Extrémna makrofotografia

Začnime tým, že dnes už existujú možnosti, ako snímať detaily života mravcov vo vynikajúcej ostrosti. Také vybavenie však nie je štandardne dostupné. My sa dnes pozrieme na menej kvalitnú možnosť, ktorá však je dostupná prakticky každému, kto má digitálny fotoaparát a silnejšiu lupu.

Čím silnejšia lupa to bude, tým väčší detail bude možné odfotografovať. Na veľmi malé objekty, ako je mravec, sa namiesto bežnej lupy hodí použiť starý objektív z fotoaparátu. Funguje rovnako, ako lupa, len veľmi silná.

Taký objektív – ak sa cezeň pozriete opačne, než je nasadený na fotoaparát – je praktická vec aj na pracovnom stole. Poslúži pri lúštení drobného písma na rôznych návodoch, pri vyberaní triesky z prsta a podobne. Jeho získanie je pre fotografa jednoduché, spravidla sa v starých veciach dá nájsť nejaká prastará zrkadlovka, ktorá už doslúžila. Za úvahu stojí aj návšteva fotobazáru, kde sa vždy dá nájsť nejaký starý objektív za nízku cenu.

Ohnisková vzdialenosť objektívu okolo 50 milimetrov poskytne veľmi dobré výsledky ako pri fotografovaní, tak aj pri použití, ako silnej lupy. (Veľmi sa mi osvedčil starý objektív z fotoaparátu Pentacon SIX [F:80mm] – má veľký priemer skla a tak sú obrázky bez vinetácie. Na "lapanie" mravcov je výborný 50 milimetrový starý Pancolar z fotoaparátu Praktica. Ten som používal pri snímaní ukážok k tomuto článku.)

Objektív stačí namieriť na predmet – z blízkosti pár centimetrov.

Zväčšený obraz uvidíte nielen voľným okom, ale aj objektívom fotoaparátu. Ak objektív fotoaparátu priložíte tesne k zväčšovaciemu sklu (alebo k objektívu, ktorý použijete, ako lupu)…

…aj bez prepnutia fotoaparátu na makrorežim dostanete veľmi veľké priblíženie k fotografovanému objektu.

Po pritiahnutí zoomu sa zbavíte čiernych okrajov – ak ich v obraze máte. (Niektoré fotoaparáty s optikou s malým priemerom nemusia mať tak viditeľnú vinetáciu, ako je na ukážkovom zábere.)

Čím silnejší zoom, tým masívnejšie zväčšenie a tým menšia vinetácia.

Veľkú výhodu teda majú majitelia fotoaparátov so silným zoomom. Táto výhoda však zároveň znamená oveľa náročnejšie fotografovanie. Pri tak malých objektoch sa už stávajú príliš vypuklými aj mnohé technické problémy. Počítajte s tým, že dostanete fotky skôr zaujímavé, ako kvalitné.

Odvrátená strana mince

V žiadnom prípade nečakajte vysokú technickú kvalitu. Najvážnejším problémom je malá hĺbka ostrosti. Keď už je reč o minciach, pozrime sa teda na mincu.

Už bežné fotografovanie v režime supermakro má veľmi malú hĺbku ostrosti – mierne šikmý pohľad na mincu umožňuje zaostriť len jednu rovinu, napríklad vežičku hradu. Ostatné objekty sú rozostrené.

Pri extrémnej makrofotografii je hĺbka ostrosti len niekoľko desatín milimetra. Vežička na minci nie je ostrá všade.

Čo s tým? Cloniť – to by sa žiadalo povedať. V skutočnosti však clona digitálnych fotoaparátov nebýva tak výkonná, aby sa tento jav podarilo kompenzovať zásadným spôsobom. Rozdiel v hĺbke ostrosti medzi plne otvorenou clonou a clonou 8 či 11 je v týchto podmienkach snímania malý (väčšina bežných digitálnych fotoaparátov viac zacloniť nevie). Pritom úbytok svetla takým zaclonením je drastický. Strata svetla, myslím, navyváži mizivý nárast hĺbky ostrosti.

Jedným z riešení, ako zlepšiť hĺbku ostrosti je fotografovať v menšom priblížení k objektu a následne spraviť výrez. Na internet to stačí – fotografia mravca na obrázku o pár riadkov ďalej je výrezom z väčšieho záberu – tým sa síce zníži celková technická kvalita fotografie, ale zásadne stúpne hĺbka ostrosti…

Druhým problémom je pohybová neostrosť – aj minimálny pohyb ktoréhokoľvek komponentu (fotoaparát, lupa, snímaný objekt) je pri takomto zväčšení premietnutý na snímač podobne, ako keby ste normálne fotografovali z kolotoča. Ak jednou rukou držíte fotoaparát a druhou pred ním lupu, všetko je to veľmi labilné a roztrasené, preto potrebujete veľa svetla. Expozičný čas by nemal byť veľmi dlhý, takže ideálne je fotografovať nielen na priamom slniečku, ale dokonca niekedy až použiť zrkadlo, aby ste ešte viac zvýšili množstvo svetla na scéne.

Inak by aj relatívne pomaly sa pohybujúci mravec bol celkom neostrý – pohybová neostrosť sa týka aj objektov. Tu som snímal záber s vyššou clonou a je to výrez z väčšieho obrázka. Preto je mravec takmer ostrý. Nasledujúci chrobák lezúci na okenné sklo je bez výrezu a bez clony – hĺbka ostrosti je oveľa menšia:

Pri časoch okolo stotiny sekundy bude veľa záberov hmyzu neostrých. Proti pohybovej neostrosti teda pomôže asi len hrubá sila, čiže na jeden vydarený obrážtek počítajte aj 50 nepoužiteľných.

Samozrejme, značne by pomohlo zhotoviť si držiak, ktorý by fixoval fotoaparát s lupou a to celé proti fotografovanému objektu. Žiaľ, pri "mierení" fotoaparátom ide o milimetre a také stojančeky sa vyrábajú veľmi ťažko. Preto je pohodlnejšie snímať z ruky a počítať s veľkým odpadom… Aj tak ide o provizórne riešenie, ktoré väčšinou využijete raz, alebo dva razy za rok.

Aj farebná aberácia býva pri týchto fotografiách výrazná. Závisí od kvality použitej optiky a predovšetkým od toho, či sa vám podarí udržať v jednej rovine predsádku – lupu. Ak ju držíte rukou a navyše trocha šikmo, technická kvalita obrazu prudko klesne.

Využiteľnosť tejto techniky

Na mieste je aj otázka, ako sa takéto fotografie dajú využiť. Je jasné, že žiadna špičková kvalita nehrozí, zato môže byť zaujímavé odfotografovať si svoje domáce zvieratko (moľa, pavúčik… :-) na pamiatku pred popravou.

Na menšie fotografie, alebo internet tak môžete nafotografovať trebárs fotohádanku, čo to asi je na fotografii – veľa celkom obyčajných vecí máva zaujímavé a neopozerané detaily.

Málokto uhádne, že ide o starý holiaci strojček.

Alebo…

…zápalky. Alebo môžete robiť ilustratívne snímky…

…gramofónová "ihla" ležiaca na chrbáte.

Snímanie bežným fotoaparátom s použi
tím optickej zväčšovacej predsádky teda umožní fotografovať zábery v masívnom zväčšení a zobraziť tak detaily objektov, ktoré síce ešte nie sú zo sveta mikroskopických rozmerov, ale tiež nie sú bežne viditeľné okom, či lupou. Tento tip sa dá použiť s akýmkoľvek digitálnym fotoaparátom, špeciálny režim pre makrofotografiu nie je potrebný. Výhodou je mať zoom, silnejší je lepší.

Snímanie týmto spôsobom je náročné na presnosť manipulácie s fotoaparátom a tak vám môže ok

Komentáre k článku: Extrémna makrofotografia

  1. Zoltán Bartko 29. júna 2008

    Vďaka za prácu, ktorou pospolitému ľudu (vrátane mojej maličkosti) dvíhate úroveň znalosti o fotení. Mám však tušenie, že asi tomu článku chýba koniec… Posledná veta sa javí byť nedokončená. Prajem všetko dobré.

  2. salem 4. júla 2008

    Chcem sa Vam podakovat ze clanky ktore velmi putavo a jasne pisete. Snazim sa prepracovat z absolutneho amatera aspon na amatera a Vase clanky mi v tom velmi pomahaju. Prajem vsetko dobre. Vela chuti.

  3. salem 4. júla 2008

    Chcem sa Vam podakovat za clanky ktore velmi putavo a jasne pisete. Snazim sa prepracovat z absolutneho amatera aspon na amatera a Vase clanky mi v tom velmi pomahaju. Prajem vsetko dobre. Vela chuti.

  4. Merlin 23. januára 2009

    Fotím už 15 rokov velmi dobré fotky prírodných scenérií, s eko filmami som sa zúčastnil mnohých súťaží, ale vlastne o teorii neviem nič, čo je clona, expozícia, ISO …som sa naučil len cez vašu stránku, kde jednoducho a humorne zasväcujete do tajov tojto mágie. Nech sa darí.

Pridajte komentár: