RAW formát – načo je dobrý?

Skratka RAW sa v počítačovej hantírke používa pre “surové dáta” (zvuk, obraz…), ktoré je ešte potrebné nejako spracovať skôr, než sa budú dať použiť.

V digitálnom fotoaparáte to znamená, že to, čo zaznamená snímač fotoaparátu sa neupraví, ale uloží.

Uložené dáta vo formáte RAW sú teda presnou snímkou, akú zaznamenal snímač. Nie sú teda komprimované, ani upravené. RAW obrázok teda nie je zaťažený žiadnym spracovaním vo fotoaparáte.

Preto predtým, než sa na RAW vôbec pozriete, musíte ho najskôr nejakým spôsobom spracovať – podobne, ako by to bol spravil fotoaparát, len kvalitnejšie. Až po tejto úprave sa na obrázok môžete po prvý raz pozrieť.

Rýchlosť a kvalita

Kvalita softvéru, ktorý vykonáva rôzne výpočty a úpravy fotografie je dnes už na pomerne vysokej úrovni. Rôzne techniky umožňujú potlačiť šum, jemne doostriť, farebne vyvážiť…

Ak ste si už niekedy skúsili na fotku “pustiť” nejaký poriadny protišumový filter, prípadne obrázok kvalitne priostriť viete, že aj na veľmi výkonnom počítači je to operácia, ktorá zaberie najmenej  desiatky sekúnd. (Naozaj kvalitný protišumový filter spracováva taký 5 megový obrázok aj niekoľko minút na veľmi výkonnom počítači.)

Výkon digitálneho fotoaparátu však ani zďaleka nie je taký, ako výkon silného počítača.Asi by nás veľmi netešilo, ak by po každej fotke aparát trebárs 3 minúty rozmýšľal a upravoval fotku. Alebo päť minút…

Preto operácie s fotkou, ktoré sa vykonávajú priamo vo fotoaparáte sú zamerané na rýchlosť, nie kvalitu.

Kto chce kvalitu, musí uložiť fotku práve do súboru RAW.

RAW si môžete spracovať tak, ako sa vám práve hodí. Je to síce časovo náročné, ale dá sa predpokladať, že ho použijete práve vtedy, keď vás zaujíma vrcholná kvalita. Nie je preto veľmi vhodný na bežné fotenie…

Kto RAW neocení?

Tí, čo fotia rodinnú fotografiu a bežné fotopoznámky – RAW nepotrebujú. V bežných fotoaparátoch sa spravidla taká možnosť ani nenachádza.

Kto RAW ocení?

Profesionáli a skúsenejší fotoamatéri. Umožní dosiahnuť technologicky kvalitnejšie fotky. Inými slovami “vyžmýkať” z fotoaparátu všetko, čo sa dá.

Ako sa RAW líši od zápisu TIFF?

Začnime od úplne inej otázky: Ako sa TIFF líši od JPG?

JPG je komprimovaný obrázok, ktorého cieľom je to, aby dáta boli pokiaľ možno čo najmenšie a kvalita aspoň obstojná. Napriek tomu sú v JPG obrázkoch vždy straty v kvalite, ktoré môžu pri detailnom pohľade prekážať.

TIFF je formát ukladania dát, ktorý nie je komprimovaný.

TIFF v skutočnosti môže byť komprimovaný, ale využíva sa bezstratový kodek. V digitálnych fotoaparátoch sa však komprimovaný TIFF nepoužíva, aspoň nie v tých, ktoré som videl.

Súbory TIFF sú dátovo veľké. Obsahujú presne ten istý obraz, ako sa inak normálne vo fotoaparáte následne skomprimuje do JPG. Rozdiel teda je len v kompresii – TIFF nemá obraz poškodený stratovou kompresiou. Nemyslím si, že by straty spôsobené kompresiou boli tak drastické, aby sa oplatilo snímať do TIFF. To už radšej do RAW – ak to fotoaparát umožní. Ten totiž umožňuje rozsiahle úpravy obrázka.

V praxi sa s TIFF formátom prakticky neoplatí fotiť. Zisk v kvalite obrazu z nekomprimovanej fotky je prakticky zanedbateľný, ale veľkosť súborov je neznesiteľná.

Nielen, že sa na pamäťovú kartu zmestí len niekoľko málo takých veľkých fotiek. Trojmegový záber vo formáte TIFF sa ukladá desiatky sekúnd, počas ktorých si proste necvaknete.

Viac na tému používať, či nepoužívať formát TIFF vo fotoaparáte…

V čom sa dá RAW otvoriť?

RAW sa dá otvoriť len pomocou špeciálneho nástroja. Mali by ste ho dostať buď spolu s fotoaparátom, alebo máte šťastie a práve váš formát sa bude dať otvoriť v editore, s ktorým pracujete.

Aké má RAW nevýhody?

Hlavnou nevýhodou číslo jedna je veľkosť. RAW je síce menší, ako TIFF, ale nie je tak malý, ako JPG. Napríklad kvalitná, 5 megapixelová fotka z fotoaparátu Minolta A1 má:

  • 700 kilo – JPG, bežná kvalita
  • 1,2 mega – JPG, kvalitný
  • 2,5 mega – JPG, vysoká kvalita
  • 7,3 mega – RAW
  • 14 a pol mega – TIFF

Iste si viete predstaviť, ako rýchlo sa aj tá najväčšia pamäťová karta zaplní, ak ju začnete kŕmiť sedem a pol megovými porciami.

Druhou nevýhodou formátu RAW je jeho nepohotové spracovanie v počítači. Nemôžete ho “len tak” poslať majlom kamarátovi – to by si ho asi ani len nepozrel.

Iné nevýhody mi nenapadajú.

Aké má RAW výhody?

Výhody sú veľmi vážne, také, že sa oplatí do RAW vždy, keď vám na kvalite naozaj záleží.

Získate absolútne najlepšiu možnú kvalitu, aká sa z toho fotoaparátu vôbec dá vyžmýkať

  • Podstatne širší dynamický rozsah
  • Možnosť priamej práce v lepšom rozlíšení (16 bitovom) bez strát spôsobených konverziou do 8 bitového JPG. (Snímač možno pracuje napríklad “len” v 12 bitovom režime, aj tak je však lepšie, ak sa fotka nezredukuje cez JPG.)
  • Získate čisté dáta zo snímača – vďaka tomu môžete použiť výkonnejší protišumový filter, alebo inteligentnejší zaostrovaní filter
  • Možnosť doladiť farebnosť na veľmi nízkej úrovni
  • Možnosť zmierniť prípadnú farebnú aberáciu
  • Možnosť zmierniť prípadnú vinetáciu (jav, kedy je obraz po bokoch tmavší, ako v strede
  • Možnosť zmeniť jas, kontrast a celkové parametre expozície bez strát v dátach

To sú tak zaujímavé možnosti, že za námahu, ktorú vynaložíte pri otváraní fotiek, určite stoja!

Ako sa s RAW pracuje?

Otvoríte fotku v editore. No neotvorí sa hneď – najskôr sa pred vami otvorí dialógové okno.

Teraz si môžete vybrať, ako s fotkou naložíte.

Zvolíte si farebný priestor, v ktorom chcete pracovať a rozlíšenie. Vyberiete si, aký má mať výsledná fotka rozmer.

V ďalšom kroku môžete meniť parametre, ktorých zmeny okamžite vidíte aj na histograme pre každý kanál.

V nastaveniach môžete zvoliť rovnaký profil, ako bol použitý počas fotenia, alebo všetky parametre upraviť ručne. Okrem farebnej teploty sa dá nastaviť expozícia (jas) a tmavosť čiernej. V tmách nemusí byť toľko tmy, ako sa dá vidieť na lacných fotoaparátoch…

Okrem toho tu nastavíte jas, kontrast a sýtosť farieb.

V detailnejšom nastavení určíte, či doostrenie obrázku a protišumové filtre necháte na filtri, ktorý spracováva RAW, alebo tieto nastavenia stiahnete na nulu a fotku ošetríte nejakým špeciálnym programom.

Takto vyzerá fotka s úplne vypnutou filtráciou a bez zaostrenia. (Je to veľký detail z 5 megapixelového záberu.

Takto vyzerá zaostrenie rovnakého obrázka v RAW filtri – zaostril sa aj šum. Na niektorých hranách, napríklad na krku labute však je vidieť nepríjemné ohraničen
ie, ktoré tam umelo vnieslo zaostrovanie. 

Po uplatnení silnej filtrácie šumu – zmažú sa podrobnosti vo veľkosti šumu a fotka je “čistá”.

Ak máte výkonnejšie nástroje na zaostrenie a zmiernenie šumu, použite ich. Výsledok bude podstatne lepší.

V ďalšom kroku nastavíte parametre farebnej aberácie a vinetácie. Ak teda vôbec treba.

Ak ťahátka zámerne veľmi rozladíte, vidno, ako sa dá obraz rozložiť. Každou farbou sa dá hýbať osobitne a tak po krátkom ladení dosiahnete obraz, ktorý je aberácie prakticky zbavený.

Tento postup neodstraňuje aberáciu – tá je optickým javom, ale aspoň zmierni jej dôsledky.

Keď ste s nastaveniami spokojní, fotku otvoríte a môžete ju retušovať, alebo uložiť v niektorom štandardnom formáte (JPG, TIFF…)

Porovnanie JPG a RAW

Ak nafotíte jeden motív (statív, rovnaká expozícia…) do JPG a do RAW, rozdiel uvidíte prakticky okamžite.

JPG fotka je hotová fotka. Fotoaparát nastavil všetko tak, ako najlepšie vedel a uložil.

Ak ten istý obrázok máte vo formáte RAW, máte k dispozícii viac dát. Aj v najtmavších miestach nájdete oblasti s popísanými podrobnosťami. Fotka je v tejto chvíli síce ešte nevýrazná, ale jej úprava je vám plne k dispozícii. Máte veľkú rezervu v oblasti tmavých a svetlých miest – pri retuši nebudete limitovaní.

JPG fotka. Všimnite si tmavé miesta.

Ak sa na JPG fotke ukáže, že fotoaparát v tmách nechal priveľa tmy a odrezal najsvetlejšie miesta, už sa s tým nedá nič robiť. (Fotoaparát Minolta A1 síce nemá vo zvyku niečo orezávať ani na JPG, ale tu a tam sa to stane. Každopádne má…

…RAW fotka na prvý pohľad širší dynamický rozsah.

Z takejto fotky dostanete viac. Aj najhlbšie tmy sú detailnejšie popísané.

Na takom zábere, samozrejme, rozdiel nie je až tak viditeľný, ale ak siahneme k extrémnej situácii, rozdiel je masívny:

Nočná fotka, JPG. Modrý kanál má odseknuté tmy. S tým už nie je možné pri retuši nič urobiť, proste je to tak.

RAW však do snímky uložil ešte trochu viac dát a aj modrý kanál je takmer ukončený. Ako východisko na retuš je takáto fotka podstatne lepšia, pretože ju dokážete nastaviť podstatne lepšie, než jej JPG verziu.

Záver

RAW je výborná možnosť, ako z digitálneho fotoaparátu dostať maximum. Ak máte kvalitný softvér, ktorý RAW dokáže dekódovať, práca s RAW sa vám oplatí, aj keˇˇd je veľmi náročná na pamäť.

RAW je veľký a nehodí sa preto na bežné fotenie. Hodí sa zapnúť, ak viete, že fotka, ktorú idete fotiť musí byť čo najdokonalejšia.

18× koment k článku RAW formát – načo je dobrý?

  1. Maho hovorí:

    Niektore fotaky ukladaju aj RAW komprimovane (samozrejme bezstratovo) – napriklad taky Canon G5 – 2592x1944x12bitov/8 = 7,5MB, ale vysledne raw subory maju tak do 4-5MB.
    Inak, raw subory uz vie nastastie otvarat aj Photoshop (najnovsia verzia CS)

  2. Miro Veselý hovorí:

    Ale nie vsetky v pouzitelnej kvalite :-(

  3. Maho hovorí:

    Ktore RAW nevie PS CS kvalitne otvarat?

  4. Miro Veselý hovorí:

    Napríklad práve testovanú A1. Nie je v zozname podporovaných fotoaparátov, zrejme berie starší formát. Všetko je OK, ale interpolácia terčov nie je kvalitná. Zrejme to chce nejaký plugin. Inak bežné fotky sú celkom v pohode, len ten terč…

  5. knull hovorí:

    Vsade sa spominaju kvalitne prg. na redukciu sumu a zvysenie kontrastu ale nebol tu uvedeny ani jeden. Viete niekto o nejakom best prg. ?

  6. tond0 hovorí:

    To kull:
    Ninja Noise, Neat Image (ten je pomaly), akurat to netreba prehanat, pretoze obrazky ziskavaju taky plasticky efekt (treba vidiet)

  7. Miro Veselý hovorí:

    No na šum je dobrý napríklad Neat Image. O kontraste som nepísal, ale o ostrení, na ten sú filtre priamo v programoch, dajú sa však kúpiť aj špeciálne zaostrovače. Trebárs FocalBlade.

  8. mirec hovorí:

    Miro V.: Zaujimalo by ma, do akej miery sa da doladit farebnost (nastavenie bielej) pri spracovani na PC. Ma na RAW obrazok vplyv nastavenie bielej v aparate pri odfoteni takehoto zaberu ?

  9. Miro Veselý hovorí:

    mirec: Vplyv to má, čím presnejšie, tým lepšie. RAW síce má v kanáloch istú malú rezervu, ale lepšie je na ňu sa nespoliehať. To znamená, že ak je nastavenie bielej pri fotené zlé, ale do RAW sa ešte nedostane odrezaná informácia niektorého kanálu, v editore takú fotku dáte doporiadku bez strát.

  10. Lubo hovorí:

    MV: no toto sa mi Mirec nezda. Snimac totiz zmeria nejake hodnoty (velkost elektrickeho naboja) a tie uklada na karta. Samozrejme, ze hodnoty, ktore su nastavene (v nasom pripade nastavenie bielej) sa tiez ulozia, ale len ako sprievodna informacia, pre JPG, ktory sa moze ukladat s RAW, alebo pre chvilu, ked ho otvorim v programe na spracovanie RAW. Tam sa mi to otvori s nastavenou hodnotou vyvazenia bielej, ale tuto hodnotu mozem lubovolne upravit tak, ako by to robil fotak.
    Cize vyvazenie bielej sa nerobi na urovni snimacieho cipu (tam dochadza len k zmeraniu el. naboja v jednotlivych bunkach), ale az SW upravou fotaku resp. programu na sprac. RAW.
    Citat MV: “RAW síce má v kanáloch istú malú rezervu, ale lepšie je na ňu sa nespoliehať.”
    Neviem co bolo myslene kanalmi v RAW, ale pokial viem RAW este nema a nemoze poznat klasicke RGB kanaly, kedze este informacia zo 4 susednych buniek (Red, Green, Green, Blue) nieje pospajana, a nie su teda vygenerovane kanaly vysledneho obrazu.

  11. Miro Veselý hovorí:

    Lubo: Kanály v RAW sú a dokonca sa dá určiť, ako sa budú spájať, ako sa prepočíta informácia. Vyváženie bielej na úrovni čipu znamená, že všetky kanály sú aspoň zhruba exponované správne. Jemné doladenie máme v rukách pri RAW my, inak ho robí fotoaparát.

  12. matkooo hovorí:

    No RAW znamená survý. Nastavenie bielej nemá žiaden vplyv na data uložené v súbore. Vyváženie bielej nastavujete v niektorom z RAW konvektorov napríklad Adobe RAW. Informácia o aktuálnom nastavení bielej z fotaku je priložena k súboru RAW len ako nezávyslá hodnota, ktorú vyhodnotí software na vašom počítači a pridá ju automaticky alebo ju môžete nastaviť manuálne či už na stupnici farebnej teploty alebo pipetov na nastavenie neutrálnej sivej.

  13. Jelass hovorí:

    Zdravím. Díky za skvělé stránky, které mi velice pomáhají. Jen chci říct, že TIFF umí i např. Olymp. C740 Ultrazoom, který vyšel v roce 2004:-) Hezký den

  14. Marko hovorí:

    Zdravim, vidim, ze diskusia prebehla uz pred rokmi, ale tak hadam mi niekto este odpovie:) Zaujima ma, ci existuje program na konvertovanie raw do jpeg/tiff, ktora mi pri mnou ulozenych nastaveniach dokaze prekonvertovat viacero fotografii odrazu. Viem, ze sa tato otazka moze zdat nezmyselna, ale len teoreticky, ked fotim za rovnakych svetelnych podmienok seriu fotografii, tak aj nastavenia pri konvertovani do jpeg mali byt takmer identicke, ked chcem porovnatelny vystup, ci nie? Vdaka

  15. JanoL hovorí:

    napr. Zoner Photo – správca – konvertovať súbor ( naraz konvertuje vybrané foto)

  16. imko hovorí:

    …no toto je zaujimave tvrdenie:
    “Súbory TIFF sú teda dátovo veľké, ale inak obsahujú presne ten istý obraz, ako JPG. ….. TIFF nemá obraz poškodený stratovou kompresiou.”

  17. Miro Veselý hovorí:

    imko pravda, nešťastne som to formuloval. Ďakujem za upozornenie. Upravujem to v texte na toto: Súbory TIFF sú dátovo veľké. Obsahujú presne ten istý obraz, ako sa inak normálne vo fotoaparáte následne skomprimuje do JPG. Rozdiel teda je len v kompresii – TIFF nemá obraz poškodený stratovou kompresiou. Nemyslím si, že by straty spôsobené kompresiou boli tak drastické, aby sa oplatilo snímať do TIFF. To už radšej do RAW – ak to fotoaparát umožní. Ten totiž umožňuje rozsiahle úpravy obrázka.

  18. Zdeněk hovorí:

    Pořád mi není jasná následující věc: abych získal větší bitovou hloubku, možnost rozsáhlých úprav a tak dál, budu fotografovat do RAW. Když ale chci nechat vytisknout snímky ve fotolabu, musím je odevzdat v JPG. A teď nastává ten problém: nepřijde tak veškerá předchozí práce s úpravami nazmar a není to nakonec tak, jako bych hned fotografoval v JPG? Umíte mi to někdo, prosím, vysvětlit?
    Díky moc za

Napíšte komentár

Tipy na knihy

Tento web píše a prevádzkuje © Miro Veselý |  mv@mix.sk  |  facebook  |  google+  |  instagram  | 

Dozvedeli ste sa niečo užitočné? Pomôžte vašim priateľom nájsť tieto stránky. Zdieľajte ich.