Batoľa v kočíku

Pri fotografovaní by ste mali zachovať chladnú hlavu. Nesmiete sa rozptyľovať nejakým hodnotením situácie, alebo debatovaním s mamičkou o tom, či je jej dieťa zlaté, alebo rozkošné. Musíte stále kontrolovať veľa parametrov, ako nastaviť fotoaparát, ako kontrolovať expozíciu, kompozíciu a ako vystihnúť vhodný okamih. Neuspokojte sa s nafotením niekoľko málo obrázkov. Na malé deti sa dá ísť len hrubou silou – v zmysle množstva "vystrieľaných" záberov. Čím viac nafotíte, tým lepší budete mať výber. Nakoniec vyberiete len zopár fotiek, ale keď ich ukážete starým mamám, poomdlievajú od radosti.

Čo to ideme fotiť?

Častou chybou amatéra je snímanie bez rozmýšľania.

Kočíkovanie sa fotí celkovým záberom, na ktorom dohromady nič nevidieť.

Iste – spravte si aj zopár celkových záberov, ale potom sa už začnite sústreďovať na dieťa.

Nestačí, ak ho odfotíte v takejto pozícii. Taká fotka síce ukáže kočík, asfalt, trávu aj plot, ale dieťa zaberá len pár percent záberu.

Preto sa nebojte fotografovať z väčšej blízkosti. A ten cumeľ by som na čas fotografovania odporúčal väčšinou nepoužívať.

Osvetlenie

Ideálne osvetlenie je podvečer za dňa, kedy slnko nesvieti prudko, ale je trocha lomené oblakmi. Tak dosiahnete mimoriadne mäkké a príjemné svetlo, ktoré nevytvára tiene, ale pritom naznačí plasticitu.

V žiadnom prípade sa nehodí používať blesk, ani fotiť napoludnie na slnku. Výsledky by boli ploché.

Expozícia

V závislosti na tom, čo bude mať dieťa oblečené, môže mať fotoaparát tendenciu zábery preexponovať, alebo podexponovať.

• Svetlé šaty a perinky zvádzajú k podexpozícii.
• Tmavšie šaty k preexpozícii.

Ideálne sú tonálne neutrálne farby sivých odtieňov, s akými vás každá mamička bude hnať kade ľahšie. Preto si spravte niekoľko pokusov v praxi a ak treba, použite funkciu kompenzácie expozície.

Tu je pleť pri automatickom nastavení málinko preexponovaná. Na obrázku je takmer biela a skôr žlto pomarančová, než prirodzená.

Po kompenzácii expozície o stupeň menej je pleť prirodzene tmavá a má normálnu farbu.

Neváhajte si spraviť skúšobné fotky. Tie odneste k počítaču a podľa výsledkov nastavte prístroj. Až potom odfotografujte zopár stoviek obrázkov.

Zoom

Väčšina fotoaparátov má zoom. Pritiahnite ho. Portréty sú s pritiahnutým zoomom oveľa príťažlivejšie. Pri portréte nikdy nepoužívajte širokouhlý objektív, ak na to nemáte nejaký vážny dôvod.

Podnety

Fotograf je pre dieťa nudný. Skryje sa za nejaký nehybný predmet. A okolo je toľko zaujímavých vecí!

Preto sa dieťa okamžite začne zaoberať niečím iným. Na takejto fotke už komunikuje s mamičkou, ktorá však nie je v zábere.

Alebo ho upúta niečo iné a už je z toho fotka, ktorá nie je celkom ideálna. Je pravdivá, pekná a netreba ju mazať. Ale takto si pôsobivý portrét dieťaťa nepredstavujem.

Ak vás dieťa akceptuje a nerozplače sa, zabávajte ho vy. Snažte sa o očný kontakt tak, aby vaše oči takmer presne zakrýval fotoaparát. Dieťa sa totiž bude pozerať na vás, nie do objektívu, ako by sa pri portréte hodilo.

Ak vás dieťa ignoruje, požiadajte mamičku, aby ho zabávala tak, že jej pri vizuálnom kontakte s dieťaťom takmer bráni fotoaparát.

Kompozícia

Pôsobivá fotka by mala mať aj príjemné rozloženie prvkov na obrázku. V zábere by nemali byť žiadne zbytočné obrazové informácie.

Amatér fotografuje tak, že hlavu dá do stredu obrázka a cvakne.

To je zle. V zábere je spravidla nevyváženosť v informáciách. Hore nič, dolu čosi polo odrezané.

Ak chcete celkový záber, komponujte tak, aby podstatná vec – tvár – bola podľa možnosti na myslenom priesečníku tretín záberu.

Tento postup komponovania sa volá tretinový princíp, alebo zlatý rez.

Umiestnite "pointu" záberu do tretiny obrázka – zvislo, alebo vodorovne. Alebo aj aj, ako je to na tomto príklade. Výsledkom bude príjemná kompozícia, pri ktorej celé okolie dokresľuje tvár – oko na tvár v tejto oblasti akosi automaticky "sadne".

Väčšinou sa hodí, ak to je pravá strana obrázku, nie je to však podmienkou.

Tu je tvár trocha vyššie, než by som chcel – lepšia by bola kompozícia, kde by oči boli v strede mysleného kruhu. Ale chcel som v zábere mať všetky dve ruky celé.

Veľmi opatrne voľte symetrickú kompozíciu. Nie že by bola nejaká zlá, len sa zle fotografuje. Striktná symetria by bola zaujímavá, ale v živote ju väčšinou niečo narúša. Aj tu – dieťa je viac vľavo v kočíku a je po symetrii. 

Ak dáte do stredu tvár, boky budú nesymetrické a rušivé – odvedú pozornosť od dieťaťa, znepokojujú.

Ak si ale zo symetrickej scény vyberiete "nesymetrický" výrez, získate pôsobivú kompozíciu.

V zábere teraz bez akýchkoľvek pochýb dominuje tvárička (Škoda toho nápisu na prikrývke, ale dal by sa odstrániť retušou…). No a obrázok je veľmi mierne preexponovaný, v obraze sú tmavšie objekty, automatika na ne takto reagovala.

Všímajte si maličkosti

Ak vidíte, že v zábere sú objekty, ktoré pre výsledok nie sú podstatné, priblížte sa fotoaparátom o pol kroka bližšie.

Je to lepšie, ako neskôr tie rušivé prvky odstraňovať retušou, či výrezom. Obrázok bez zbytočných podružností bude čistejší.

Výška očí

Ak dieťa neleží, je lepšie, ak si čupnete, alebo ľahnete, aby ste fotografovali takmer presne vo výške očí dieťaťa. Na predošlom obrázku sa dieťa díva nahor, čo za čudo sa to nad ním zmráka. Je to klasická chyba pri fotografovaní detí a zvierat, ak fotograf zostane stáť. Nefotografujte deti z leteckého pohľadu. 

Tu už skoro čupím a obrázok je oveľa prirodzenejší. Dieťa sa nemusí obávať, čo ho to ide vylúpnuť z kočíka a zjesť.

Detail tváre

Keď už máte nafotografované všetko, čo ste chceli, nezabudnite ísť na detail.

Snímajte to najpodstatnejšie, čo sa dá odfotografovať – tvár. A nebojte sa odrezať úplne všetko, čo v zábere naozaj naliehavo netreba.

Asi takto. Na tomto zábere zároveň vidíte, ako to vyzerá, ak je kompozícia sústredená na ľavú tretinu. V pravej tretine je potom akosi prázdno a fotografia pôsobí prázdnym dojmom.

Prevrátenie strán vytvorí príjemnejšiu kompozíciu, ale na rodinný portrét sa príliš nehodí… Preto je lepšie komponovať už počas fotenia.

Záver

Máte pred sebou zaujímavú úlohu, ktorú môžete opakovať často.

Možno sa vám zdá zbytočné nastrieľať stovky takmer rovnakých záberov, ale myslite na to, že touto formou sa okrem iného aj veľa naučíte. Stále kontrolovať kompozíciu, expozíciu a tiež aj svoj odhad – čo sa asi stane za chvíľu.

Časom budete mať viac praxe a nasnímate aj s využitím menšieho počtu záberov celkom obstojné obrázky, pretože budete robiť čoraz menej chýb.

Potom to bude radosť vyberať tú najlepšiu z mnohých veľmi dobrých fotiek.

• Komentáre k článku (11)