HDR fotografie

HDR je nástroj. Dá sa použiť, využiť aj zneužiť. Pozrime sa na to, ako túto technológiu môžete využiť.

Skratka HDR je z anglického High Dynamic Range a znamená vysoký dynamický rozsah. Rozumie sa tým, že na obrázku budú tie najtmavšie a aj najsvetlejšie oblasti dokonale prekreslené.

Ľudské oko má dve vlastnosti, ktoré fotografia nemá.

  1. premenlivú clonu. Ak sa dívate na tmavý objekt, zrenička sa rozšíri a vy tak vidíte aj v prítmí. Ak sa pozriete smerom do svetla, zrenička sa zúži a zas vidíte správne. Inými slovami oko má vlastný expozimeter a ním riadi, ako budeme vidieť. Stará sa v plnej automatike o to, že si ani neuvedomíme, ako sa mení svetelná situácia na „scéne“.
  2. Máme schopnosť „tunelového videnia“. Ak sa pozeráte na nejaký detail, mozog do istej miery odfiltruje okolie.

Fotoaparát má však možnosť cvaknúť len raz. Za určitých podmienok. Podľa kvality fotoaparátu sa dá zaznamenať určitý rozsah jasov. Pri bežnej scéne je zvyčajne všetko v poriadku.

Taký záber je bezproblémový. Rozsah jasov na scéne je pomerne malý. Ak aj vzniknú drobné prepaly napríklad na tvári, alebo na vzdialených domoch, nič sa nestane. To podstatné na obrázku máme zachytené a viac netreba.

Horšia situácia nastane, ak je obraz zložený z časti v tme a časti výrazne osvetlenej. Nasledujúca trojica obrázkov je ilustráciou, aké možnosti fotograf má.

Ak má tmavý dom byť pekne prekreslený, obloha bude nepoužiteľná. Stredný obrázok ukazuje normálnu expozíciu. Spodný zachytáva popis oblohy, ale ostatné prvky sú príliš tmavé.

Tu si už vyláme zuby nielen digitál, ale aj film. Západy slnka, pohľady z prítmia do svetla a naopak. To sú situácie, kde bežné nástroje nestačia. Ak ale tieto tri snímky vložíte do niektorého HDR programu, potom získate vyvážený záber.

Toto je príklad spojenia fotografie, ktorý sa snaží simulovať bežnú scénu, ako ju môžeme vidieť voľným okom. To je príklad využitia HDR fotografie bez snahy o efekt. Maskovanie takmer nevidieť a neskúsený divák si nemusí uvedomiť, že tento obrázok už je vlastne technicky nedosiahnuteľný.

Trocha tvrdšie nastavenia v programe, predovšetkým som vyťal farby. Tu už je technológia zneužitá na efekt. Scéna v skutočnosti takto krikľavo farebná naozaj nebola. Na druhej strane však nebola ani natoľko mdlá, ako ukazujú pôvodné fotografie, ktoré majú nastavenú normálnu farebnosť.

Obmedzenia na strane snímania fotografie

Film, aj snímač dokáže zaznamenať len obmedzený rozsah jasov. Žiadny súčasne dostupný záznamový materiál nie je schopný jednou fotografiou pojať informácie o západe slnka.

  • Takmer tma pred nami (trebárs tieň) by si žiadala expozíciu možno štvrť sekundy.
  • Obloha s mrakmi by zniesla možno stotinu.
  • Najsvetlejšie oblaky by chceli možno tisícinu.
  • No a slnko, ak má byť prekreslené by potrebovalo možno päťtisícinu sekundy.

Je jasné, že fotografia bude v takejto situácii vždy len kompromisom. Väčšina scén sa dá odfotiť tak, aby to podstatné zobrazila správne. Veľkým umením je aj talent veci skrývať. Nielen ukazovať.

Ak ale chceme fotografiu použiť nielen ako umelecký výrazový prostriedok, môžeme chcieť získať fotky, ktoré budú čitateľné podobne, ako keď ste v danej situácii na mieste. Príkladom môže byť dokumentárna fotografia – architektúra, reality, fotografia bytu (svetlé okno verzus tmavé kúty v miestnosti).

HDR fotografia teda môže priblížiť záznam scény ľudskému videniu. Môže ako nová technológia dotiahnuť to, čo nezvláda klasická technológia. Takže prvá zastávka na ceste k odpovedi „prečo“ a „či“ a „kedy“ bude:

Tonemapping – sploštenie dynamického rozsahu

Inými slovami je to snaha zmierniť kontrast tak, že výsledný obrázok bude obsahovať viac podrobností, než by obsahoval normálne. Odpoveďou na nedokonalosť snímača je HDR. Áno, vieme spraviť aj záber, ktorý môže obsahovať všetky poltóny od svietiaceho slnka až po úplne zatemnené objekty v popredí. 

No okamžite narazíme na druhý technologický limit:

Obmedzenia v reprodukcii obrazu

Je totiž veľmi veľa možností, ako si môžete fotografiu pozrieť.

  • Ak to bude na výkonnom monitore, potom máte k dispozícii nečakane vysoký dynamický rozsah. Vhodne spravená fotka na silne žiariacom monitore zanechá dojem. Tie najsvetlejšie miesta totiž naozaj žiaria a môžu až „oslepovať“. Najtmavšie oblasti obrázku sú takmer čierne.
  • Blíži sa to napríklad projekcii diapozitívov, či kinu. Tam tiež pri dobrom projektore môže byť rozsah svetiel medzi svetlom a tmou vysoký.
  • Horšie to je s fotografiou na papieri. Najsvetlejšie miesta budú biele. Nesvietia. Najtmavšie miesta sú sivé. Nemáte priestor na to zobraziť potrebný kontrast scény ako sme si to popísali – slnko + hlboké tiene. Ak by ho aj obrázok obsahoval, na papieri by bol celkom mdlý.

Problém pri HDR – čo teda s kontrastom

A tu sme pri koreni veci. Ak chceme stlačiť kontrast, nedá sa to spraviť mechanicky. To by boli obrázky „bez šťavy“. Preto sa využíva maskovanie.

  • To, čo je svetlé sa stmaví – ale len mierne. Napríklad celá obloha sa mierne stmaví a tým vznikne dojem prekreslenosti. Na oblohe sa však ponechá jej pôvodný kontrast.
  • Tmavšie popredie sa mierne zosvetlí. Aj tu zostáva kontrast zachovaný.
  • Fotografia tak pôsobí vyváženejšie a pritom má zachovaný kontrast. Ak to preženiete, môže maskovanie byť aj rušivé. Viac v ukážkach nižšie.

A teraz už poďme k tomu, ako sa HDR vyrába. Môžete nasnímať dve či viac fotografií.

  • Svetlejšia fotografia bude použitá na informácie o tmavých oblastiach. Má dobre zachytené tmavé oblasti, tiene.
  • Normálne exponovaná fotografia môže a nemusí byť použitá pre HDR fotografiu.
  • Tmavá fotografia sa použije na prekreslenie svetlých miest. Dobre popisuje svetlé oblasti scény. Napríklad mraky.

Pre veľmi náročné svetelné scény môžete použiť aj viac ako 3 fotky. Fotoaparáty majú funkciu, ktorá sa volá bracketing. Ak týmto spôsobom fotografujete, môžete také obrázky spojiť v HDR programe do jedného záberu.

Čím väčší skok v expozícii, tým väčší dynamický rozsah zachytíte.

Pri fotografovaní je dobré pracovať so statívom, potom získate dokonale ostré obrázky. No výkonnejšie HDR programy dokážu aj z troch podobných fotografií zložiť jednu ostrú. Preto sa dajú použiť aj fotky získané bracketingom a fotené z ruky.

Je však dobré myslieť na to, že scéna, ktorú fotografujete, musí byť statická. Ak by ste fotili ulicu, chodiaci ľudia a autá budú na každom obrázku inde. Tým by vznikali duchovia. Aj tu platí, že výkonnejšie programy vedia ošetriť pohybujúce sa objekty na scéne. No lepšie je voliť také motívy, kde nie je nič čo sa mení.

Gýč, alebo negýč?

Umelý, delirantný, alebo cukríkový vzhľad je pre tento druh fotografií absolútne typický. Lenže to je tak trocha klam.

  • Ak niekto vytvorí HDR obrázok, kde je technológia použitá, ale nie zneužitá, často si vôbec neuvedomíte, že sa dívate na High Dynamic Range záber. Nebudete teda túto fotografiu vôbec v duhu priraďovať do "tohto chlievika".
  • Vždy keď ale uvidíte prepísknutý a efektný plnofarebný gýčik, v duchu si spravíte malé čierne bezvýznamné mínus k technológii High Dynamic Range – ďalší dôkaz, že je to hnus! Len si potvrdíte, že tento druh efektov je dosť samoúčelný.

Prečo vlastne tak často vidíme tie cukríkové fotky? Hneď ako začnete skúšať niektorý HDR program narazíte asi na problém. Ono to totiž je veľmi lákavé. Ako krútite v HDR programe nastaveniami, tak sa na fotke môže zobrazovať lepšia ostrosť, viac farieb. Potom nás to priam láka „vylepšiť“ aj to, čo v skutočnosti nie je možné. Keď s fotografiou pracujete niekoľko minút, postupne pridávate jas, kontrast, farby, ostrosť. Začnete si zvykať na to, ako to je farebné. Nakoniec sa vám to začne javiť normálne. Len skúsený fotograf vie nájsť mieru, kadiaľ vedie hranica medzi správnou a prehnanou farebnosťou. Sme zvyknutí na efektné obrazy z reklám a holywoodskej produkcie. Tam je tiež na obraz zavesený pekný húfik efektov… Aj mu potom často také chceme.

Preto dnes tak často vznikajú mnohé samoúčelné a „ľúbivé“ fotografie. Západy slnka, krajinky, ako z inej planéty. Človek s umeleckým cítením často také obrázky označí ako gýč. Nie je to umenie, ale môže sa to páčiť. Nič zlé za tým netreba vidieť – čo je zlé na tom, ak sa niečo divákom páči? Pokiaľ sa vám také fotky páčia, pokojne si ich zopár skúste vyrobiť. Poriadne vytnite farby, nech to je poriadne. Užite si to. Nie je na tom nič zlé a nikomu to neškodí.

Najčastejšie sa totiž tieto fotky dnes používajú na efekt. Upútať pozornosť. Dosiahnuť, aby divák povedal „jéééj, aké čačané“. Tam, kde je efekt ako výrazový prostriedok vhodný, hodí sa použiť aj niektorý HDR program. Trebárs v reklame. Len počítajte s tým, že efekt sa veľmi rýchlo okuká.

Na druhej strane môžete nasadiť technológiu HDR ako štandardný nástroj. Môžete vďaka nemu obísť technologické limity bežnej fotografie. Divák nemusí vždy vedieť, že sa pozerá na HDR fotografiu. Potom je technológia využitá ako nástroj, alebo výrazový prostriedok a nie gýč.

Najznámejšie HDR programy

Ak hovoríme o desktopových počítačoch, potom asi vrcholom momentálne je HDR program Photomatix. Na tomto videu:

…vidíte, ako sa s programom pracuje. Stačí skočiť ku polovici, kde už sú ukážky.

V samostatnom článku si o ňom povieme viac. Dokáže spraviť záber aj ak ste fotili bez statívu, odstráni duchov a podobne. Výhodou pre začiatočníka je, že obsahuje mnoho hotových profilov a aj v automatickom režime dokáže veľmi rýchlo vytvoriť slušný výstup.

Photoshop má priamo nástroj Spojiť do HDR (Merge to HDR). Aj tu dosiahnete skvelé výsledky, ale už to chce trocha viac skúseností. Kto však používa Photoshop, ten ich zvyčajne má.

V tomto videu je návod, ako vec funguje.

Mobily a HDR

Najčastejšie ste sa asi s niektorým HDR programom stretli na mobilných telefónoch. Tu nájdete pomerne výkonné nástroje, ktoré automaticky vytvoria obrázok, ktorý dokonca neskôr môžete znova upravovať, pretože sa ukladajú aj verzie obrázkov. Najviac zamrzí fakt, že samotné fotoaparáty bežných mobilných telefónov sú zvyčajne nižšej kvality. Príslušný program potom síce vie obrázok vylepšiť. ale nikdy to nebude v tej kvalite, ako vám nafotí čo aj hneď len bežný kompaktný fotoaparát.

Pre platformu IOS sú to aplikácie ako TrueHDR, Pro HDR, vividHDR alebo zadarmo HDR Foto.

V Androide sú to trebárs aplikácie ako Pro HDR Camera, HDR Camera+, alebo zadarmo HDR Camera či Camera HDR Studio.

Zvyčajne platí že na bežné použitie stačia aplikácie zadarmo. Ak ale chcete mať trocha lepšie možnosti, zvyčajne to chce kupovať. Našťastie cena je diétna.

Fotoaparáty s HDR

Novšie fotoaparáty už často majú vlastné vstavané HDR. Kvalita spracovania sa dosť líši. Dosť často je to spracovanie, ktoré nepridáva do obrazu veľa efektov, skôr sa snaží mierne a diskrétne rozšíriť dynamický rozsah.

Pre účely bežného fotografovania je takáto funkcia skvelá. Bez námahy získate efektnejšie obrázky. Pre presnejšiu prácu by som však určite uprednostnil snímanie bracketingom a následné úpravy fotografií v počítači.

HDR len z jedinej fotografie?

Áno. Sme v závere článku a ešte som nespomenul jednu dôležitú a veľmi príjemnú správu. V HDR programoch sa totiž bežne dá spracovať aj samotný jediný obrázok. Môžete nasadiť aj špecialistu – napríklad Tone Mapping Plugin ale bohato postačí aj už spomínaný nástroj vo Photoshope.

Aj na jednom obrázku je potom možné využiť silu efektov na úpravu HDR. S pomocou ich filtrácie a maskovania potom môže z bežnej fotografie „vypadnúť“ efektný obrázok. Iste – efekt môže znamenať gýč, ale nie je to nutné.

Ukážka. Z jednej bežnej fotografie sa pomocou maskovania HDR dá vytiahnuť oveľa viac.

Bežná fotografia.

Jej verzia po prefúknutí efektami. V skutočnosti obraz nemá viacej podrobností, ale "otvorí" to svetlá.

Nuž a ak má niekto zálusk získať na Fasabúku veľa like, tak tako pomasírovaný obrázok by mohol fungovať.

Bežná fotografia z kompaktu.

Spracovanie do HDR – z jedného obrázku.

Ukážky HDR fotografií a spracovania

Nakoniec som si nechal niekoľko rýchlo spravených ukážok. Keďže sa krajinárskej fotografii nevenujem, pozerajte sa, prosím, viac na technickú stránku veci, než na kompozíciu či voľbu motívu.

Jazierko v Piešťanoch. Toto je ukážka motívu, na ktorý nie je potrebné nasadiť HDR. Scéna obsahuje všetko, čo treba. Keďže ale všetko fotím s bracketingom, nie je problém spojiť obrázky.

Z zábere hneď ožijú všetky farby.

Ešte sa vráťme k obrázku, ktorý ste už videli na začiatku článku. Pár ďalších príkladov, ako sa trojica obrázkov dá spojiť:

Tu je výraznejšia práca s maskovaním. Obloha je tmavšia, ako zatienený dom. To si divák nemusí uvedomiť. Niektorým záberom to môže pridať na dramatičnosti.

Mdlá verzia s výraznou farebnosťou.

Prevedenie do čiernobieleho rozmeru môže obrázku pridať niekedy viac, ako keby ste vyťali farby na maximum.

Tak trocha delirantné maskovanie. Takýto obrázok sa hodí ako študijný materiál – podľa fľakov viete rýchlo odhadnúť, ako programy na HDR zvyčajne dosahujú maskovanie oblastí tak, aby obrázok bol zároveň kontrastný a zároveň aby obsahoval svetlé aj tmavé časti.

Aj nočná fotografia je vďačný motív. Na scéne býva extrémne vysoký kontrast.

Spojením fotografií môžete vytvoriť aj extrémne prefarbené zábery, ktoré so skutočnosťou majú málo spoločného. Ale ako efekt sa môžu často hodiť.

HDR fotografia teda je zaujímavý smer. Sú motívy, v ktorých môže významne napomôcť obrázku. Ak ju nastavíte diskrétne, divák si nemusí uvedomiť, že sa pozerá na nejaký efekt. To je vlastne ideálny stav – technicky precízna fotografia, ktorá ukazuje presne to, čo autor chcel ukázať. No a ak na to bežný fotoaparát nestačí, použite technológiu High Dynamic Range. Opatrne. Alebo naplno. Ako sa vám hodí.

Komentáre k článku: HDR fotografie

  1. Pavol Just 12. decembra 2015

    Jednoduché, stručné, výstižné (HDR – článok)

Pridajte komentár:

Napíšte váš komentár k článku...

Vyplňte ešte: