Fotenie treba cvičiť

Začnem tým, že mnoho profesionálnych fotografov sa neokúňa použiť statív, alebo inú stabilizáciu fotoaparátu a to niekedy aj za priaznivých svetelných podmienok. Je dobré z tohto faktu si odniesť aspoň varovanie, že prosté cvakanie len tak z ruky nemusí dopadnúť vždy najlepšie. Môže spôsobiť len malú neostrosť, ale obrázok nebude v poriadku.

Ako pribúda počet megapixelov vo fotoaparátikoch, stúpa aj ich rozlišovacia schopnosť. Prístroj, schopný zaznamenať 8 a viac megapixelov už podáva solídny objem podrobností. Na takých obrázkoch je už vidieť aj malé pohybové neostrosti, ktoré by sa na fotografii snímanej trojmegapixelovým strojom bezpečne stratili.

Pohybová neostrosť je jav, ktorý vzniká nechceným pohybovaním fotoaparátu počas trvania expozície. Vy presne zaostríte na nejaký objekt, no ak počas expozície budete fotoaparátom pohybovať, obraz fotografovanej scény na čipe (alebo filme) zmení polohu. Na obrázku sa zaznamená celá dráha pohybu a znemožní ostré zobrazenie.

Záber nie je celkom ostrý práve vinou pohnutia fotoaparátom počas expozície.

Pohnutie prebiehalo v smere šípky. Na svetlejších miestach (lesk očí) je dobre vidieť zdvojenie obrazu – typický dôsledok pohybovej neostrosti.

Pohybová neostrosť najľahšie vzniká v situáciách, kedy je expozičný čas dlhší. Najviditeľnejšia je v zlých svetelných podmienkach – je nápadná a celkom jednoznačne viditeľná. No aj krátky expozičný čas môže vyprodukovať pohybovú neostrosť. Obrázok bude síce takmer ostrý, ale niečo na ňom nebude v poriadku.

Ostrý záber.

Slabá pohybová neostrosť. Pri malom pohnutí obrazu, ktoré je bežné pri kratších expozičných časoch už nebýva jasne viditeľná dráha, ako obraz počas expozície "putoval" po snímači. Obrázok je takmer ostrý, iba nie dokonale. Práve takýmto záberom je vhodné predchádzať – sú neostré celkom zbytočne.

Stabilizátor obrazu vec nespasí

To všetko sa snažia obísť stabilizátory obrazu. Výrobcovia fotoaparátov ich montujú tu do objektívov, tam na snímací čip. Reklamné agentúry na tom stavajú kampane, kedy nás chcú presvedčiť, že aj počas skákania na trampolíne sa vďaka stabilizátoru dá nasnímať ostrý záber. Nedá, netešte sa.

Ani stabilizátor obrazu nie je všeliek na všetky situácie. Môže umožniť zvládnuť dlhší expozičný čas z ruky a ostro – hlavne ak snímate širokouhlým objektívom. Pri použití zoomu a tmavého prostredia však pomôcť nemusí. To najlepšie vidieť pri snahe fotografovať prístrojom so stabilizátorom zo statívu – stabilizátor môže niekedy obraz rozhýbať.

Pri bežnom fotografovaní býva stabilizátor plus, ale nie tak veľké, aby sa naň dalo vždy spoľahnúť.

Statív

Ideálnym spôsobom, ako sa zbaviť pohybovej neostrosti je použitie pevného statívu. Fotoaparát je fixovaný a tak získate tak dokonalo ostré fotografie, aké daná technológia dokáže vyprodukovať. Nosiť však so sebou statív je značne nepohodlné. Ak sa fotografiou neživíte, alebo nie je vašim vážnym koníčkom, asi nebudete snímať krajinky, či portréty zo statívu – proste málokomu sa to chce nosiť. V takom prípade prichádza čas na

Provizórny statív

Tu nemám na mysli nejaký miniatúrny statívček na troch strunkách, ktorý sa postaví na stôl a aj s pripevneným fotoaparátom je menší, ako naštvaný papagáj. Myslím skutočné provizórium v prírode, alebo v miestnosti.

Veľmi jednoduché a účinné je oprieť sa o nejaký stabilný predmet – lampa, strom, roh domu, dvere. S takou oporou rúk a fotoaparátu sa dá významne predĺžiť expozičný čas, ktorý sa dá nasnímať z ruky. Aj bez stabilizátoru obrazu sa dá počítať s udržaním polsekundovej, občas až sekundovej expozície.

Ak nie je poruke iné riešenie a nemôžete sa naozaj o nič pevné oprieť, poslúži aj stará metla – aj keď nie je pevná, aspoň čiastočne sa môžete o ňu oprieť a stabilizovať fotoaparát. Viem, na prvý pohľad sa to zdá neuveriteľné, ale ak neveríte, skúste si to. To, že sa môžete oprieť aspoň vo vertikálnom smere zlepší koordináciu pohybov. Mimochodom vyrábajú sa aj také statívy.

Najhoršie je, ak sa nedá oprieť o nič. Potom prichádza na rad vaše vlastné telo, ktoré poslúži, ako opora. Ak môžete, sadnite si a fotografujte tak, že fotoaparát oprite o ruku, ktorej lakeť je fixovaný o koleno. Ak musíte stáť, postavte sa naširoko a snažte sa lakťami oprieť o telo. Fotoaparát pritlačte k tvári – aspoň čiastočne ho tým fixujete. Pred expozíciou sa nadýchnite a ďalej to už je rovnaké, ako na röntgene. Nadýchnuť, nedýchať, nehýbať sa a cvak. Samotný cvak musíte spraviť tak, aby ste prstom nechtiac nepohli fotoaparátom. Ani trošku! Prstom stlačte spúšť tak, že fotoaparát musí zostať bez pohybu.

Je veľmi výhodné, ak si na tieto postupy pri expozícii zvyknete, ako na štandard. Striktne sa snažte nepohnúť fotoaparátom aj keď fotografujete na slniečku, kedy budú asi ostré všetky fotografie. Ak sa vám to stane návykom, naučíte sa držať prístroj stabilne a o to lepšie výsledky budete dostávať.

Nácvik

Tak, ako vo všetkom, aj udržať fotoaparát v takmer nepohnutom stave chce cvik. Ten dosiahnete len tak, že nesnímate veľa fotografií. Asi najjednoduchšie je cvičiť snímanie na motíve, ktorý môžete pokaziť, koľkokrát len chcete. Vyberte si nejaký vhodný terč, na ktorom bude už na LCD paneli fotoaparátu jasné, či ste záber odfotografovali ostro, alebo ste záber pohli. A cvičte.

  • Zoom pritiahnite na maximum, ak máte aj digitálny zoom, použite ho.
  • Osvetlenie fotografovaného motívu by mala byť asi taká, aby expozičný čas vychádzal niekde okolo desatiny sekundy. Také podmienky bývajú v byte večer, pri umelom osvetlení.
  • Kontrast objektu by mal byť tak jednoznačný, aby ste na zábere hneď videli, či je ostrý, alebo ste prístrojom pohli.

Sadnite si a začnite fotografovať jeden záber po druhom. Sústreďte sa na to, aby ste prístrojom čo najmenej pohli. Akonáhle nasnímate pohybovo neostrý záber, okamžite sa snažte uvedomiť si, aký pohyb ste spravili prístrojom. Možno ste stlačili spúšť príliš rázne a pohli tak fotoaparátom. Možno ste nechtiac pohli lakťom, alebo ste sa nadýchli. Pri ďalšom obrázku sa snažte rovnakú chybu neopakovať. Po pár desiatkach záberov sa vám začnú dariť prvé ostré fotografie. To práve "dostávate do ruky" svoj fotoaparát. Začínate prichádzať na grify, ako odfotografovať záber, aby bol ostrý.

Veľa záberov bude úplne pohnutých.

Neskôr sa vám začne dariť snímať ostrejšie zábery.

Nakoniec začnú pribúdať aj ostré.

Keď už vám to celkom ide, postavte sa a začnite hľadať spôsob, ako získať ostrý obrázok postojačky – je to oveľa náročnejšie. Nadýchnite sa a exponujte až vo chvíli, keď ste presvedčení, že fotoaparát je
naozaj celkom stabilizovaný.

Ľahko na bojisku

Viem, nafotografovať desiatky záberov hodín, či loga na televíznej obrazovke nie je žiadna zábava. Je to však asi jediný spôsob, ako sa naučíte držať svoj fotoaparát bez pohybu. Iste, niektoré zábery sa z ruky nepodarí ostro odfotografovať ani profesionálovi (preto používajú neraz statívy) ale vďaka takémuto cvičeniu získate aj praktický odhad, akú šancu máte získať ostrý obrázok pri fotografovaní v nepriaznivých svetelných podmienkach.

Ak budete pomerne úspešní pri použití plného zoomu, pri fotografovaní širokouhlým objektívom pri rovnaký

Komentáre k článku: Fotenie treba cvičiť

  1. miko 25. novembra 2006

    Miro, chybicka :D
    Ten dosiahnete len tak, že nesnímate veľa fotografií. – slovo nesnimate

  2. o5tok 16. januára 2007

    Vela krat pomoze si lahnut a fotak polozit na brasnu a tak.. aj ked to sa da vyuzit asi len v prirode.. vyzeralo by to vtipne keby niekto lezal na namesti

Pridajte komentár:

Napíšte váš komentár k článku...

Vyplňte ešte: