no tu je odseknutý hore. Je to jasný signál, že fotka je na veľkej časti plochy celkom preexponovaná.

Ak má váš fotoaparát túto možnosť, vďaka histogramu aj v zlých podmienkach dokážete spoľahlivo skontrolovať, či je obrázok v poriadku.

Bodové meranie

Možnosť bodového merania expozície má veľa fotoaparátov. Ak chcete dosiahnuť správne exponované postavy, merajte na snehu expozíciu práve týmto spôsobom.

Je síce možné, že tak získate celkom prepálený sneh, ale po pár skúškach sa s tým zoznámite a výsledky budú veľmi dobré – obzvlášť ak to skombinujete s bracketingom.

Pozor: S bodovým meraním potrebujete mať dosť skúseností. Nenechávajte si skúšky až na dovolenku, či na inú príležitosť, na ktorej výsledku vám záleží.

Opakujte každý záber viackrát.

Fotenie na snehu je ťažké – nehanbite sa kamarátov požiadať o krátke pózovanie.

Spravte vždy niekoľko alternatívnych obrázkov.

Veľmi výrazne zvýšite šancu, že keď si prezriete fotky z výletu, či dovolenky, spravia vám, aj vašim blízkym naozaj radosť.

• Komentáre k článku (19)