Fotografia, ako dar

Skúsení fotografi sa nad týmto článkom asi len uškrnú. Sú zvyknutí potešiť svojich blízkych obrázkami. Ale niekedy nápad na vhodný darček zúfalo nechce prísť a pritom nemyslíme na to, čo máme tak blízko poruke.

Digitálny fotoaparát je výhodný tým, že nie je potrebné vyrábať papierové fotografie. Pozriete si svoje prázdninové úlovky na počítači a ste spokojní. Videli ste čo ste chceli a nebolo treba platiť za fotky. No fotky na papieri majú svoju cenu. Oplatí sa občas zosumarizovať najlepšie fotografie za dlhšie obdobie a dať ich na papier. Môžu sa stať milým darčekom.

Dovolil by som si preto zhrnúť zopár tipov pre tých, čo si nedávate digitálne fotky "na papier" pravidelne. V texte budem ďalej písať o "fotkách pre rodičov" z dôvodu zjednodušenia formulácií. Samozrejme, obdarovať fotkami môžete aj iných ľudí :-)

Vyberáme tie vhodné…

Pri voľbe fotiek pre rodičov je vhodné vcítiť sa do ich záujmov. Boli ste, napríklad, na dovolenke v Tatrách. Máte odfotografované zaujímavé krajinky. Pre darčekové účely bude pravdepodobne lepšie siahnuť radšej po tých menej "umeleckých" fotografiách, na ktorých ste vy. Dajte vyrobiť fotku vášho dieťaťa v ZOO, nie vydarený záber hrocha, ktorého ste odfotili, ako mu do papule sypú zemiakové lupienky.

Často môže byť otázne, či dávať do fotoalbumu pre rodičov fotky – rodičov. Aj keď asi každý si asi so záujmom pozrie, ako sám vyzerá, pravdepodobne vhodnejšie bude ak uprednostníte fotky ostatných členov rodiny. Synovia, dcéry a ich vnúčatá bývajú spoľahlivé motívy, ktoré generujú radosť. Ak bude v albume priveľa záberov rodičov, výsledkom môže byť sklamanie za zvukov hlasných vzdychov "ako sme už zostarli", "to už vyzerám tak zle?" a podobných.

Presne tieto vzdychy neraz môžu zaznievať aj pred monitorom, na ktorom vyberáte fotky pre rodičov. "Na tejto vyzerám strašne", "tak túto určite nie", "tu vyzerám, ako idiot". Ak pri triedení budete príliš prísni ku tomu ako vyzeráte, zostane primálo obrázkov. Neváhajte dať svojím rodičom aj fotky, na ktorých vyzeráte nie v súlade so svojou ideálnou predstavou.

Častým problémom rodinných fotoalbumov je deficit samotného fotografa. Skúsenejší fotoamatéri stoja väčšinou v bezpečí za fotoaparátom a na snímkach sa vôbec neobjavujú. Ak im aj občas niekto foťák z rúk vypáči, ofrflú takú fotku nepublikovateľným komentárom a vymažú, ako mizernú. Myslite na to, že vaši rodičia nie sú zvedaví na kvalitu kompozície. Neposudzujú ostrosť, prácu so svetlom a brilanciu. Chcú vidieť vás, fotografov.

Odporúčam dať sa odfotografovať radšej "normálne". Rôzne žartovné autoportréty vo vianočnej guli sa dajú použiť len ako korenie.

Nemáte tie vhodné? Odfoťte sa…

Niekedy nezaškodí, ak si celkom cieľavedome zoberiete fotoaparát a vyberiete sa fotiť práve s cieľom, že to bude "len" pre rodičov.

  • Fotograf v takom prípade nesmie dostať prístroj do rúk. Budú ho fotografovať ostatní členovia rodiny, akokoľvek mu bude mykať ukazovákom v potrebe skryť svoju existenciu za foťák.
  • Korpulentná dáma, ktorá sa nechce nikdy fotiť, pretože sa hanbí za svoje korpulenty má schudnúť. A dovtedy bude povinne odfotografovaná. Pre rodičov. Či sa jej to páči, alebo nie. Ak sa zdráha a robí grimasy ("niééé, mňa nefoť, na fotkách vyzerám vždy zle") fotografujte ju tak dlho, až pokiaľ ju to neprestane baviť.
  • To isté platí o deťoch. Ak pri fotografovaní robia opičky, fotografujte ich bez prestávky. Za pár minút ich to prestane baviť. Potom získate aj prirodzené fotky.

Na fotografovanie "pre rodičov" nepotrebujete žiadnu špeciálnu príležitosť. Odfoťte sa v bežných situáciách, tam, kde naozaj žijete svoj život. V obývačke, u holiča, v práci, v aute, pri hre na hudobný nástroj, pri varení. Nemusíte vyčkávať na príležitosť typu narodeniny, dovolenka, či svadba.

Skeny starých fotografií

Myslite aj na možnosť digitálnej úpravy starých a poškodených fotografií. Možno sa vám niekde povaľujú staré fotografie, ktoré sú v dezolátnom stave. Niektoré sú pokrčené, iné poškodené. Pokvapkané minulosťou, počmárané pastelkami. Ich digitálna oprava je niekedy pomerne jednoduchá. Rekonštrukcia starých fotografií potom môže spôsobiť nečakanú radosť.

Príklad retušérskeho zásahu do pokrčenej fotografie. Čas retuše 9 minút. Jasné, dalo by sa aj precíznejšie, ale na rodinné použitie takáto rýchla úprava celkom stačí. Fotografia, ktorá bola zničená (roztrhnutie, pokvapkanie, fľaky) môže znova ožiť. Tmavá sa dá zosvetliť, farebná fotka so závojom môže nadobudnúť zdravé farby.

Staré snímky môžu po reprodukcii a drobnom zásahu pri retuši vyzerať podstatne lepšie, než pôvodné fotografie.

V minulosti sa často robili veľmi maličké fotografie (4 × 6 centimetrov a podobné rozmery). Niekedy stačí ich naskenovanie a zväčšenie. Veľmi tým potešíte ľudí so slabším zrakom.

Voľte fotocestu

Dnes už je čoraz viac služieb, ktoré ponúkajú výrobu digitálnych fotografií. Niektoré sú aj plne automatické – vložíte do mašiny médium, vyberiete si fotky a za pár desiatok sekúnd si ich už nesiete hotové preč. Také služby sú vynikajúce, ak si chcete vytlačiť fotky na dovolenke a poslať ako živé pohľadnice v obálke rodičom. Pracujú na princípe bežnej počítačovej tlačiarne, takže vyzerajú skoro ako fotky. No nevznikli fotocestou.

Odporúčam na trvácnejšie použitie voliť radšej službu, ktorá vyrába fotografie fotocestou. Sú odolnejšie voči vlhkosti, obraz máva predsa len vyššiu kvalitu a konzistentnejší lesk.

Malé množstvo fotografií sa môže oplatiť tlačiť aj na kvalitnej domácej fototlačiarni, na kvalitný fotopapier. No pri väčšom množstve je zvyčajne lepšie dať vyrobiť fotografie do fotolaboratória. Domáca tlač nie je lacná a malé rozdiely v kvalite nie sú rozhodujúce.

Mám fotky, čo s nimi?

Ak už máte fotografie v rukách, musíte sa rozhodnúť, čo ďalej. Fotky môžete darovať v rôznych druhoch adjustácie.

  • Voľná kôpka fotiek. Dáte im fotky proste tak, ako sú. Možno to nevyzerá príliš "darčekovito", ale kôpka fotiek má svoje výhody. Môže putovať skupinou ľudí. Niektoré sa však roztratia, iné obchytajú.
  • Fotky nalepené vo fotoalbume. Efektnejší dizajn, možnosť popísania, viac práce. Aj viac zabratého miesta.

Ktorá z variant je výhodnejšia musíte stanoviť vy. Ja sa prikláňam k darovaniu kôpky fotografií. Album stojí niekedy viac, ako stovka fotografií.

Tiež je otázne, aký album vlastne zvoliť.

  • Najlacnejšie, plastové obálky na zasúvanie fotografií nebývajú práve reprezentatívne a fotky pod plastom nebude vidieť tak dokonale.
  • Samostatné papierové listy, na ktoré sa fotky lepia (lepidlom, lepiacimi rohmi) vyžaduje veľa práce, no ak ho spravíte dobre, je to asi najlepšie riešenie.
  • Listy so samolepiacou fóliou predstavujú kompromisné riešenie.

Ak sa rozhodnete pre lepenie fotografií na prázdne listy, odporúčam lepiť fotky s rezervou – medzi okrajom stránky a fotkou nech je vždy medzera.

Vľavo symetrické rozvrhnutie – je konzervatívnejšie, ale nepút
a zbytočne pozornosť. Vpravo klasická rodinná úprava albumu. Snaha využiť plochu často vedie k lepeniu fotografií až celkom po okraj stránky. To neodporúčam.

  • Na vonkajších okrajoch stránok sú fotografie vystavené namáhaniu pri listovaní. Ľahko sa odlepia, alebo aj poškodia.
  • Vo vnútorných zlomoch albumu je tiež lepšie nechať papier bez fotografie, pretože na zlome sa kartón ohýba, fotografia je náchylnejšia k strhnutiu.
  • Nebojte sa ponechať aj prázdnu plochu okolo fotografií, nie je potrebné na "prázdne" miesta kresliť ornamenty. Ak už chcete využiť "prázdnu" plochu, radšej napíšte dátum snímania fotografií, alebo nejakú poznámku – kto je na fotografiách, pri akej príležitosti sa fotografovalo.
  • Odporúčam, aby sa fotografie neprekrývali. Ideálne je, ak okolo každej snímky bude voľný priestor, priestor fotkám zvykne pomôcť.
  • O veľkosti albumu a počte fotografií na jednu stranu sa rozhodujte skôr, než kúpite album. Veľkosť je ideálna, ak sú okraje pre všetky fotografie zhruba rovnaké a pritom sa neplytvá priestorom.

Samozrejme, tieto veci podliehajú vkusu – nemusíte súhlasiť s tipmi, ktoré tu píšem, ani ich nepovažujte za nejaké "záväzné stanovisko".

Veľkosť fotiek

Pri voľbe veľkosti obrázkov sa asi najčastejšie osvedčí formát okolo 10 × 15 centimetrov. Väčšina ľudí je zvyknutých na "pohľadnicové" fotky, čiže rozmer okolo 9 × 13. Z pohľadu fotografa sú to skôr malé obrázky. Ešte v dobách klasickej fotografie som rozdával fotky 13 × 18 centimetrov a dosť často mi ich ľudia "reklamovali", že je to pre nich príliš veľký rozmer, nevedia čo si s tým počať. Akokoľvek teda vyzerajú väčšie obrázky dôstojne, nemusia spraviť väčšiu radosť, ako pohľadnice.

Rámčeky, obrazy, plagáty

Okrem malých fotografií v albume môžete vyrobiť aj väčší rozmer fotografií. Spoločná rodinná fotografia, alebo veľký portrét môže dobre vyzerať aj na veľkom formáte, napríklad A4. Ten sa po zarámovaní môže stať milým darčekom.

Väčšie fotografie, obrazy, či dokonca plagátové formáty fotografií je však lepšie s obdarovanými konzultovať. Obraz s fotografiou sa nemusí hodiť do každého interiéru. Alebo sa hodí fotografia a je zle zvolený rám. Takýto darček preto radšej vopred konzultujte.

Výber fotografie určenej do rámčeka na pracovný stôl, či na stenu je vhodné podriadiť času a vzdialenosti, z akej bude fotografia videná.

  • Na stenu sa zväčša hodí fotografia s jednoduchým, výrazným motívom. Portrét, krajinka, pes, štúdiová svadobná snímka, veľký detail kvetiny… Na takú fotografiu sa divák pozerá z väčšej vzdialenosti. Aj pri letmom pohľade by mala obsahovať výrazný motív. Osobne sa prikláňam na stenu dávať radšej fotografie smerujúce k výtvarnej fotke, než portréty.
  • Pri fotografii do rámčeka, ktorá bude viac "na očiach" už môžu byť vhodné aj zábery s drobnokresbou – napríklad skupinový portrét detí z prvej á. Fotka na nočnom stolíku, či v pracovni bude skôr mať charakter osobného pripomenutia, hodí sa voliť skôr rodinné motívy, nie ponárať sa do výtvarných pokusov.

Pri výrobe fotografie určenej na stenu je vhodné myslieť na to, že všetky materiály (fotografie, tlač) časom na svetle pomaly menia farby, akokoľvek to výrobcovia popierajú. (Menej výrazný tento jav bude u špeciálnych, profesionálnych materiálov.) Preto je lepšie fotografie na stenu umiestniť podľa možnosti tam, kde nedopadá aspoň priame slnečné svetlo. Je ideálne, ak budú za sklom. V takom prípade bude životnosť fotografie na stene najmenej niekoľko rokov. Miernu stratu kvality farieb si nikto nevšimne.

DVD prehrávač, ako dar

Ďalšou z možností, ako obdarovať rodičov o vaše fotografie môže byť kúpa prehrávača DVD. Súčasné modely dokážu po zasunutí disku bez zbytočných otázok začať prehrávať fotografie. Rodičom potom môžete nabudúce doniesť len CD disk s vytriedenými fotografiami a pri televízore si ho v pokoji môžu pozrieť.

Taká možnosť však nemusí potešiť každého – predsa len niektorí starší ľudia môžu mať z obsluhovania "technických zázrakov" strach.

Nebojte sa kvality, fotkami potešíte vždy

Akokoľvek už pripravíte fotografie, zrejme nimi potešíte. Vôbec sa netrápte prísnym výberom technicky dokonalých obrázkov. Nezápaste s túžbou vyrobiť dokonalý album. V rodinnej fotografii je podstatné to, čo je na obrázkoch. Nevydarená kompozícia, či nie dokonalé farby nie sú prekážkou.

Pridajte komentár:

Napíšte váš komentár k článku...

Vyplňte ešte: