Fotíme za jazdy

Začnem po dobrom: nefotografujte z autobusu, vlaku, električky, trolejbusu, auta, motorky, bicyklu ani trojkolky. Výsledky takých pokusov bývajú nepresvedčivé. Veľa technických problémov znižuje technickú kvalitu fotografií. Pohybujúce sa miesto fotografovania znižuje kompozičnú kvalitu záberov. No a voľba motívu je tiež problematická a to z dôvodu, ktorý sa volá:

Nuda počas jazdy

Pri jazde sa väčšinou nudíme. Dlho sa dívate na okolo pobehujúci les, stromy a stĺpy. Kamióny, nákladiaky, autá, autá, vétriesky, na tenkú placku rozjazdené veveričky, motorky, polia, policajti… Stále to isté, nuda. Zrazu sa vám z ničoho nič odkryje výhľad napríklad na Vysoké Tatry. To je nový, silný podnet, zmena. Podľahnete a odfotografujete maličkú škvrnu vzdialených Tatier.

Neskôr, pri prezeraní fotografií sa budete asi čudovať, čo ste tou fotografiou vlastne chceli povedať.

Preto je dobré počítať už vopred s tým, že fotografovanie z auta (vlaku, či iného mobilného priestoru pre cestujúcich) je to činnosť, ktorá vám môže spríjemniť cestu. Výsledné obrázky dokonca môžu byť niekedy aj podarené, ale nespoliehajte sa na to. Väčšinou vám nebudú na nič.

Cestovanie na dovolenku, či výlet je totiž zážitkom a tak si chcete zaznamenať aj cestu. No na výjavy spoza okien sa zabúda. Trvajú pár sekúnd a hneď sú tu iné obrazy. Ak si svoje fotografie prezriete o rok, alebo o niekoľko rokov, možno ani nebudete vedieť, kto ich fotil, kedy, kde a prečo.

Počas jazdy teda človek zažíva emócie a zároveň sa nudí. Pocit, že treba fotografovať za jazdy, môže byť naliehavý, ale skúsenosti ukazujú, že fotky z dopravných prostriedkov nezvyknú byť veľmi pôsobivé – spravidla nie sú ani dobré, ani neprinesú spomienku.

Za jazdy sa nedajú fotografovať krajinky

Ak chcete získať naozaj vydarené krajinky, je lepšie cestu prerušiť a starostlivo si nájsť vhodné miesto záberu, na ktorom bude kompozícia podriadená vášmu zámeru. Také obrázky budú spravidla podstatne lepšie.

Možno si poviete "tak zas za prerušenie jazdy mi TÁTO scéna ne100jí". Ak pritom sedíte v aute, je dosť pravdepodobné, že tá scéna asi naozaj nestojí za fotografiu. Ak ale nadobudnete presvedčenie, že fotenie z dopravného prostriedku a za jazdy je to pravé orechové, potom by som tu pre vás mal aspoň zopár tipov ako na to.

Pohybová neostrosť

Tuhý problém. Tým tuhší, čím viac to za jazdy "hegá".

Klasická fotografia dopadne tak, že čím bližší objekt fotografujete, tým viac bude pohybovo rozostrený.

Preto počítajte radšej len s fotografovaním vzdialenejších objektov.

Na vzdialenosť 50 až 100 metrov sa fotografovať dá takmer bez problémov.

Expozičný čas voľte čo najkratší. Ak prístroj nemá manuálne ovládanie, voľte režim na športovú fotografiu. V hre však bude na vás číhať niekoľko ďalších pascí:

Prekážky

Potom, čo si starostlivo pripravíte expozíciu, prejde si svojvoľne popred vás strom. Just, natruc a ešte sa z toho bude aj tešiť, že vám zavadzal. Poznáme tieto zlomyseľné stromy…

Sú to namyslené potvory, ktoré sa radi fotografujú. Čím je rýchlosť jazdy vyššia, tým ľahšie sa to stane. Najmä, ak máte pomalší fotoaparát, musíte počítať moment expozície aj s ohľadom na to, či pred vami nie je nejaký strom.

Okrem stromov môže byť problémom nízke popredie. Pohľad na veterné elektrárne bol zaujímavý, kým by spodnú časť záberu bolo tvorilo svetlejšie pole. No tam sa mi do objektívu škeril strom. Na tomto zábere už popredie kazí obrázok.

Práve v teréne, v ktorom je veľa stromov si často nevšimnete drobné prekážky, ktoré za jazdy ani nevnímame…

Chcete odfotografovať niečo takéto, ale pri troche smoly doma zistíte, že…

…nenápadný stĺpik proste zničil záber. Iste, retušou by sa to riešiť dalo, ale nie vždy. Dôležité je počítať s tým, že takéto drobné prekážky si vôbec nemusíte pri fotografovaní všimnúť – hlavne ak dávate pozor na veľké stromy a stĺpy.

Sekvenčná expozícia

Pokiaľ vám výjav stojí za snímku, oplatí sa fotografovať sekvenčne. Získate tak sériu fotografií, z ktorých si (snáď) vyberiete aspoň jeden použiteľný obrázok.

Expozícia podľa terénu?

Počítajte aj s tým, že nastavenie expozície môže byť výrazne odlišné pre osvetlené objekty a pre oblasti v tieni.

To komplikuje snímanie v situácii, keď dlho idete povedľa kríkov a viete, že za chvíľu na chvíľu "vykukne" napríklad vzdialený hrad, ktorý chcete odfotografovať. Na čom si pripravíte expozíciu?

Najlepšie je preto pracovať v manuálnom nastavení expozície. Na otvorenej krajinke si nastavte správny čas a clonu. Potom už stačí čakať. To, že pred vami prefrngávajú tmavé kríky vás už od tej chvíle nemusí trápiť, pretože viete, že záber bude expozične v poriadku.

Ostrosť – sledujte objekty

Ak chcete fotografovať bližšie ciele, než vzdialené domčeky, musíte cieľ sledovať fotoaparátom podobne, ako keby ste naň mierili flintou. To sa ľahko povie, ale v tej rýchlosti ťažko robí – skúste si to na nečisto. Spočiatku určite nedokážete dokonale nasynchronizovať pohybujúci sa objekt s pohybom fotoaparátu.

Na tejto snímke sa mi podarilo "trafiť" pohyb fotoaparátom, ktorý presne zodpovedal bránke a vzdialeným stromom. Postava je neostrá.

Podobná situácia.

Tu už výsledok začína byť presnejší – idúce auto v protismere je ostré. Počítajte s desiatkami fotografií na skúšku, kým sa vám trochu začne dariť.

Oveľa ľahšie sa vám odfotografuje auto, ktoré ide vo vašom smere jazdy. Vďaka silne rozmazanému pozadiu bude obrázok zaujímaný.

Ostrosť

Pohybujúce sa predmety je ťažké zaostriť automatikou. Počítajte preto s tým, že niektoré zábery sa vám vôbec nepodaria – budú celkom rozmazané. Fotoaparát môže byť dosť dezorientovaný z toho, čo má zaostriť, ak pred motívom snímania šibrinkujú stromy. Často ani fotoaparát nemožno držať celkom pokojne.

Tu je tiež výhodnejšie -ak sa dá – prepnúť na manuálne zaostrovanie a nastaviť nekonečno (predpokladám, že budete fotografovať vzdialené objekty). To má výhodu nielen vo väčšom počte podarených obrázkov. Fotoaparát bude oveľa flexibilnejší – práve automatické zaostrovanie najviac odďaľuje moment expozície. A rýchlosť momentu expozície od stlačenia spúšte je pri fotografovaní za jazdy veľmi dôležitá.

A teraz sklo

V aute to máte ľahké – stiahnete okienko a fotíte. (Ak nie je zima.) V autobu
se či vo vlaku to nie vždy je možné. Ak musíte fotografovať cez sklo, postarajte sa o to, aby bolo celkom čisté. Ak môžete, jednoducho pred odjazdom autobusu či vlaku vystúpte a sklo si očistite.

Prvá zásada: sklo musí byť v tieni.

Ak naň svieti slnko, je koniec s fotografovaním, nemá cenu to ani skúšať.

Aj silne znečistené sklo, ale v tieni, dáva nádej na použiteľné fotospomienky. Takú fotku síce asi nebudete príliš ukazovať, ale niečo na nej bude aspoň trochu vidno.

Ak je sklo osvetlené slnkom, aj najmenšia špinka sa premietne na fotografii.

Stačí, aby slnko svietilo z iného uhla a nečistoty takmer vôbec nevidieť.

Sklo tesne k objektívu

Ak môžete voliť, ako ďaleko má byť sklo od objektívu, choďte k nemu pokiaľ možno najbližšie – najlepšie na dotyk. Pozor však na to, aby ste pri prudších pohyboch neudreli fotoaparátom o okno… Niekedy to za jazdy "hegá". Dôvod prečo má byť sklo blízko je jednoduchý:

Fotoaparát by mohol zaostriť na sklo a nie na vzdialenú krajinku. Navyše takto je štruktúra špiny výborne čitateľná…

Ak budete od skla objektívom vzdialení asi tak 2 centimetre, špina na snímke bude určite nezaostrená. Navyše je nádej, že ľahšie nájdete čo najmenej špinavé miesto okna. Nečistoty budú rozostrené a neraz si ich ani nevšimnete. 

Leskne sa to

Okno so sklom vám pripraví ďalší nepríjemný problém: leskne sa.

Na fotografiách to bude pôsobiť veľmi rušivo. Tu je prevenciou len to, ak fotoaparát zakryjete napríklad čiernym tričkom, aby nevidel sám seba a ani okolie. Niekedy sa taká poloha nájsť nedarí, inokedy áno. Oprobujte…

Ak ste s fotoaparátom a predmetmi umiestnenými za sklom v tieni, lesky sú takmer zanedbateľné:

V zatienenej električke ani netreba fotoaparát zatieniť – lesky sú len malé.

V aute je často veľa predmetov, ktoré sa na okne výrazne lesknú. Ak ich už nemôžete odstrániť, potom pomôže jedine prísť s fotoaparátom čo najbližšie ku sklu.

Odleskov a špiniek bude menej a navyše v zábere nebudú zbytočné okraje interiéru auta. Tri reflexy v hornej časti obrázku už nemá na svedomí sklo auta, ale optika fotoaparátu, záber je snímaný v miernom protisvetle bez použitia slnečnej clony. (Slnečná clona by v tomto prípade významne zlepšila kvalitu záberu.)

Krivé sklá

Ak je sklo nerovnomerné, nezaostríte.

Pozor aj na krivé sklá – vpravo na snímke sú pokrčené koľajnice. Tak vyzerá krivé sklo. Ak si môžete vybrať okno, cez ktoré budete fotografovať, vyberajte najmenej zdeformované.

Krivo držaný fotoaparát

Za jazdy sa skoro nikdy nepodarí držať fotoaparát v správnej polohe. Človekom to drgá, fotografujeme v krkolomnej polohe a podobne.

Nečudo, že mnoho fotografií je potom odfotografovaných nakrivo. Také fotografie potom pôsobia veľmi amatérsky. Dá sa to korigovať retušou – spraviť výrez.

Výrez však zvykne z obrázku zobrať priveľa. Čo už – asi treba priznať, že za jazdy sa dokonalá fotografia fotí ťažko… Idete napríklad vlakom okolo nejakej pamiatky a na fotografiu máte neraz len jediný pokus – trebárs dve sekundy po vyjdení z tunela. V 140 kilometrovej rýchlosti.

Preto sa pripravte na to, že tie fotky proste občas nebudú dobré. Našťastie – povedzme si to na rovinu – ak sa nevydaria, nebudú vám chýbať až tak, ako sa vám to môže javiť za jazdy. Že práve idete na viadukt, je určite zaujímavé v čase jazdy, je to zážitok. Ale neskôr…? Komu tie fotky ukážete?

"Aha. Tu sme išli cez most. Tu bol taký múrik s nápisom "Janka, milujem ťa", ale nevidno ten nápis. Tuto zas bolo vidieť taký kopec, ako sa to volal? A toto zas bol most, veľmi ho tam nevidieť, ale bol tam. Tu bola na lúke prepelica. Alebo hus. Možno čajka. Alebo srnka. Proste niečo sa tam hýbalo. Vidíte? Tá bodka v strede obrázka. Nie, to nie je kameň, fakt to bola asi prepelica. Toto je zas viadukt. Ani ten veľmi nevidieť…"

Ak sa chcete zbaviť otravnej návštevy, povedzte im rovno, aby odišli. Netreba ukázať fotky z cesty na dovolenku. :-)

Záver

Fotografovanie z dopravného prostriedku je náročné a veľa obrázkov sa nevydarí. Počítajte s tým.

Možno viac, ako výsledné fotografie, bude zaujímavé vlastné fotografovanie – skúste si to, prekonajte všetky prekážky. Je to dobrá prax na rýchle fotografovanie. Môžete sa tak zžiť s fotoaparátom v náročných podmienkach. Neskôr tie skúsenosti možno aj využijete. Poznáte to – ťažko na cvičisku…

Viac k tejto téme...

 

Komentáre k článku: Fotíme za jazdy

  1. Peter 6. júla 2004

    Tradične kvalitne pripravený článok – zo života a pre ľudí. Len tak ďalej.

  2. BoBo 6. júla 2004

    Mala otazocka pre pana Veseleho…
    Tych prvych par fotiek je fotenych cez stiahnute okno ??? Nejako som tam nevidel odrazy :)
    Inac plne suhlasim, na kompziciu sa da skoro zabudnut, a odrazy byvaju dost otravne… ale co clovek narobi, ked autobusar nemoze zastavit kazdych par metrov, ked by som rad nieco cvakol :o)

  3. Miro Veselý 6. júla 2004

    BoBo: áno, všetky fotky som fotil z električky cez okno. Ak fotíte zo strany na ktorej nesvieti do električky slnko, odrazy takmer vôbec nevidieť. Tieň v električke a slnko von je celkom ideálne.

  4. PetoB 6. júla 2004

    Dobry clanok, skusal som a spoznal som tie zlomyselne stromy :o)

  5. Peťo 6. júla 2004

    Pri fotke so zaostrenou bránkou a rozmazanou tetou som mal pocit, že je robená z auta, Miro je vystrčený cez strešné okno a takto fotí. Chcel som blahoželať k akrobatickému výkonu…

  6. Tom 15. júla 2004

    Pro takove situace jeste doporucuji sekvencni foceni, udelat tak na jeden stisk spouste tak 5-10 snimku a z nich pak vybrat pouzitelny. Hlavne v pripade sceny ktera se objevi jen na 2 vteriny a ‘neda se opakovat’

  7. Roman Korcek 19. júla 2004

    Ako si tak pisal o foteni z elektricky a odleskoch, tak ma napadla vyborna tema na dalsi clanok – fotenie tunela z elektricky (pripadne vlaku). :-)

    Roman

  8. lubo 1 19. augusta 2004

    Vážený pán Veselý,
    dovoľte aby som vás požiadal o radu v nasledovnom probléme: je možné približne určiť z fotografie automobilu v priestore / na ceste / jeho pravdepodobnú rýchlosť? Jedná sa o rozlíšenie rozdielu rýchlostí približne 80 km/h a 151 km/h. Fotografia bola robená v čase 15.57 v mesiaci júl z pevného stanoviska a ako samotné auto tak aj celkové pozadie je skoro ostré ale nemá to žiadne rozmazané plochy.
    Za vašu odpoveď Vám ďakujem
    Lubo 1
    info@darwell.sk

  9. Miro Veselý 19. augusta 2004

    lubo 1: z fotky sa dá zistiť expozičný čas. nastavte rovnaký čas a spravte jednu fotku v rýchlosti 80 a jednu v 150 a v rovnakých. Ak medzi nimi bude rozdiel v rozmazanosti, dokážete určiť, aká rýchlosť bola na pôvodnej.

  10. lubo 1 20. augusta 2004

    Ďakujem za návod ako to urobiť. Vaša rada má pre mňa cenu zlata.
    lubo 1

Pridajte komentár:

Napíšte váš komentár k článku...

Vyplňte ešte: