Výrez obrazu v hľadáčiku je iný, ako ten na fotke…

Fotoaparáty majú rôzne druhy hľadáčikov. V závislosti od ceny prístroja môže byť hľadáčik celkom jednoduchý priezor, ale aj pomerne zložitá optika.

Priezor

Najlacnejšie prístroje nemajú v hľadáčiku nič, čo by sa podobalo na optiku. Do takého hľadáčika sa môžete pozrieť, ale nikdy sa vám nepodarí určiť presnú kompozíciu. Okraje obrazu totiž tvorí rámik, ktorý je tak blízko pri oku, že ho vidíte úplne nezaostrený.

Pri takom fotoaparáte sa mieri smerom na snímaný objekt a neskúma sa kvalita kompozície. Tieto prístroje sa používajú na rodinnú fotografiu, či ako poznámkové bloky.

Nejako takto vidieť cez priehľadový hľadáčik bez optiky. Ono to vlastne aj stačí – veľké percento ľudí sa nejakou presnejšou kompozíciou nezaoberá (a ani nebude). Tvorivý fotograf možno pri takých fotkách omdlieva, ale človek, ktorý sa nezaoberá fotením do hĺbky na takejto fotke nevidí nič zlé. A je to v poriadku. 

Optika

Ak máte fotoaparát so zoomom, dnes už celkom štandardným hľadáčikom je optický systém.

Ide o jednoduchý plastový objektív, umiestnený v hľadáčiku, určený len pre oko. Má oproti priehľadovému neoptickému hľadáčiku dve výhody:

  1. vidíte ostré okraje
  2. obraz v hľadáčiku sa dá zoomovať

Ostré okraje umožňujú podstatne presnejšiu kompozíciu. (Presnejšiu, ale nie presnú.)

 

Príklad, ako vidieť obraz v hľadáčiku s optikou.

Zoomovaný obraz umožňuje odhadnúť, aké asi priblíženie ste nastavili.

Aj keď optický hľadáčik dosahuje pri príprave fotky pomerne solídnu presnosť v kompozícii, nezobrazí sa v ňom nikdy presne to, čo uvidíte na fotografii. Sú na to dva dôvody:

Chyba paralaxy

Tento pojem označuje nepresné zobrazenie v hľadáčiku, ktoré je spôsobené tým, že optická os objektívu nie je rovnaká, ako os hľadáčika.

V praxi to znamená často opakovaný gag, kedy neskúsený fotograf dychtivo fotografuje s krytkou na objektíve. Cez optický hľadáčik totiž vidí celkom iný obraz, ako objektív.

Znázornenie chyby paralaxy, pohľad zhora na fotoaparát.

Tento problém je tým vypuklejší, čím presnejší potrebujete výrez.

Pri bežnom zábere často ani netreba hľadáčik použiť… Napriek tomu nezaškodí vidieť, čo bude na skutočnej fotke.

Bez kontroly sa totiž môže stať, že pred objektívom máte prst, ktorý na snímke bude výborne viditeľný. Na takúto kontrolu sa však priehľadový hľadáčik použiť nedá – má inú optickú os.

Pri bežnom fotení si chybu paralaxy možno nikdy neuvedomíte, ale pri práci so silnejším zoomom sa už môže prejaviť. Najvypuklejšie sa prejaví pri snímaní v makrorozsahu – fotky zblízka sa s bežným priehľadovým hľadáčikom prakticky nedajú komponovať.

Aj preto sa vo fotoaparátoch typu ultrazoom používa len elektronický hľadáčik.

Aj preto profesionáli uprednostňujú pri práci zrkadlovky – také fotoaparáty do hľadáčika posielajú skutočný obraz z objektívu. Do hľadáčika sa dostáva odrazom zo zrkadla. V momente expozície sa zrkadlo sklopí a obraz z objektívu dopadne na snímač, alebo film.

Rezerva

Práve z dôvodu možnosti chyby paralaxy bývajú optické hľadáčiky konštruované tak, aby v skutočnom obraze fotografie bola istá rezerva.

Je dobré vedieť, akú má fotoaparát rezervu – aspoň približne. Preto odporúčam, aby jeden z prvých záberov novým fotoaparátom bol kontrolný pohľad cez hľadáčik.

Namierte fotoaparát na objekt, ktorý má celkom jednoznačne označené rohy. Predmety, ako perá sa hodia, pretože ich môžete ručne nastaviť presne na také miesta, aby sa dotýkali rohov obrazu.

Odfoťte to a prezrite si fotku. Na LCD displeji fotoaparátu a aj na počítači.

Ak na nej uvidíte niečo takéto viete, že váš fotoaparát má pomerne veľkú rezervu.

Porovnajte, či na LCD vidíte fotku celú (ako na počítači) alebo len výrez, podobný skôr tomu, čo bolo vidieť v hľadáčiku. Podľa výsledku budete vedieť, či je LCD možné používať na kontrolu kompozície, alebo nie.

Niektoré fotoaparáty ukazujú na LCD presne to, čo je na fotke, iné aj na LCD majú rezervu…

Čo s tým?

Čím kompaktnejší máte fotoaparát, tým s väčšou rezervou v obraze môžete počítať. Pre začínajúceho fotografa to býva výhoda, pre skúsenejšieho problém.

Ak teda chcete fotografovať presnejšie, používajte LCD. Aj v prípade, že by nezobrazoval dokonale presný výrez obrazu, uvidíte aspoň skutočný obraz, získaný cez objektív. Nestane sa, že by ste fotili s krytkou na objektíve, alebo že by ste si výhľad objektívu nechtiac zacláňali prstom…

LCD síce konzumuje viac energie, ale výhody, ktoré prináša za to stoja.

A ak fotíte cez optický hľadáčik, počítajte s tým, že v obraze bude asi istá rezerva. Pri snímkach, pri ktorých vám záleží na kompozícii proste použite LCD.

Napíšte komentár

Tipy na knihy

Tento web píše a prevádzkuje © Miro Veselý |  mv@mix.sk  |  facebook  |  google+  |  instagram  | 

Dozvedeli ste sa niečo užitočné? Pomôžte vašim priateľom nájsť tieto stránky. Zdieľajte ich.