Prisvietenie bleskom

S hlbokými tieňmi sa oplatí bojovať – napríklad filmári zatienené oblasti dosvetľujú tak, že na scénu nechajú dopadať trocha svetla odrazeného od veľkých odrazových tabúľ, alebo svietia reflektormi…

Použitie blesku, ako pomocného svetla, je jednoduché. V situácii, kedy je scéna osvetlená kontrastným svetlom, proste zapnete aj blesk. Ten spôsobí, že oblasti v tieňoch sa presvetlia a jasne osvetlené oblasti svetlo blesku prakticky neovplyvní.

Mnoho fotoaparátov už dnes v automatickom režime dokáže identifikovať, že aj za jasného svetla sa oplatí blysnúť bleskom. Ak to fotoaparát nespraví sám, môžete na každom fotoaparáte zapnúť takzvaný vynútený blesk. To znamená, že fotoaparát blysne bez ohľadu na to, či je scéna tmavá, alebo svetlá.

Expozičná automatika sa v tom prípade bude snažiť expozíciu nastaviť tak, aby záber bol nepreexponovaný.

Klasická situácia, kedy kontrast medzi svetlom a tmou nie je zvládnuteľný.

Pri zapálení blesku sa zatienené časti obrazu mierne presvetlia, no obrázok nestráca svoju plasticitu.

Ideálne sa hodí aj v situácii, ak fotografujete portrét v zatienenej časti ulice.

Použitie vynúteného blesku na prisvietenie však naráža na vážny problém, pokiaľ ide o miniatúrne a malé fotoaparátiky. Tie majú často „neduživé“ blesky, čiže majú pomerne slabý svetelný výkon. Taký blesk síce zasvieti, ale v porovnaní s intenzitou denného svetla sa na výslednej fotografii prakticky neprejaví žiadny účinok dosvietenia.

Napríklad ani z necelého metra nedokáže taký prístroj dosť výrazne presvetliť tiene.

Tu bol zapnutý blesk, no takmer to nevidieť.

Silnejšie blesky sú na fotoaparátoch väčších rozmerov a na niektorých kompaktných fotoaparátov. Také blesky sú na dosvietenie spravidla pripravené dobre a oplatí sa ich používať.

Profesionálne fotoaparáty majú nielen dostatočne silný blesk, ale predovšetkým je možné aj regulovať, akým výkonom blysne. Tak sa dá regulovať pomer dosvietenia k prirodzenému osvetleniu.

Veľmi silný výkon blesku sa podpíše na expozícii – je tak silný, že denné svetlo sa takmer vôbec nepodieľa na výslednej expozícii. Takéto nastavenie blesku sa dá využiť, ak chcete vizuálne oddeliť popredie od pozadia.

Pri znížení výkonu blesku sa denné svetlo začína podieľať na expozícii.

Teraz už blesk dosvecuje len veľmi slabým zábleskom, väčšinu expozície tvorí denné svetlo.

Účinok prisvietenia bleskom neraz na fotografii „nevidno“ – nevidno v zmysle, že fotografia pôsobí dojmom, ako by bola fotografovaná „normálne“ bez blesku.

Blesk a farebná teplota

Blesk má spravidla nastavenú farebnú teplotu denného svetla. Preto použitie blesku, ako pomocného osvetlenia za „bieleho dňa“ bude farebne prirodzené. Len niektoré blesky môžu osvetliť scénu o niečo chladnejším (modrastým) svetlom, čo na obrázkoch aj býva potom vidieť. Tieto rozdiely však väčšinou bývajú len veľmi malé.

Výraznejšie môže byť rozdiel vo farebnej teplote viditeľný, ak fotografujete napríklad pri západe slnka.

Slnečné svetlo má vtedy oranžovú farbu…

…ale dosvietenie bleskom záber "ochladí".

Oveľa horšie dopadne pokus pri použití blesku, ako prisvetľovania v silnejšom umelom svetle. Žiaľ, to je aj najčastejší spôsob použitia bleskov. Preto bývajú fotky s bleskom v umelom svetle farebne nekonzistentné.

Ostatne vstavaný blesk je skôr núdzové osvetlenie, ako ideálny zdroj svetla… To však už je iná téma.

Záver

Aj pri fotografovaní za slnečného dňa má význam ponechať zapnutý blesk. Pomôže vám zmierniť príkre svetelné kontrasty. Jeho účinok sa prejaví predovšetkým v tieňoch – neovplyvní plasticitu nasvietenia scény, či celkovú atmosféru.

 

Komentáre k článku: Prisvietenie bleskom

  1. Roman 23. marca 2005

    Maly preklep: “Váraznejšie”.

    S pozdravom
    Roman

  2. Miro Veselý 23. marca 2005

    Vďaka.

  3. sleeper 24. marca 2005

    Miro Vesely: Dovolim si oponovat nie k podstate ale k ukazkovej fotografii pre blesk maleho fotoapratu. Na danych 2 fotkach nie je az tak vysoku kontrast a silne tiene takze prisvietenim by tvar skor stratila plasticitu ktoru teraz ma.

  4. Miro Veselý 24. marca 2005

    To je pravda, ale ako ukážka je to práve pekné – ten blesk nezapálil takmer vôbec, keď to takmer neovplyvnil ani z metra… (v úplnej tme dosah pod dva metre, aj to len pri vyšších citlivostiach)

  5. MAHO 24. marca 2005

    Zapnuty blesk pocas slnecneho dna ma nevyhodu, ze synchro cas s bleskom moze ovplyvnit expoziciu (t.j. jednoducho – pri pouzitom case 1/120, resp. 1/250 sa uz neda zaclonit tak, aby zaber nebol preexponovany), externe blesky maju na toto svoj vlastny mod, ja to mam radsej zapnute…

    Inak, v umelom osvetleni by bolo idealne blyskat s rovnakou farebnou teplotou ako ma okolite svetlo, t.j. dala by sa pouzit nejaka “nazltla” farebna dosticka, pripadne gelova farba (viem, ze take nieco sa k tym lepsim bleskom dodava).

    BTW – neviete mi niekto poradit, kde by som taky “filter” na blesk kupil v Bratislave?

  6. Miro Veselý 24. marca 2005

    MAHO: Ja som obehol pár obchodov, bolo zábavné pozorovať, aké rôzne grimasy predavači robia, keď človek chce kúpiť niečo také, o čom ani nepočuli.

    Podobne vhodná otázka je aj farebný kalibračný terč Gretag Macbeth Color Checker, trebárs :-)

  7. xxl 29. marca 2005

    tie terce mozem potvrdit. v nemenovanom najvacsom BA fotoobchode mi tvrdili ze “to sa dava len ako priloha casopisov” …

  8. Miro Veselý 29. marca 2005

    xxl: Tak to by ma asi položilo :-)

Pridajte komentár:

Napíšte váš komentár k článku...

Vyplňte ešte: