Slnečné okuliare ako filter

Hneď na úvod by som rád zdôraznil, že v tomto článku nehovorím o kvalite. Popisované riešenie je riešením viac než len núdzovým. Je to provizórium štvrtého stupňa, ak vychádzame z mierky, že stupne sú tri.

Hodí sa v dvoch nasadeniach:

  1. chcete si proste narýchlo vyskúšať v praxi, čo sa filtráciou obrazu vôbec dá dosiahnuť
  2. nemáte filter a neoplatí sa vám jeho kúpa, no radi by ste odfotili filtrovaný obrázok

S vedomím provizória sa teda môžme smelo pustiť do popisu problémov, s akými sa stretnete.

Pozor na poškriabanie okuliarov

Na takýto test by som vám celkom vážne odporúčal použiť radšej staré okuliare – v zápale skúšok sa vám môže nechtiac podariť poškriabať plastové „sklíčka“ okuliarov. Okuliare s poškriabaným sklom sú zlé, ťažko sa cez ne díva.

Ak by vás výsledky dokonca povzbudili, asi by sa oplatilo kúpiť len na tento účel jedny okuliare a brutálne ich zbaviť rámu. Sklíčka (plastové fólie, cez ktoré sa pozerá) sa dajú zmenšiť na veľkosť objektívu a bude sa nimi lepšie manipulovať.

Pomocou kúska plastelíny :-) sa po obstrihnutí maličké sklíčko dá dokonca na objektív nalepiť, čím by ste úplne zamedzili niektorým s ďalej popísaných javov.

Proti kúpe okuliarov len na filtrovanie však hovoria ceny fotografických filtrov. Sú totiž porovnateľné s cenami okuliarov…

Farba okuliarov

Asi najvážnejším problémom okuliarov je ich farba. Máloktoré sú neutrálne sivé.

Akonáhle farba okuliarov presiahne určitú hranicu, automatika si s tým už neporadí. Budete mať obrázky posunuté do hnedej či zelenej – podľa toho, aké okuliare máte.

Na ukážkach som zámerne túto farebnosť zachoval, aby ste videli, ako to vyzerá v praxi.

Šťastní majitelia fotoaparátov s manuálne nastaviteľnou bielou však farbu okuliarov dokážu kompenzovať prakticky úplne.

Nastavte bielu vo chvíli, keď sa fotoaparát už „pozerá“ cez okuliare a môžete začať fotografovať.

Planparalelné sklo verzus plast

Druhým najvážnejším problémom, ktorý by pri lacných okuliaroch asi mal byť spomenutý na prvom mieste, je fakt, že slnečné okuliare nie sú dokonalým optickým výrobkom.

Fotografické filtre sú vyrobené zo skla, ktoré je planparalelné – to znamená, že obidve roviny skla sú nielen dokonale rovné, ale aj vzájomne paralelné. Filter z takého skla nepôsobí ako optický člen. Nezväčší, nezmenší, nerozostrí obraz. Proste na snímke neuvidíte, či bola fotená cez filter alebo nie.

Plastové filtre do okuliarov však planparalelné nie sú. (Podobne ani bežné, valcované sklo v oblokoch.) Skúste sa cez taký filter okuliarov či cez okno pozrieť silným ďalekohľadom a uvidíte, aký neostrý obraz uvidíte.

Aj celkom drobné nedokonalosti vo filtri sa premietnu na obraze a to v rôznych podobách – môžete pozorovať, že časť obrazu je trochu neostrá, zdvojená a podobne. Okolo svetlých miest môže byť akoby hmla alebo opar.

Ak takýto jav vaše okuliare vyprodukujú, nedá sa nič robiť. Vážne nie sú určené na fotografovanie.

Na druhej strane pri širokouhlom objektíve je veľká šanca, že obraz aj cez lacné okuliare bude v podstate ostrý a bez nápadných technických chýb.

Odrazy zozadu

Nasleduje veľmi nepríjemná vec.

Ak si myslíte, že okuliare proste len „tak nejako“ dáte pred objektív a cvaknete, tak na to hneď zabudnite.

Na skle okuliarov sa bude odrážať všetko možné, aj nemožné.

V obraze sa to prejaví ako viac či menej identifikovateľný fľak.

Tomuto javu sa dá zabrániť dvoma spôsobmi.

Buď sa postavíte do pozície, kedy za vami je skoro úplná tma a fotoaparát je tmavý. Z takej pozície fotiť svetlé objekty bude celkom jednoduché. Príklad: fotografovanie z okna izby. Odlesky síce budú, ale zanedbateľné.

Druhý spôsob je technicky náročnejší – neumožniť vznik odleskov.

Okuliare dajte do tesnej blízkosti k objektívu. V takejto konfigurácii sa síce nič nebude lesknúť, ale zas riskujete, že si okuliare poškriabete. (Pozor! Stačí celkom jemný dotyk a pohyb!)

Trčiace konce okuliarov

Ak nechcete okuliare pred fotením rozbiť, môže byť problém, z ktorej strany okuliarov ich priložiť.

Ak konce okuliarov, ktoré sú určené na uši, budú trčať dozadu za fotoaparát, pri mnohých fotoaparátoch sa nedostanete so sklíčkom celkom pred objektív.

Ak konce budú trčať pred fotoaparát, je riziko, že sa na nejakej časti obrazu vždy objavia.

Uhol rozhľadu

Pri bežných filtroch uhol rozhľadu nie je dôležitý – dokonca platí, že čím bližšie bude sklíčko pri objektíve, tým lepšie.

Jedna výnimka tu však je: Ak chcete okuliare využiť ako prechodový filter.

Ak aj okuliare majú primeraný prechod, ich priblížením k objektívu z neho využijete len veľmi malú časť.

Správna pozícia prechodového filtra by mala byť taká, aby uhol rozhľadu zaberal jeho podstatnú časť. To sa ľahko povie, ale ťažšie spraví. Odrazy zozadu budú v takom prípade našim nepriateľom, s ktorým sa ťažko bojuje.

Tvorivosti sa medze nekladú – stačila by malá kartónová škatuľa. Z prednej strany vyrezané miesto pre jedno „oko“ okuliarov, z druhej dierka, cez ktorú by ste sledovali LCD. Áno, znie to komicky a tak to asi aj bude vyzerať. Ale ubezpečujem vás, že fotky, ktoré by ste takýmto provizóriom nasnímali, by stáli za vynaloženú námahu.

Ukážky, polarizačný filter

Tak. Pomasírovali sme trochu teoretické pohľady na vec, pozrime sa na praktické výsledky.

Myslím si, že ak má zmysel skúšať okuliarmi nahradiť nejaký filter, tak je to filter polarizačný. Polarizačné okuliare má dosť veľa ľudí a tak si môžete v praxi overiť, čo to dokáže. Neskôr – ak sa vám výsledky zapáčia – si možno kúpite naozajstný filter. Nie však ako mačku vo vreci. Už budete vedieť, čo môžete očakávať, či sa vám vlastne vôbec oplatí investovať doň.

Pri cenách však opatrne – kvalitné polarizačné okuliare sú drahšie, ako bežný, ale kvalitný polarizačný filter! Nie že si kúpite polarizačné okuliare len na fotenie.

Bežná fotka listov fotená cez polarizačné okuliare v uhle, kedy svetlo zodpovedá nefiltrovanému obrazu.

Pootočením okuliarov dosiahneme odstránenie odleskov a tým zvýraznenie farby listu.

Rovnaký pohľad polarizovaný však riadnym filtrom. Vidíte tu aj rozdiel vo farebnosti – cez okuliare je obraz dohneda – sú tmavohnedé.

Iná ukážka: cez okuliare v uhle, pri ktorom obraz zodpovedá nefiltrovanému pohľadu. (Okuliare na fotke odfotené nie sú polarizačné.)

Po natočení do uhla, kedy filter odstráni časť odleskov.

Rovnaký záber, ale cez riadny polarizačný filter.

Výsledok filtrácie okuliarmi je nad očakávanie kvalitný – je plne porovnateľný s výkonom normálneho filtra. Ani po zväčšení nie sú  v obraze žiadne výrazné technické chyby – ak zanedbám hnedý nádych, ktorý by sa dal odstrániť retušou či manuálnym nastavením bielej.

Na fotenie som použil kvalitné okuliare.

A čo dioptrické okuliare?

To isté. Skúste a uvidíte.

Dioptrické okuliare majú výhodu – odlesky sú pri nich podstatne menej chúlostivou vecou.

Slnečné okuliare sú tmavé a preto aj malý odlesk bude veľmi jasne viditeľný. Optické okuliare sú svetlé a rovnaký odlesk sa v podstate úplne stratí.

Využitie optických okuliarov je možné v oblasti makrofotografie. S pluskami (zväčšovacie sklá) sa dostanete k objektom bližšie, než umožňuje fotoaparát.

Čím silnejšia lupa, tým bližšie sa dostanete.

Ak použijete namiesto okuliarov lupu, môžete fotiť „portréty“ mravcov.

V tak silnom makrorozsahu však počítajte s tým, že sa fotí veľmi ťažko. Treba veľa svetla (najlepšie priame slnko a prípadne si prisvieťte aj zrkadlom) a trpezlivosti.

Ale dá sa, skúšal som, keď som písal článok o mravcoch – ako ich z paneláku vyštvať. Fotené 1,3 megapixelovým fotoaparátom s naplno pritiahnutým 8 násobným zoomom cez objektív z fotoaparátu Pentacon Six. (Objektív je silná lupa.) Svetlo slnečné + odrazené slnko zo zrkadla.

Kvalita obrazu pri takýchto zväčšeniach však bude vždy skôr zlá a hĺbka ostrosti 1 – 2 milimetre…

Záver

Aj zúfalé provizórium dokáže priniesť nečakane dobré výsledky.

Iste, profesionál by sa zhovievavo usmieval pri pohľade, ako sa márne snažíme napasovať sklíčko okuliarov pred objektív tak, aby mu nič nebránilo v rozhľade a aby sa okuliare nepoškriabali. Na druhej strane vysoliť okolo tisíc korún (a viac) za polarizačný filter, ktorý použijete možno trikrát v živote, sa vám asi neoplatí.

Ak teda máte niekde na poličke polarizačné okuliare, môžete ich príležitostne nasadiť aj fotoaparátu. Po krátkom akrobatickom predstavení je totiž pravdepodobné, že získate fotografiu v porovnateľnej kvalite ako s riadnym filtrom. A to už stojí za okoštovanie. Alebo aspoň obliznutie.

Komentáre k článku: Slnečné okuliare ako filter

  1. Pavol 21. mája 2004

    Článok je fajn. No myslím že každý kto sa chce čo i len troškou venovať fotografii by mal mať polarizák v základnej a nepovinno-povinnej výbave. Autoatlas tiež nie je povinný ale vodič bez autoatlasu no…. možno blondíka aj to sporadicky.

    A nesuhlaím s tým, že sa zíde len pár krát do roka. Myslím že celé leto keď sa fotí vonku je opodstatnený. 1, zvýrazní farby (cez obed keď je to svetlom až šediívé) 2, zníži trocha jas (obmedzí do istej miery prepálenie) 3, a aj ako ochrana aj funkcia UV filtra. Tak ako celé leto nosí človek polarizačné okuliare a je to určite fajn. Aj foťák bude spokojnejší a nebude tak oslepený :-) Síce stojí cca. 1500 Sk ale je to jednorazový výdavok na dlhé roky. No skôr zostarne foťák ako filter :-(

    Pavol

    okexpert@chello.sk

  2. Miro Veselý 22. mája 2004

    Pavol: No povinný… Ja mám polarizák, ale použijem ho tak raz za rok. Určite sa nehodí na všetko, niekedy produkuje neprirodzenú oblohu. Ale mať o poruke je fajn, v tom dávam zapravdu. Ako nárazník naň používam + UV filter, ten je lacnejší a môj aparát zvládne 2 filtre na sebe, našťastie

  3. Zvedavec 22. mája 2004

    To Pavol: Ja bych rekl, ze prakticke pouziti je nekde uprostred :-). Osobne ho pouziji, kdyz fotim krajinku (a tedy vicekrat nez jednou) a sviti slunce, ale na momentky treba na zahrade nebo podobne je to dost nesikovne, protoze fotim porad nekam jinam a musel bych neustale kontrolovat spravne natoceni filtru, coz zdrzuje. Takze jej sundavam.

  4. Pavol 22. mája 2004

    Ano OK. Nie raz dva krat do roka ani nie stale.

    Miro (dúfam že to zoberie s humorom) je taky šporovlivý (ekonóm) ale v tejto dobe to je veľmi nutné a prospešné. Takže je to pochvala.

  5. kamil 24. mája 2004

    Když jste u těch „kutilských“ akcí, tak jsem četl o využití dalekohledu pro chybějící zoom..
    http://www.grafika.cz/art/df/fotodalekohled.html

  6. Miro Veselý 24. mája 2004

    kamil: Áno, čítal som to, aj skúšal. V praxi dosť ťažko použiteľné… Chcelo by to statív, ktorý by umožnil vzájomne fixovať aparát s ďalekohľadom a to v pomerne presnej optickej osi. Je teda fakt, že na 30 pokusov sa dá s 10 nísobným zoomom a 12 násobným ďalekohľadom získať fotka typu portrét zo vzdialenosti 100 metrov, ale je hmlistá a zaťažená veľkými počtom chýb… niekde mám aj tie fotky. Ešte som tu o tom nepísal?

Pridajte komentár:

Napíšte váš komentár k článku...

Vyplňte ešte: