Digitálny zoom a jeho kvalita

Perfekcionisti tvrdia, že kvalita resamplovania priamo v aparáte ani zďaleka nie je tak vysoká, akú umožňujú špeciálne programy. To je pravda…

Je tu však jeden vážny problém, ktorý je nutné vysloviť jedným dychom s predošlým tvrdením – …ale aparát resampluje obrázok ešte predtým, ako ho uloží do formátu JPG.

Táto zdanlivá drobnosť je veľmi dôležitá. Ak totiž JPG kompresor zničí niektoré podrobnosti, žiaden súčasný softvér ich už z obrázka nedokáže vykúzliť nazad.

Ak však tieto podrobnosti aparát najskôr zväčší – hoc aj menej kvalitne – predtým, než by ich poničil JPG kompresiou, prenesú sa. Možno o niečo menej kvalitne, ako by to bolo možné teoreticky, ale prenesú sa.

Kto má teda pravdu?

To záleží na tom, ako fotografujete.

Fotoaparát pri digitálnom zväčšovaní neinterpoluje tak kvalitne, ako to dokážu špeciálne programy.

Ak máte obrázok nedeštruovaný JPG kompresorom, sami si ho zväčšíte rovnako kvalitne, alebo kvalitnejšie takmer ktorýmkoľvek fotoeditorom. To však vyžaduje fotiť buď vo formáte TIFF, alebo RAW.

V praxi sa však všetko odohráva inak. Pri fotení treba šetriť na pamäťovej karte miestom. Aj dĺžka ukladania TIFF obrázkov je neznesiteľná. Pol minúty s fotoaparátom po odfotení TIFF obrázku nič nespravíte. Preto väčšinou fotíme do JPG formátu a to navyše ešte aj nie v tej najdokonalejšej kvalite kompresie. V takej situácii však vo fotoaparáte interpolovaný obrázok bude vyzerať kvalitnejšie a ostrejšie. Dokonca často lepšie, ako “originálny” záber.

Dobré je veľmi zlé

Aby nevznikli nejasnosti: Pri posudzovaní kvality digitálneho zoomu hovoríme o malých, veľmi malých oblastiach fotografií, na ktorých už nie je takmer nič, čo by sa podobalo na ostrý obraz. Týmto testom sa dostávame za hranice zmysluplného zväčšovania digitálnych fotografií.

Sú však situácie, kedy veľmi chcete odfotiť niečo priestorovo vzdialené a nie je možnosť to nijak priblížiť. Chcete pritom na fotke vidieť čo najviac podrobností, za každú cenu.

Vtedy sa oplatí zapnúť digitálny zoom. O druhoch digitálnych zoomov sa dočítate v inom článku, tento test sa týka zoomov, ktoré obraz interpolujú, teda ho zväčšia vo fotoaparáte.

Test

Zobral som tri bežné, staršie fotky z recenzií fotoaparátov, ktoré som už v minulosti robil. Z týchto obrázkov som spravil maličké výrezy a to nasledovne:

1. Z digitálne zoomovaného obrázku som spravil výrez, ktorý bude na tejto internetovej stránke zobrazený v rozmere 1:1, čiže bez zväčšenia, zmenšenia, alebo inej úpravy.
2. Z obrázku digitálne nezoomovaného som spravil výrez, ktorý proporciami presne zodpovedal tomu predošlému. Následne som tento digitálne nezoomovaný obrázok v editore fotiek zväčšil tak, aby nadobudol rovnaký rozmer, ako obrázok resamplovaný aparátom. Zväčšoval som bikubickou interpoláciou. Na naše účely postačí.

Pohľad na prvý testovací obrázok. Šípky naznačujú, aký výrez som testoval. Obrázok je z fotoaparátu Olympus C4000, kvalita JPG kompresie stredná – HQ. Tak sa fotí bežne.

Digitálny zoom.

Optický zoom + zväčšenie na rozmer digitálneho.

Popis: Artefakty strednej úrovne kompresie sa na obrázku bez digitálneho zoomu podpísali veľmi masívne. Digitálne nezoomovaný obrázok dáva síce tušiť, že podrobnosti boli ostrejšie, zničil ich však kompresor JPG. Horný, vo fotoaparáte zväčšený obrázok síce má najjemnejšie podrobnosti veľmi málo, ale zneostrené, zato však na objektoch prakticky niet ani stopy po deštrukcii JPG kompresorom.

Teraz za pozrime na Olympus C740.

Myslím, že nemusím ani písať, ktorý obrázok je snímaný interpoláciou vo fotoaparáte a ktorý je zväčšený až po jeho uložení do JPG. Áno, digitálne zoomovaný je ľavý obrázok. Aj keď základ pravého je viditeľne ostrejší, JPG kompresor nedovolil detailom, aby sa nám ukázali v plnej kráse a poničil ich. Napríklad tak vznikli fľaky v žltej farbe značky hlavná ulica.

“Mierne “pokrčený” obraz je spôsobený horúcim vzduchom. 10 násobný zoom vidí do veľkej diaľky, fotené v horúcom dni.

Tweet

Ak sa vám tento článok páči, zdieľajte ho s priateľmi.