Ako fotografovať monitor?

Čím lepšie majú monitory na fotografii vyzerať, tým menšia je šanca, že sa vám podarí odfotografovať to na jediný pokus.

Monitory na fotografiách spravidla majú odlesky a tmavý obraz.

Okrem toho klasické monitory s obrazovkou majú vlastnosť, že obraz bliká. Okom to síce takmer nevidieť, no krátky expozičný čas tento jav neľútostne odhalí.

4 krát odfotografovaný monitor a na ňom oblasť pohasnutého obrazu – vždy je inde.

Retuš je jedinou cestou

Málokedy píšem niečo s tak jednoznačnou formuláciou – vo fotografii sa veľa vecí dá riešiť väčšinou rôznymi cestami.

Ale nie fotografia monitora.

Vľavo fotka LCD panelu so „živým“ obrazom, vpravo rovnaký monitor pri fotografovaní zhasnutý a obrázok je vložený retušou.

Nielen, že vľavo je farebnosť obrazu na monitore posunutá (nepravdivá) a oblaky vypálené, ale aj okolité prostredie je už príliš tmavé. S takou fotografiou by ste v katalógu spôsobili akurát to, že o taký monitor by nikto nemal záujem.

Ľudia totiž nevedia, že reprodukovať reprodukovanú reprodukciu reprodukcie nie je tak jednoduché, ako by sa mohlo zdať.

Takže ako na to?

Začnime najťažšou úlohou – klasickým CRT monitorom.

Táto úloha je najťažšia preto, že obraz je na monitore vypuklý a taká deformácia sa vo fotoeditore vyrába veľmi ťažko. Až tak ťažko, že sa o to ani nepokúste, ak to nie je nevyhnutné. Často stačí vložiť aj nezakrivený obraz. Stačí, aby nemal zvislé alebo horizontálne objekty, ako na nasledujúcom príklade.

Začnime z takejto fotografie a cieľom bude vyrobiť niečo takéto:

Na monitore viac vľavo je vidieť, že vložený obraz je rovný, zatiaľ čo okraje monitora sú oblé. Takú deformáciu obrazu by bolo potrebné vypočítať a potom napríklad filtrom Spherize upraviť – deformovať – vložený obraz. K tomu viac za chvíľku.

V prvej fáze si pripravte obrázok, ktorý vložíte do fotografie.

Na počítači vytvorte takú konšteláciu okien, akú považujete za vhodnú na vloženie do fotografie.

Ak sa na monitor na fotografii niekto díva, môže to byť trebárs fotka krajinky – a nemusíte sa starať o deformácie. Ak píše, mal by byť na monitore aj nejaký text, objekt…

Túto konšteláciu okien na obrazovke zosnímete klávesom Print Screen (niekedy je označená skratkou Prt Scr.)

Vo fotoeditore dajte takto zaznamenanú „fotku“ obrazovky vložiť (CTRL + V) do obrázka, ktorý chcete doplniť o nový obraz monitora. Napríklad takúto:

Použijem ju na pravom monitore… Na ľavý monitor pridám aj nejaký text, aby to vyzeralo, že sa na počítači niečo robí.

Pomocou nástroja Free Transform vložený obrázok natiahnite a zdeformujte tak, aby zhruba zodpovedal veľkosti obrazovky monitora. Následne zhasnite vrstvu s vloženou fotografiou.

Nástrojom Laso označte okraje obrazovky monitora.

Zobrazte vrstvu s preddeformovanou fotografiou obrazu monitoru a zvoľte „Invert Selection“. Stlačte klávesu Del, čím odrežete všetko mimo oblasť výberu.

Ostane obraz lemovaný okrajmi monitora. Oblý monitor a rovný obraz však dávajú tušiť manipuláciu…

Pokročilý retušér si preto vložený obrázok ešte aj zdeformuje.

Napríklad filtrom Spherize – umiestnite vrstvu s fotkou umelého obrazu monitora do rohu väčšieho obrázku a spustite deformáciu.

Deformovaný obrázok už len dodeformujte pomocou Free Transform tak, aby presne sedel na okraje monitora.

Deformácia sa nepodarí na prvý pokus – tu je obraz deformovaný s trocha iným zaoblením, ako by malo byť – na malom obrázku by to nevadilo, na veľkej fotke áno. Preto deformácii venujte primeraný čas – najskôr si vyskúšajte, či je vôbec treba tak poctivú prácu.

Veľa práce vám ušetrí, ak na monitore nebude zobrazený žiadny pravouhlý objekt – len na ňom je jasne vidieť, že obraz nie je dokonale napasovaný na oblasť monitora…

Presahy

Pri väčších zväčšeninách sa pohrajte aj s logikou.

LCD monitory nemusíte deformovať – majú pravouhlý obraz.

Pri napasovaní vloženej časti obrazu však obraz nechajte presiahnuť asi o toľko, koľko by bolo naozaj zakryté rohom monitora. Presahujúcu časť označte a odseknite.

Výsledkom bude záber, na ktorom nikomu ani nenapadne skúmať, či to je obraz umelo vložený, alebo je to skutočná fotka.

Len fotograf vie, že takýto obrázok sa normálne nedá nafotografovať. A majiteľ LCD panelu tiež môže spozornieť, ako pekne a veľa toho vidno zboku…

Fotíte fotoaparát?

Aj pri najlepšej snahe sa fotoaparát nedá nafotografovať tak, aby na fotke zobrazený obraz zodpovedal skutočnosti.

Po dlhom snažení sa dosiahnete možno takýto výsledok…

Pri pohľade zblízka však obraz má štruktúru LCD panelu, nereálne farby a vôbec – takouto fotografiou by som fotoaparátu v recenzii veľmi priťažil – obraz na LCD v skutočnosti je naozaj oveľa lepší… Preto sa do fotografie musí vložiť umelo.

Vezmete nejaké fotografiu (alebo snímku z fotoaparátu získanú cez TV výstup, ak má byť ilúzia dokonalá)…

…ponaťahujete ju…

A výsledkom je dôstojný obrázok.

Na záver rozostriť!

Keď máte obrázok na monitor či LCD panel napasovaný, mierne ho zneostrite. Spravidla totiž je ostrejší, ako fotografia, do ktorej ho vkladáte.

Ľudské oko je veľmi citlivé na také detaily.

Tu som to zámerne trochu prehnal pre názornosť – neostrý fotoaparát a ostrý obrázok. Každý hneď odhalí, že tu niečo nie je v poriadku…

Záver

Nie som rád, že vám radím, aby ste na fotografiách vlastne klamali – umelý zásah do fotografií totiž nie je ničím iným.

Žiaľ, ak chcete fotografovať ľudí pri počítačoch, mali by ste dosiahnuť stav, aby obraz na monitoroch bol primerane kvalitný – minimálne by „ten čudný obraz na monitore“ nemal odpútať pozornosť od vlastného námetu fotky. Ak sa divák začne zaujímať, čože to je za nejasný obraz na monitore, je zle.

Preto je lepšie na monitor „nalepiť“ umelý obraz, ktorý spravidla vyzerá lepšie.