Ako fotiť huby

Fotografovanie húb je zaujímavá činnosť, na ktorej si fotograf v mnohom môže overiť, ako zvláda techniku snímania a nakoľko sa dokáže odpútať od svojej pozemskej existencie. Fotografovanie totiž neraz vyžaduje mimoriadne nepohodlné polohy. Ak napriek nepohodliu dokážete pri snímaní udržať nielen ostrý záber, ale myslieť aj na osvetlenie a kompozíciu, je to fajn.

Tma v lese a 10 centimetrový statív

V lese je tma aj v prípade, že svieti slnko.

Slnko totiž neprenikne až ku hubám. Mimochodom – veľmi by nám ani nepomohlo. Slnkom osvetlená huba by vytvorila tak extrémny kontrast, že by nemal šancu ani filmový fotoaparát, nie to nejaký plastový digitálik. A tak prítmie je síce nemilé z hľadiska expozície, ale budeme aspoň pracovať s mäkkým svetlom, ktoré nie je potrebné príliš regulovať.

Iste ste si všimli slovíčko príliš, ktorým chcem naznačiť, že istá regulácia svetelných pomerov asi potrebná bude – to záleží na tom, čo je cieľom fotografie.

Moja základná výbava do lesa: staniol a vyššia pevná plechovka.

Plechovka poslúži, ako statív. Keďže expozičný čas sa bude často pohybovať niekde v oblasti pol sekundy, potrebujeme fotoaparát fixovať. Ale výška prístroja od zeme bude niekedy len pár centimetrov. Sú síce špeciálne statívy, ktoré umožňujú aj pozície fotoaparátu tesne pri zemi, ale neposkytnú oveľa viac stability, než stará plechovka. Dôvod je prostý – v lese je príliš mäkký podklad a tak ani statív nie je dokonale fixovaný. Plechovka (či iný ľubovoľný podporný objekt) poslúži rovnako a má jednu výhodu – ste oveľa operatívnejší pri nastavení finálnej kompozície. Predsa len naregulovať presne statív je náročnejšie.

A teraz staniol – tým budeme svietiť hubám na brušká, či čo to majú za žiabre.

V lese je tma a taká huba je ako dáždnik. Nielen, že pod ňou neprší, ale je pod ňou aj tma. To sa pri fotografovaní oplatí upraviť.

Tak, aby sa v zábere neobjavil, položte na zem staniol. Netreba veľa, často stačí pár centimetrový kúsok, či ploská guľka skrčeného staniolu. Svetlo, ktorým tak hubu osvetlíte odspodu nesmie byť príliš silné – získali by ste neprirodzene osvetlenú hubu.

Staniol musí byť veľmi pokrčený, aby odrážal čo najviac difúzne svetlo.

Hore bez prisvietenia, dole s kúskom staniolu. Nechcem teraz riešiť, ktorý záber je lepší – niekedy chceme mať pod hubou tmu – potom staniol netreba. Najlepšie je spraviť niekoľko alternatív a vybrať si až doma.

Každopádne – mierne prejasnenie ponurých miest fotografii pomôže vždy, ale musíte splniť už spomenutú podmienku – umelo dosvietené oblasti nesmú byť veľmi svetlé. Cieľom dosvietenia je len vyrovnať extrémny kontrast, nie viditeľne osvetliť.

Dosvietenie stačí väčšinou len mierne.

Pod hubou stačí kresba, nesmie byť svetlejšia, ako klobúčik.

Iná ukážka práce so staniolom:

Do staniolu spravte dieru…

…a vykuknite cez ňu objektívom…

…na hubu. Tak máte istotu, že sa staniol nedostane do záberu a pritom bude od huby len niekoľko málo centimetrov. Pri tomto zábere bolo výraznejšie dosvietenie nevyhnutné, inak by jasné pozadie bolo celkom preexponované.

Oblečte sa na to primerane

Už asi tušíte, čo vám práve idem radiť. Áno, budete sa vrhať na zem celým telom, plaziť sa a váľať. Neveríte? Uvidíte!

Zoberte si staré rifle a pod ne niečo hrubé a teplé. Stará vetrovka a staré topánky. Na nejakú karimatku zabudnite. Viem, huby radi rastú po daždi a na jeseň a preto vás asi karimatka napadne, ako prvá. Ale zem v lese je nerovnomerná. Budete snímať ležiac pomedzi staré pníky a trčiace korene. Karimatka by sa zničila.

Navyše pri hľadaní správnej kompozície často zistíte, že bude lepšie, ak sa posuniete trocha viac nabok – a už sa plazíte, alebo váľate – niektoré kompozície sa lepšie fotia ležiac na boku. Polohu tela určíte vždy predovšetkým s ohľadom na to, či dokážete zo zvoleného uhla pohľadu stabilizovať fotoaparát, aby výsledkom bola ostrá fotografia.

Preto sa pripravte na to, že sa vrátite špinaví, ako malé prasiatka.

No a čo? Veď kto dnes používa univerzálny prací prášok? Len hlupane v televíznych reklamách, ktoré sú na ploche 20 až 30 sekúnd poučené susedkou, že práve a jedine… veď viete čo. Zauzlované biele ponožky vo vrecku košele a podobne.

Expozícia

V lese bude s automatikou expozície vždy patália.

Veľa objektov je v skutočnosti tmavých. Ale to automatika tmavé veci vidí len nerada a preto expozíciu upraví tak, aby skutočne tmavé objekty boli na fotografii svetlé. To sa nám však nehodí.

Ak je huba tmavá a zem skoro čierna, aj na fotografii to chceme mať zachytené práve v tejto tonalite. Preto použite kompenzáciu expozície. Spravidla budete pracovať v oblasti mínus 1EV, niekedy aj viac.

Ešte lepším spôsobom, ako zaistiť presnú expozíciu je použiť automatický bracketing. Huby sú často vysoko kontrastným objektom (biela huba, čierna zem v pozadí) a určiť expozíciu odhadom je veľmi náročné. Bracketing významne zvýši nádej, že jeden záber bude presne taký, aký ste chceli.

Clona bude výhodná asi čo najmenšia, aby ste sa nedostali na príliš dlhé expozičné časy. Tým, žiaľ, získate menšiu hĺbku ostrosti, čo pri niektorých menších hubách bude znamenať, že ostrá bude len niektorá časť huby.

Nastavenie bielej odporúčam vždy kontrolovať manuálne – ideálne podľa riadneho terča (sivá 18% plocha, alebo aspoň biely papier). Na ukážkach v tomto článku vidíte, aké zásadné rozdiely vo farebnosti sú, ak nastavenie ponecháte na automatiku.

O kompozícii na ďalších stránkach článku – predsa len je tam viac obrázkov a na pomalom pripojení by sa stránka otvárala niekoľko minút…

Pozrite si aj tieto články: